PROJEKTOVÝ ZÁMER
Vzor pre manažérsky výstup I-02
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

1. História DOKUMENTU

2. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s vyhláškou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy (ďalej len „vyhláška MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov“), je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií k  projektu „Zvýšenie úrovne kybernetickej bezpečnosti Ministerstva cestovného ruchu a športu SR” (ďalej len “projekt”), aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

Projekt bude implementovať Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky (ďalej ako „MinCRS SR“ ), ktoré bude zároveň prijímateľom finančného plnenia z vyhlásenej výzvy „Zvýšenie úrovne kybernetickej a informačnej bezpečnosti “ v rámci Programu Slovensko 2021 - 2027 (ďalej len „PSK“), z ktorého má byť Projekt financovaný.  

2.1Použité skratky a pojmy

Tabuľka 1 Zoznam použitý skratiek a pojmov 

2.2 Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Zvoľte si konvenciu pre označovanie požiadaviek, súborov, atd. Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek, rozdeľujeme na funkčné (funkcionálne), nefunkčné (kvalitatívne, výkonové a pod.). Podskupiny v hlavných kategóriách je možné rozšíriť podľa potrieb projektu, napríklad:
Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
FRxx

• U – užívateľská požiadavka
• R – označenie požiadavky
• xx – číslo požiadavky
  Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
  NRxx
• N – nefukčná požiadavka (NFR)
• R – označenie požiadavky
• xx – číslo požiadavky
  Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM.

3. DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1 Manažérske zhrnutie

Implementáciou predmetu projektu prispeje k naplneniu Prioritnej osi 4 Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy (ďalej aj „NKIVS“) – Kybernetická a informačná bezpečnosť, konkrétne prispeje k naplneniu strategického cieľa NKIVS 4.1 Zvýšenie schopnosti včasnej identifikácie kybernetických incidentov vo verejnej správe, ktorého naplnenie je kľúčové pre bezpečné a efektívne fungovanie digitálnej verejnej správy. Realizácia opatrení umožní minimalizovať výskyt bezpečnostných incidentov a potenciálne škody tým, že zabezpečí efektívne monitorovanie, detekciu a reakciu na kybernetické hrozby. Vďaka tomu sa posilní odolnosť IT infraštruktúry a ochrana kritických dátových a informačných systémov. Zároveň dôjde k zvýšeniu celkovej úrovne ekosystému kybernetickej a informačnej bezpečnosti MinCRS SR, ktorá priamo ovplyvní celkovú úroveň kybernetickej a informačnej bezpečnosti verejnej správy.

Predmet projektu:

• implementácia systému na zaznamenávanie činnosti sietí a informačných systémov a ich používateľov prostredníctvom prevádzkových záznamov[1] (Log manažment),
• konfigurácia a plná implementácia nástroja na analýzu a vyhodnocovanie prevádzkových záznamov (SIEM),
• implementácia nástroja na detegovanie zraniteľností (Vulnerability scanner),
• implementácia bezpečnostných sieťových prvkov (napr. sieťový firewall),
• implementácia nástroja pre správu mobilných zariadení (MDM - Mobile Device Management),
• riešenie bezpečnostných incidentov a kontrola prevádzkových záznamov na dennej báze (SOC as a Service - SOCaaS), vrátane podpory analýzy bezpečnostne relevantných udalostí a vykonávanie bezpečnostného dohľadu v režime 8/5,
• implementácia dvojfaktorovej autentizácie pre príslušné prístupy do informačných technológií,
• testovanie prijatých opatrení kybernetickej bezpečnosti (formou penetračných a phishingových testov).

Pri realizácií projektu nebudú realizované aktivity, ktoré súvisia s:

• vybudovaním jednotky na reakciu na kybernetické bezpečnostné incidenty (jednotka CSIRT),
• analytické nástroje na pokročilú malvérovú analýzu, forenznú analýzu a budovanie forenzných laboratórií,
• školeniami pre zamestnancov za účelom zvýšenia ich povedomia v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti,
• realizáciou stavebných úprav a prác.

Cieľová skupina: 

Realizácia projektu bude mať priamy dopad na všetky organizačné útvary MinCRS SR so sekundárnou perspektívou aj na právnické osoby v pôsobnosti MinCRS SR, pričom platí:

1. Zamestnanci

Prijatie bezpečnostných opatrení zabezpečí všetkým zamestnancom bezpečnejší prístup k sieti a informačným systémom a dátam, zníži sa riziko úniku dát a vzniku kybernetických bezpečnostných incidentov, ktoré spôsobujú nedostupnosť a nefunkčnosti IT.

1. Správcovia informačných technológií

Odborní zamestnanci zaoberajúci sa správou IT budú priamo profitovať z implementácie nových bezpečnostných opatrení, nástrojov na riadenie kybernetických bezpečnostných incidentov, log manažmentu. Zároveň im posilnená infraštruktúra a nástroje na detekciu zraniteľností, zvýšenie bezpečnosti prístupov a sieťový firewall umožnia efektívnejšie riadiť a udržiavať bezpečnosť sietí a informačných systémov.

1. Vedenie MinCRS SR a vedúci zamestnanci

Získajú prehľad o kybernetických bezpečnostných incidentoch a stave kybernetickej a informačnej bezpečnosti prostredníctvom reportov z monitorovacích nástrojov, čo im umožní prijímať lepšie strategické rozhodnutia na základe rizikových faktorov.

1. Externí audítori a regulačné orgány

Projekt zlepší súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami, čo bude prínosné pri auditoch a kontrolách. Výsledkom auditu bude overené dodržiavanie väčšieho počtu bezpečnostných štandardov a ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov alebo právnych aktov EÚ a  bude preukázané odstránenie niektorých nesúladov a zvýšenie počtu súladov, čím sa dosiahne vyššia percentuálne miera dodržiavania príslušných povinností z oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti.

Finančné a časové ukazovatele projektu: 

Potrebné finančné prostriedky pre realizáciu projekt budú pokryté z vyhlásenej výzvy zo dňa 24.05.2024 kód: PSK-MIRRI-616-2024-DV-EFRR, názov: „Zvýšenie úrovne kybernetickej a informačnej bezpečnosti“, priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie, špecifický cieľ: RSO 1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy, opatrenie: 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie (Oblasť B. Kybernetická a informačná bezpečnosť) ktorá je financovaná z prostriedkov mechanizmu Program Slovensko 2021 - 2027, ktorej vyhlasovateľ je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Projektová dokumentácia spĺňa obsahové a formálne náležitosti, ktoré sú v súlade s požiadavkami prílohy č. 8 Výzvy „Minimálne náležitosti manažérskych produktov“.

Tabuľka 2 Sumarizácia projektových údajov 

3.2 Motivácia a rozsah projektu

MinCRS SR ako správca ITVS a prevádzkovateľ základnej služby je povinný zabezpečiť požadovanú úroveň kybernetickej bezpečnosti informačných systémov naviazaných na poskytovanie základnej služby a celej infraštruktúry IT MinCRS SR v súlade platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi pre túto oblasť a zabezpečiť ochranu spracúvaných informácií voči kybernetickým hrozbám v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z ustanovení zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 69/2018 Z. z.“).  

V požiadavke na realizáciu projektu boli zohľadnené plánované aktivity implementácie IS systémov v rezorte MinCRS ako aj právnické osoby v pôsobnosti MinCRS SR.

Súčasné bezpečnostné mechanizmy v oblasti monitoringu a hodnotenia zraniteľnosti implementované v  MinCRS SR tvoria základ, ktorý si vyžaduje ďalší rozvoj pre zaistenie primeranej ochrany spracúvaných informácií voči kybernetickým hrozbám a zároveň zabezpečenie súladu s povinnosťami vyplývajúcimi z ustanovení zákona č. 69/2018 Z. z.

Okrem požiadaviek vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyhnutné brať do úvahy aj prípadnú negatívnu publicitu a poškodzovanie reputácie a dobrého mena MinCRS SR, ktorá môže byť spôsobená aj nedostatočnou schopnosťou včasnej detekcie možného kybernetického útoku z dôvodu chýbajúcich analytických nástrojov a nedostatku kvalitných zdrojov bezpečnostne relevantných záznamov.

Implementovanie navrhovaných technických opatrení v prostredí MinCRS SR je kľúčové pre zabezpečenie IB a KB a ochranu pred kybernetickými hrozbami pre prevádzkované informačné technológie MinCRS SR. Realizáciou projektu dôjde k zvýšeniu úrovne KB a IB v nasledujúcich oblastiach:

• Rýchlejšia detekcia a reakcia na kybernetické hrozby. Zlepšenie schopnosti identifikácie a reakcie na kybernetické hrozby v reálnom čase. To zahŕňa lepšiu analýzu prevádzkových záznamov, monitorovanie udalostí a upozornení a automatizáciu procesov pre rýchlejšiu identifikáciu a minimalizovanie možného dopadu kybernetických hrozieb a vzniku kybernetického bezpečnostného incidentu.
• Integrácia a efektívne využívanie nových technológii umožní rýchlejšie a presnejšie identifikovať kybernetické hrozby a kybernetické bezpečnostné incidenty a zároveň znížiť manuálne úkony.
• Posilnenie spolupráce medzi organizačnými útvarmi MinCRS SR a zainteresovanými stranami, prevádzky IT a vedenia, aby sa lepšie zdieľali informácie o kybernetických hrozbách, možných dopadoch, prijatých opatreniach a koordinovali sa reakcie na kybernetické bezpečnostné incidenty.
• Pravidelné preskúmavanie a zlepšovanie pracovných postupov a procesov na základe skúseností získaných počas detekcie a riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov, implementáciou nástrojov a overovaním znalostného povedomia zamestnancov. 
• Pripravenosť na nové technológie, trendy a taktiky kybernetických útokov a prispôsobovať riadenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti a prijímanie opatrení v čo najkratšom čase.
• Zabezpečenie, aby činnosti v oblasti KB a IB boli v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami týkajúcimi sa ochrany údajov a kybernetickej a informačnej bezpečnosti.

• Implementáciou projektu informačných technológií v správe MinCRS SR dôjde k vytvoreniu efektívneho a odolného systému na identifikáciu, monitorovanie a riešenie kybernetických hrozieb s cieľom ochrany MinCRS SR pred potenciálnymi kybernetickými útokmi v porovnaní s aktuálnym stavom a výstupom/výsledkom auditu KB.

3.3 Zainteresované strany/Stakeholderi

• Doplňte KTO (zoznam subjektov/osôb) sa zúčastňuje projektu a akú rolu zastáva

Tabuľka 3 Zainteresované strany 

3.4 Ciele projektu

Hlavným cieľom projektu je zabezpečenie vyššej úrovne kybernetickej a informačnej bezpečnosti v MinCRS SR, najmä vo zvýšení odolnosti voči kybernetickým bezpečnostným incidentom a najmä efektívne riadenie celého životného cyklu identifikovaných kybernetických bezpečnostných incidentov. Všeobecnými cieľmi preto sú:

• V maximálnej možnej miere odstránenie nesúladov zistených pri audite kybernetickej bezpečnosti a splnenie povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov pre oblasť kybernetickej a informačnej bezpečnosti,
• Zvýšenie úrovne kybernetickej a informačnej bezpečnosti na MinCRS SR v porovnaní s aktuálnym stavom,
• Zvýšenie efektívnosti ochrany informačných technológií v správe a prevádzke MinCRS SR,
• Zvýšenie odolnosti sietí a informačných systémov v správe a prevádzke MinCRS SR voči kybernetickým útokom.

Ciele projektu boli definované s ohľadom na potreby efektívneho fungovania KB a IB MinCRS SR a zároveň vychádzajú z príslušných častí Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a Národnej koncepcie kybernetickej bezpečnosti (ďalej aj “NKKB”). Tieto dokumenty poskytujú strategický rámec a usmernenia pre rozvoj KB a IB vo verejnej správe. Na základe týchto koncepcií sú projektové ciele definované tak, aby podporili modernizáciu  technických a programových prostriedkov MinCRS SR, zabezpečili odstránenie nesúladov z auditu KB, zohľadnili požiadavky vyhlásenej výzvy ale pomohli naplniť strategické ciele NKKB 4.1 Dôveryhodný štát pripravený na hrozby a 4.4 Kybernetická bezpečnosť ako základná súčasť verejnej správy.

Tabuľka 4 Ciele projektu

3.5 Merateľné ukazovatele (KPI)

Tabuľka 5 Merateľné ukazovatele

3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Predmetom projektu nie je vývoj ani rozvoj informačných systémov verejnej správy (ISVS) či elektronických služieb s grafickým alebo iným používateľským rozhraním, ktoré by boli určené pre občanov, podnikateľov alebo koncových používateľov. MinCRS SR má povinnosť ako správca informačného systému verejnej správy zabezpečiť kybernetickú a informačnú bezpečnosť. Pre koncových používateľov je dôležité, aby boli poskytované služby  bezpečné a dostupné.

Projekt sa zameriava na implementáciu technickej a bezpečnostnej infraštruktúry, bez zásahu do biznisovej a aplikačnej časti informačných systémov. Zároveň projekt počíta s obstaraním krabicových počítačových programov vrátane príslušných licencií, ktoré už disponujú „štandardizovaným grafickým rozhraním“ zhotoviteľa, ktoré budú využívať poverení zamestnanci MinCRS SR. Z uvedených dôvodov nie je potrebné definovať nové požiadavky pre koncových používateľov.

Je však potrebné uviesť, že z pohľadu špecifikácie potrieb koncového používateľa, v tomto prípade je primárnym koncovým používateľom administrátor IT, manažér KB, sekundárne zamestnanci MinCRS SR a terciárne FO/PO ako subjekty využívajúce poskytované služby ISVS, je elementárnou potrebou zabezpečiť minimalizovanie výpadkov prevádzky ISVS z dôvodu kybernetických útokov.

3.7 Riziká a závislosti

Zoznam rizík a závislostí je špecifikovaný v samostatnej prílohe I-02 Zoznam rizík a závislostí, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto projektového zámeru. Zoznam rizík a závislostí bude počas aktualizovaný počas celej realizačnej etapy projektu.

3.8 Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Projektom nie sú budované žiadne nové koncové služby. Cieľom projektu je izolovať jednotlivé služby od internetu a zavedenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti a implementácie kryptografie do prostredia. Nedochádza k rozširovaniu koncových alebo aplikačných služieb, funkcionalít v rámci agendových systémov, ani k zmene evidovaných a poskytovaných údajov v rámci tejto výzvy.

Na základe identifikovaného rozsahu problému navrhujete v projektovom zámere rôzne riešenia biznis procesov (podmnožiny problému). Alternatíva môže pokrývať procesy všetkých stakeholderov (zainteresované strany) alebo iba vybraných, celú životnú situáciu alebo len časť. Na úrovni stanovenia alternatívy je budúci stav biznis procesov popísaný rámcovo, pri zúžení alternatív na tie, ktoré vstupujú do CBA konkrétne.

3.9 Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebieha na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.
Niektoré (nie všetky) kritériá môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).
Príklad šablóny pre spracovanie MCA

Príklad šablóny pre vyhodnotenie MCA

3.10 Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.
Pre klasifikáciu alternatív za účelom ďalšieho porovnania aplikačnej vrstvy a architektúry je potrebné zadefinovať nasledovné požiadavky:

• Nutné – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov
• Preferované – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré rozvíjajú biznis alternatívu a vytvárajú dodatočné prínosy, započítané v Analýze nákladov a prínosov M-05 (BC/CBA povinná pre projekty nad 1 000 000,- EUR)
• Aplikačná vrstva by mala byť schopná rozdeliť moduly do skupín podľa koncových služieb/funkcionalít, ktoré plnia nutné a preferované požiadavky.
  

3.11 Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o využití služieb vládneho cloudu (privátne aj verejné cloudové služby zverejnené v katalógu služieb vládneho cloudu (odkaz na katalóg služieb ).
V prípadoch, kedy by nebolo ekonomicky výhodné využiť vládny cloud v plnom rozsahu projektu, je možné uvažovať aj o iných/ďalších alternatívach: hybridnej (časť aplikácií využíva privátny vládny cloud a časť vlastný HW žiadateľa, resp. časť aplikácii využíva služby komerčného poskytovateľa cloudových služieb), nasadenie v prostredí komerčného cloudu alebo v krajnom prípade sú všetky aplikácie nasadené v prostredí vlastného HW žiadateľa (prípady zohľadnenia bezpečnosti alebo iných povinností).
Ekonomická výhodnosť technologickej alternatívy je preukázaná nižšími nákladmi na TCO projektu. Spracovateľ projektového zámeru je povinný preukázať, že zvolené riešenie je ekonomicky výhodnejšie. V prípade, že z bezpečnostných alebo iných dôvodov nezvolil najvýhodnejšiu alternatívu (resp. neposudzoval viacero alternatív), spracovateľ doloží zdôvodnenie potreby daného technologického riešenia. V zdôvodnení sú uvedené konkrétne požiadavky a ich parametre, ktoré neumožnili zvoliť najvýhodnejšie riešenie alebo porovnať viacero alternatív.

Ako alternatívu nepovažujeme porovnanie krabicových „off-the-shelf“ riešení (COTS) riešení s alternatívou vývoja aplikácií „na zelenej lúke“ a to z dôvodu toho, že žiadateľ pre zachovanie nediskriminačných podmienok vo verejnom obstarávaní nevie vopred určiť, či dostane ponuku od uchádzača k vývoju na zelenej lúke, alebo sa všetky ponuky od uchádzačov vo verejnom obstarávaní budú vzťahovať na COTS riešenie. Výnimka je v prípade, ak žiadateľ uvažuje použiť konkrétne COTS riešenie ako podmienku pre uchádzača v rámci procesu verejného obstarávania a to vzhľadom na ekonomické alebo iné dôvody preukázané v dokumente.
Výber alternatív prebieha v dvoch kolách. Prvé kolo predstavuje uplatnenie multikriteriálnej analýzy (ďalej len „MCA“) – výber relevantných alternatív. Druhé kolo predstavuje vypracovanie Analýzy nákladov M-05 BC/CBA. Do druhého kola vstupujú alternatívy ktoré splnili všetky vylučovacie kritéria stanovené v multikritériálnej analýze. Minimálny počet variant, je stanovený na 3:

• nulový variant, ktorý sa neposudzuje v MCA a je automaticky porovnávajúcim variantom v M-05 Analýza nákladov a prínosov,
• preferovaný variant, ktorý splnil všetky kritéria MCA,
• „minimalistický variant“, ktorý vychádza z rovnakého biznis variantu ako preferovaný variant, ale realizuje iba „nutné“ aplikačné moduly.

4. POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

• Doplňte informácie – POPIS PRODUKTU - čo bude/čo chcete, aby bolo po ukončení projektu dodané
  • projektové výstupy podľa vyhlášky 401/2023 o riadení projektov (vrátane zdrojových kódov)
  • koncové služby a biznis procesy, ktoré sú predmetom dodávky projektu
  • biznis objekty, ktoré majú byť vstupmi a výstupmi zo systému – napr. podania, formuláre, rozhodnutia, reporty, dáta, aplikačné rozhrania
• Doplniť informáciu, resp. identifikovať VLASTNÍKOV PROCESOV (toto je dôležitá informácia pre budúce riadenie projektu a schvaľovanie výstupov projektu).

5. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

• Doplňte krátky POPIS BUDÚCEHO CIEĽOVÉHO PRODUKTU PROJEKTU z pohľadu biznis/aplikačnej/technologickej architektúry v závislosti od charakteru projektu a výsledku analýzy alternatív riešenia,
• Doplňte a detailne spracujte funkčné a nefunkčné požiadavky vyplývajúce z analýz alternatív riešenia vo všetkých vrstvách architektúry a vyplňte požiadavky v dokumente  M-05 Analýza nákladov a prínosov, karta Katalóg požiadaviek., I-04 Katalóg požiadaviek
• Doplňte stručný náhľad budúcej IT architektúry (biznis, aplikačná, technologická) riešenia, ktorý podľa potreby pozostáva aj z viacerých obrázkov (diagramov), aby dostatočne zrozumiteľne znázornil predmet dodávky, jeho kontext a zmeny v architektúre verejnej správy (objednávateľa, realizátora projektu), ktoré projekt realizuje,
  • Náhľad architektúry vytvorte v modelovacom nástroji pomocou notácie ArchiMate (https://publications.opengroup.org/standards/archimate), v prípade potreby väčšej detailizácie biznis procesov môžete použiť notáciu BPMN (http://www.omg.org/spec/BPMN/2.0/),
  • Pre vytvorenie náhľadu architektúry použite modelovací nástroj, ktoré môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár² architektonických modelov verejnej správy, alebo modelovací nástroj, ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov (The Open Group ArchiMate Model Exchange File Format Standard) ³ a export súborov podľa špecifikácie BPMN 2.0⁴,
  • Pre jednoznačnú identifikovateľnosť komponentov v náhľade architektúry uveďte aj ich MetaIS kódy
  • Očakáva sa, že ak realizujete popis dizajn procesov podľa pravidiel EVS, tak všetky výstupy musia byť v súlade s metodikou a postupom: https://www.minv.sk/?np-optimalizacia-procesov-vo-verejnej-sprave&subor=255448 .
  • Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s jeho detailizáciou vo výstupe I-03 Prístup k projektu, ak objednávateľ podľa prílohy č. 1 vyhlášky 401/2023 Zz pripravuje aj výstup I-03 Prístup k projektu.
  • Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s výstupom M-06 - aktualizáciou evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs) a komponenty, ktorých sa projekt týka by mali mať upravenú evidenciu ich stavu a fázu ich životného cyklu.
  • Príklad náhľadu na architektúru podľa metamodelu e-Government komponentov evidovaných v MetaIS:
    
    Obrázok 1 Príklad náhľadu architektúry v notácii ArchiMate

5.1 Prehľad e-Government komponentov

Súčasťou projekt nie je budovanie žiadneho e-Governmentového komponentu.

6. LEGISLATÍVA

Projekt nevyžaduje úpravy všeobecne záväzných právnych predpisov na dosiahnutie stanovených cieľov a dodanie výstupov. V tejto časti sú uvedené všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa informačných technológií vo verejnej správe, pričom zoznam nezahŕňa usmernenia a technické normy. Projekt sa bude riadiť aktuálne platnými právnymi predpismi, nariadeniami a ďalšími relevantnými právnymi normami.

• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy,
• Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z. ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení,
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy,
• SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (NIS 2)
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov

7. ROZPOČET A PRÍNOSY

Rozpočet a vypočítané prínosy sú súčasťou samostatného dokumentu M-05 Analýza nákladov a prínosov (CBA - Cost Benefit Analysis)  v predpísanej štruktúrovanej forme a v zmysle metodického pokynu k vypracovaniu CBA pre projekty nad 1milión EUR. Tento dokument je vyhotovený v tabuľkovom formáte  a obsahuje podrobné prepočty nákladov a očakávaných prínosov projektu.

Z analýzy nákladov a prínosov (CBA) vyplýva tzv. High-level sumarizácia rozpočtu projektu, ktorá poskytuje prehľad o celkových predpokladaných výdavkoch a očakávaných prínosoch.

8. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Projekt bude realizovaný pomocou vodopádového prístupu (Waterfall), vzhľadom na absenciu vývoja „diela na mieru“, ktoré by mohlo byť rozdelené do niekoľkých inkrementov s cieľom ich priebežného nasadenia do produkčnej prevádzky, implementácia predmetu predloženého projektu je naplánovaná v jednom ucelenom inkremente.

9.PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)
  Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa
• kľúčový používateľ,
• IT analytik alebo biznis analytik,
• IT architekt,
• biznis vlastník
• manažér kvality (nepovinný člen pre projekty do 1 000 000,- EUR, povinný pri veľkých projektoch nad 1 000 000,- EUR,
• manažér IT prevádzky (nepovinný člen)
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)
• UX dizajnér (nepovinný člen)
• iná špecifická rola (nepovinný člen)
• doplniť tabuľku zodpovedných osôb, ktoré budú participovať v projekte

ID	Meno a Priezvisko	Pozícia	Oddelenie	Rola v projekte
1.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
2.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
3.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte Vzor organizačnej štruktúry

9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

Doplniť podľa dokumentu z Riadiaceho Výboru projektu, prípadne zo splnomocnení alebo menovacích dekrétov . Tieto vstupy neskôr využijete pri dokumente PID.
VZORY a ŠABLONY zdrojových súborov sú tu: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html  
Poznámka: Odporúčame – pozrite si VZOR pre MENOVACIE DEKRÉTY členov projektového tímu – vzor obsahuje názorný popis všetkých projektových rolí, ktoré vyžaduje Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

10.ODKAZY

Doplniť odkazy na už existujúce produkty v maximálnej miere – vyhnúť sa duplikovaným informáciám.

11.PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html
Poznámka: Odporúčame, si evidovať a vyhodnotiť pripomienky odbornej verejnosti

• Podľa § 4 odsek 10 – Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke je potrebné zrealizovať pripomienkovanie Projektového zámeru odbornou verejnosťou
• Odporúčame túto aktivitu formalizovať (do dokumentu)
• Odporúčame vyhodnotenie zverejniť na webové sídlo objednávateľa (do projektového adresára) – v súlade s Vyhláškou 401/2023 Zz. Oznámenie o začatí verejného pripomienkovania sa zverejní v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy na mieste určenom Orgánom vedenia. Na schválenie riadiacemu výboru v prípravnej a iniciačnej fáze sa tieto výstupy predkladajú až po zverejnení vyhodnotenia pripomienok.
  Koniec dokumentu
  1 Notácia ArchiMate: https://publications.opengroup.org/standards/archimate
  2 Aktuálny spoločný repozitár architektonických modelov verejnej správy je https://avssr.horizzon.cloud/. O prístup do repozitára a poskytnutie licencie pre modelovací nástroj pracujúci s repozitárom modelov je potrebné požiadať na e-mailovej adrese: sprava_EA@mirri.gov.sk.
  3 Napr. modelovací nástroj Archi - Open Source ArchiMate Modelling: https://www.archimatetool.com.
  4 Napr. modelovací nástroj pre BPMN - Camunda Modeler - Open Source Desktop Modeler: https://camunda.com/download/modeler/.
  5 Podľa § 2 ods. 1 písm. i) vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy sa objednávateľom rozumie správca alebo prevádzkovateľ ITVS, ktorý projekt realizuje alebo chce realizovať.
  6 Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente
  7 EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf