PROJEKTOVÝ ZÁMER
Vzor pre manažérsky výstup I-02
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

1.História DOKUMENTU

2.ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.
Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí,
Inštrukcia: Šedý text v celom dokumente predstavuje nápovedu pre vyplnenie dokumentu, po vyplnení kapitol odporúčame text šedou farbou vymazať.
Dokumenty ukladajte s prefixom I_XX.
Odporúčame, aby ste si TABUĽKOVÉ VSTUPY  vo formáte EXCEL spravovali v jednom centrálnom súbore s cieľom minimalizovať budúcu prácnosť s aktualizáciou a udržiavaním obsahu.

2.1Použité skratky a pojmy

2.2Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
FRxx

• U – užívateľská požiadavka
• R – označenie požiadavky
• xx – číslo požiadavky
  Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
  NRxx
• N – nefukčná požiadavka (NFR)
• R – označenie požiadavky
• xx – číslo požiadavky
  Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM.

3.DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1Manažérske zhrnutie

Názov a kód výzvy:

Podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu (PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR)

Zdroj financovania:          Program Slovensko

Priorita:                            1P1 Veda, výskum a inovácie

Špecifický cieľ:                RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a   orgány verejnej správy (EFRR)

Opatrenie:                       Podpora budovania inteligentných miest a regiónov

Cena projektu:              988 696 eur

Časový horizont realizácie projektu je obdobie:  01/2026-06/2027.

Predmetom projektu je zabezpečenie podmienok efektívneho manažmentu mestského úradu a koncepčného rozvoja mesta prostredníctvom dostatku kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií. Tento projekt sa v žiadnej zo svojich častí nezaoberá správou a energetickým manažmentom budov, energetickým manažmentom verejného osvetlenia a ani obrazovým monitorovaním verejných priestorov..        

Ciele projektu:

V nadväznosti na ciele uvedené v predmetnej výzve je cieľom projektu zber, manažované, systematické, efektívne uchovávanie údajov získaných v procesoch Mesta Prievidza, s čo najväčším dôrazom na kvalitu poskytovaných služieb občanom a  podnikateľskej sfére. Cieľom je dosiahnutie efektivity a konzistencie poskytovaných a spracúvaných/prezentovaných údajov na úrovni mesta Prievidza ako OVM a zároveň poskytnutie adekvátnych nástrojov pre efektívne správu, rozhodovanie a plánovanie manažmentom mesta ako aj zvýšenie úrovne kvality a množstva údajov poskytovaných v konkrétnych životných situáciách jednotlivým elektronickým službám.

Predmetom projektu je „Podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy, najmä rozvoja dátových platforiem, informačných systémov (v nadväznosti na inteligentné riadenie a podpory budovania miest a regiónov) a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu.“

Realizáciou tejto aktivity sa v porovnaní s východiskovou situáciou zvýši množina spravovaných údajov objektov evidencie, dôjde k ich referencovaniu, čím sa zvýši úroveň kvality dát, ktoré sú poskytované pre rozhodovanie a plánovanie manažmentom mesta a v neposlednom rade sa automatizuje množina údajov objektov evidencie poskytovaných formou otvorených dát pre občanov  a podnikateľov.

S novým systémom spracovania a ukladania dát dôjde zároveň k centralizácii priestorových údajov, čo umožní ich systematické aktualizovanie, zdieľanie a sprístupňovanie v rámci verejnej správy a umožní k nim ľahší prístup občanom a podnikateľom.

Predmetom projektu sú:

• realizácia nevyhnutných zmien (modernizácia technológií) technologického riešenia na backende
  • Orchestračná platforma mesta,
  • Centrálny dátový sklad,
  • Dátový konektor pre spojenie s Informačným systémom samosprávy,
• vybudovanie integračného rozhrania pre interné systémy obsahujúce referenčné objekty mesta.
• realizácia dátovej integrácie na centrálnu platformu
• zber údajov (priestorových a popisných) o objektoch evidencie z definovaných oblastí a následné dodanie dátovej sady, jej referencovanie a poskytnutie pre ďalšie spracovanie a publikovanie systémami mesta
• implementácia IoT snímačov za účelom zberu údajov z prostredia, ich následné uloženie v centrálnom dátovom sklade a využitie pre automatizovanú aktualizáciu existujúcich údajov konkrétnych objektov evidencie
• automatizovaná tvorba a následná publikácia lokálneho katalógu otvorených dát prostredníctvom Národného katalógu otvorených údajov
• realizácia nevyhnutných zmien na frontende
  •  vybudovanie evidenčných, analytických a prezentačných nástrojov pre priestorové údaje

Predkladaný projekt má za cieľ zmeniť procesy a to náhradou papierových evidencií a podkladov slúžiacich v súčasnej dobe počas rozhodovacích procesov referentov mesta, efektívnym elektronickým riešením, ktoré prepojí jednotlivé oddelenia mesta a zefektívni ich spoluprácu a skríti čas potrebný pre vybavovanie jednotlivých podaní.

3.2Motivácia a rozsah projektu

Motiváciou mesta je zabezpečiť nastavenie systematického a automatizovaného zberu, referencovania, zverejňovania a sprístupňovania údajov a tiež využívanie údajov v rámci procesov mesta, pre dosiahnutie požadovanej kvality údajov za súčasného zvýšenia efektivity výkonu činností OVM. Mesto sa dennodenne stretáva s požiadavkami občanov/podnikateľov na zefektívnenie procesov pri vybavovaní jednotlivých agend, čo chce dosiahnúť zmenou procesov, jednoznačnosťou údajov objektov evidencie s ktorými pracuje a zavedením určitej automatizácie v týchto činnostiach.

Problémy súčasného stavu:

Mesto Prievidza disponuje množstvom údajov objektov evidencie, ktoré v súčasnosti uchováva v niekoľkých dátových zdrojoch (spravidla DB jednotlivých IS). Veľká množina týchto údajov je uchovávané duplicitne pričom nie je vždy jednoznačné, ktorý z údajov je v aktuálnom čase správny. Zároveň ako OVM má povinnosť pri komunikácii s občanom/podnikateľom používať údaje z centrálnych registrov, čo v súčasnosti rieši prístupom cez externé IS a následným zavedením takto získaných údajov do procesov pre realizácii požiadaviek občanov/podnikateľov. V minulosti vynaložilo finančné prostriedky na zber priestorových údajov objektov evidencie, pričom sa tieto údaje v čase stali neaktuálnymi a pri rozhodovaní a plánovaní sa nemôže manažment mesta spoľahnúť na ich kvalitu.

Všetky tieto dáta následne využíva v komunikácii s občanom pričom v procese riešenia životných situácii musí okrem samotnej podstaty podania riešiť základnú otázku kvality týchto údajov ako aj relevantnosti ich zdroja.

Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné zavedenie automatizácie aktualizácie týchto údajov a to či už z centrálnych registrov, jednotlivých IS mesta alebo IoT snímačov tak, aby vždy disponovalo s aktuálnymi dátami a mohlo zrýchľovať rozhodovacie procesy a poskytovať relevantné údaje občanom/podnikateľom.

Návrh spôsobu riešenia problémov súčasného stavu:

Týmto projektom chce mesto komplexne vyriešiť zber a správu údajov objektov evidencie vo svojom prostredí, pričom bude cieliť k jednoznačnému referencovaniu akýchkoľvek údajov na základe informácií o referenčnosti zdroja alebo mechanizmu, ktorý posúdi úroveň dôveryhodnosti ako aj časovej relevantnosti akéhokoľvek zdroja dát.

Projekt má za cieľ vytvoriť centrálny dátový sklad, miesto do ktorého budú prispievať dátami všetky IS mesta, ktorý bude obsahovať funkčnosť a nástroje pre automatizované ukladanie, porovnávanie, referencovanie a poskytovanie/publikovanie údajov všetkým dotknutým IS v prostredí mesta ako aj systémom, ktoré si údaje vyžiadajú.

Zároveň chce zabezpečiť dátovou integráciou na centrálne registre automatizáciu referencovania údajov v rozsahu, ktorý je dostupný v IS CSRÚ, upraviť procesy a následne existujúce IS pri vybavovaní jednotlivých životných situácii tak, aby referent disponoval aktuálnymi údajmi potrebnými k vyriešeniu podania bez nutnosti ich prepisovania medzi IS.

V procese prvotnej inicializácie centrálneho dátového skladu využije existujúce dáta backoffice systému ako aj zber priestorových informácii (spolu s popisným údajmi), prostredníctvom orchestračnej platformy a dátového konektoru vytvorí základný komunikačný kanál medzi backoffice systémom a centrálnym dátovým skladom pre potreby budúcej výmeny dát medzi nimi a nastaví automatizáciu autorizácie prístupu k jednotlivým údajom na základe oprávnenosti jednotlivých IS.

Ďalej zavedie automatizované procesy zberu údajov z oblasti dopravy a životného prostredia v centrálnom dátovom sklade z IoT zariadení aby do budúcna disponovalo údajmi pre správne rozhodnutia v oblasti riadenia dopravy.

Súlad s intervenčnou stratégiou PSK a očakávanými výsledkami Partnerskej dohody:

Projekt je v súlade s cieľom Politiky 1 Partnerskej dohody – inteligentnejšia a konkurencieschopnejšia Európa so Špecifickým cieľom/podporovanou oblasťou: Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie, s očakávaným výsledkom: Digitalizácia kľúčových procesov zabezpečujúcich udržateľný rozvoj Slovenska. Výsledkom bude Zlepšenie pozície SR v hodnotení stavu digitálnej ekonomiky a spoločnosti.

Súlad so Špecifickým cieľom RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy (EFRR):

Projekt je v súlade so „Špecifickým cieľom RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy (EFRR)“ a očakávanými výsledkami definovanými v Partnerskej dohode pre špecifický cieľ RSO1.2 realizáciou aktivity „Realizácia technologických a netechnologických zmien na front-ende a back-ende koncových služieb a webových sídel a vytváranie expertných ľudských kapacít v súlade s § 13a Zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Projekt prispieva k špecifickému cieľu realizáciou činností, ktoré predstavujú realizáciu technologických, ale aj netechnologických zmien na front-ende, t.j. poskytovanie priestorových údajov a otvorených údajov a rovnako realizáciou aktivít na back-end, ako budovanie centrálneho dátového skladu, orchestračnej platformy, dátového konektora, zberu priestorových údajov a realizácie dátovej integrácie na centrálnu platformu.

Súlad s prioritnou osou:

Priorita 1P1 Veda, výskum a inovácie

Projekt je v súlade so Špecifickým cieľom: RSO1.2. Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy (EFRR). Súlad s cieľom je uvedený v predchádzajúcom odseku.

Súlad s definovanými typmi oprávnených aktivít v rámci výzvy:

Výzva definuje oprávnenú aktivitu „IoT, dáta a platformy - Podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy, najmä rozvoja dátových platforiem, informačných systémov (v nadväznosti na inteligentné riadenie a podpory budovania miest a regiónov) a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu cez:

• dátové platformy, GIS a/alebo, IoT riešenia a využitie údajov a/alebo analytických výstupov z nich priamo na rozhodovanie, plánovanie a/alebo riadenie pre inteligentné riešenia v záujme zvýšenia kvality života obyvateľov a fungovania spoločnosti a hospodárstva v obciach a mestách napr. v téme bezpečnosť, energetika, doprava, environment  a pod.;
• sprístupnenie údajov na analytické účely;
• automatizovaná tvorba, spracovanie a zverejňovanie otvorených údajov a analytických výstupov;
• využitie a integrácia získaných údajov  v rámci existujúcich/zavedených dátových platforiem, informačných systémov, zavedenie inovatívnych služieb, smart riešení, analytických nástrojov a aplikácií pre zvyšovanie kvality života, ekologickosti, bezpečnosti, odolnosti a udržateľnosti obcí, miest, ich systémového udržateľného fungovania a podpora budovania a rozširovania inteligentných systémov riadenia, monitorovania, prediktívnej údržby a prevencie.

• Projekt prispieva k oprávnenej aktivite a je s ňou v súlade realizáciou činností v zmysle odseku Súlad so Špecifickým cieľom RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy (EFRR).

  Súlad s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky:

  Projekt prispieva k nasledovným strategickým cieľom NKIVS:

  Prioritná os 1:

• Zvýšiť podiel elektronickej komunikácie s verejnou správou rozširovaním elektronickej komunikácie a elektronických služieb

• Prioritná os 2:

• Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy
• Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe

•  

  Projekt bude realizovaný prostredníctvom aktivity:

  „Podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy, najmä rozvoja dátových platforiem, informačných systémov (v nadväznosti na inteligentné riadenie a podpory budovania miest a regiónov) a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu).“

  V rámci aktivity budú realizované:

• zber údajov o objektoch evidencie a ich následné uloženie, referencovanie a poskytnutie pre ďalšie spracovanie a publikovanie systémami mesta
• implementácia IoT snímačov za účelom zberu údajov z prostredia dopravy , ich následné uloženie v centrálnom dátovom sklade a využitie pre ďalšie rozhodovacie procesy
• automatizovaná tvorba a následná publikácia lokálneho katalógu otvorených dát prostredníctvom Národného katalógu otvorených údajov
• realizácia nevyhnutných zmien (modernizácia technológií) technologického riešenia na backende
  • Orchestračná platforma mesta,
  • Centrálny dátový sklad,
  • Dátový konektor pre spojenie s Informačným systémom samosprávy,
• vybudovanie integračného rozhrania pre interné systémy obsahujúce referenčné objekty mesta.
• realizácia dátovej integrácie na centrálnu platformu
• realizácia nevyhnutných zmien na frontende
  •  vybudovanie analytických a prezentačných nástrojov pre priestorové údaje

•  

  V rámci projektu budú obsadené pozície v zmysle Vyhlášky č.401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy.

3.3Zainteresované strany/Stakeholderi

3.4Ciele projektu

Do tabuliek nižšie doplniť CIEĽ /CIELE PROJEKTU, ich mapovanie na strategické ciele (napr. z NKIVS, KRIT a iných strategických dokumentov) a súvisiace merateľné ukazovatele (KPI- key performance indicators). Ciele musia byť S.M.A.R.T. - konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné, časovo ohraničené.

3.5Merateľné ukazovatele (KPI)

3.6Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Medzi koncových užívateľov tohto projektu možno identifikovať nasledovné skupiny:

• Občan mesta
• Podnikateľ mesta
• Zamestnanec MsÚ
• Tretie strany komunikujúce s mestom (podnikateľská sféra, akademická sféra, neziskové organizácie, ďalšie OVM...)
• Tretie strany konzumujúce otvorené dáta poskytované mesto za účelom ich ďalšieho spracovania, resp. prezentovania v ďalších IS/aplikáciách dostupných verejnosti

Koncový používateľ bez ohľadu na skutočnosť, do ktorej z vyššie uvedenej skupiny spadá vyžaduje efektívne, rýchle, flexibilné, v čase stabilné a spoľahlivé dáta a služby, ktoré mesto Prievidza v rámci svojej agendy poskytuje. Z tohto dôvodu je hlavnou požiadavkou a potrebou „STAKEHOLDEROV“ projektu zabezpečiť im elektronické služby postavené na údajoch, ktoré spĺňajú nasledovné parametre:

• Vysoká dostupnosť
• Striktne definovaná štruktúra dátového modelu
• Vysoká spoľahlivosť
• Nízka chybovosť
• Vysoká granularita
• Otvorenosť
• Vysoká periodicita zverejňovania
• Údaje o zdroji, gestorovi/garantovi, metodike zberu (metaúdaje)

Zabezpečenie a splnenie tejto požiadavky zo strany mesta Prievidza ako OVM by malo predovšetkým prispieť naplniť požiadavku koncových užívateľov:

• Skrátiť čas vybavovania potrebný dokladov, dokumentov a potvrdení
• Zvýšiť ich relevanciu a spoľahlivosť (zníženie chybovosti)
• Odstrániť / minimalizovať náročnosť procesov a úkonov na strane mesta počas riešenia životnej situácie koncového užívateľa
• Eliminovať požiadavky na predkladanie dokladov a dokumentov koncového užívateľa, ktoré už niektoré z OVM v Slovenskej republike už majú vo svojej dispozícii.
• Úspora času zamestnancov MsÚ v teréne
• Minimalizovanie náročnosti procesov a úkonov na strane mesta súvisiacich s vybavovaním žiadostí o územno-plánovaciu dokumentáciu a zvýšenie efektívnosti pracovníkov úradu,

Riadenie jednotlivých procesov a komunikácie medzi existujúcimi a novovybudovanými modulmi a systémami v architektúre IS mesta bude zastrešovať Orchestračná platforma mesta.

V rámci realizácie predmetu projektu sa očakáva, že integračná platforma zabezpečí minimálne:

• Komunikáciu všetkých modulov realizovaných v rámci predmetu projektu
• Publikovanie otvorených údajov a analytických služieb smerom do verejného prostredia
• Vybudovanie integračného rozhrania pre externé systémy, ktoré poskytujú referenčné údaje štátu, primárne CSRÚ, ktoré budú identifikované v rámci realizačnej fázy analýza a dizajn, nevyhnutné pre realizáciu projektu
• Vybudovanie integračného rozhrania pre interné systémy obsahujúce referenčné objekty mesta

Podrobný rozsah služieb integračnej platformy bude definovaný v rámci realizačnej fázy  v etape analýza a dizajn.

Konsolidácia údajov z databáz jednotlivých IS bude sústredená do novovybudovaného IS Centrálny dátový sklad, do budúcna tak odpadne potreba priamej tesnej viacnásobnej integrácie zdrojov dát medzi sebou. Každý zdroj dát môže byť zároveň konzument dát publikovaných pomocou zbernice.

Dôležitým prvkom tohto nového IS funkcionalita „Data Handler“, ktorá bude zabezpečovať overovanie a autorizáciu dát. V prípade, že budú o tom istom objekte evidencie v rôznych informačných systémoch evidované rôzne hodnoty toho istého atribútu (napríklad adresa bydliska), data hanlder na základe stanovených pravidiel vyhodnotí, ktorú hodnotu bude považovať za pravdivú a referenčnú do doby, kým nebude preukázaný opak. O možnom konflikte údajov musí notifikovať zodpovedný informačný systém. Údaje považované za pravdivé budú mať v centrálnom dátovom sklade príznak „referenčné“ pra daný objekt evidencie.

Očakáva sa, že projekt vybuduje Dátový konektor pre spojenie s Informačným systémom samosprávy. Dátový konektor predstavuje samostatný informačný systém/rozšírenie existujúce IS samosprávy, ktorého úlohou bude migrácia údajov o všetkých objektoch a relevantných atribútoch informačného systému samosprávy do centralizovaného dátového skladu.

Súčasťou realizácie projektu bude dodanie nasledovných funkčností/elementov:

• Dokumentácia dátového modelu ISS pre objekty evidencie, ktoré sú predmetom migrácie do centrálneho dátového skladu
• Iniciačná migrácia údajov o objektoch evidencie
• Zabezpečovanie pravidelnej aktualizácie údajov o objektoch evidencie vedených v centrálnom dátovom sklade na báze 24 hodín (mimo pracovného času) z databázy ISS
• Zabezpečovanie „on demand“ aktualizácie údajov o objektoch evidencie v centrálnom dátovom sklade potrebných pre realizáciu príslušnej služby na základe volania používateľa

Predmetom migrácie do centrálneho dátového skladu budú údaje o minimálne objektoch evidencie mesta Prievidza, ktoré sú predmetom tohto projektu v niektorej z jeho častí. Rozsah jednotlivých atribútov OE bude definovaný v etape Analýza a Dizajn.

Tabuľka č. 4  Zoznam OE z existujúceho IS mesta, ktoré budú migrované do centrálneho dátového skladu

Pre potreby publikovania Otvorených dát mesto očakáva automatizovanú tvorbu lokálneho katalógu Otvorených údajov s jeho následnou referenciou do Národného katalógu Otvorených údajov.

Rozsah takto publikovaných údajov predstavuje minimálne zahrnutie týchto Objektov evidencie:

Tabuľka č. 5  Prehľad publikovaných údajov

Zároveň platí, že pre potreby publikovania otvorených údajov budú v etape Analýza a dizajn definované jednotlivé atribúty pre poskytovanie na základe pravidiel ochrany osobných údajov a platnej legislatívy.

Úroveň kvality jednotlivých datasetov bude podrobnejšie určená v rámci aktivity analýza dizajn tohto projektu, minimálne však musí dosiahnuť 3*.

Jedným z  očakávaní je zmena procesov pri riešení podaní jednotlivých životných situácií na strane referentov mesta. Tu sa očakáva dátová integrácia na referenčné registre prostredníctvom IS CSRU. Mesto chce konzumovať nasledujúce OE:

Tabuľka č. 6  Prehľad konzumovaných OE z CSRÚ

Očakávané využitie a aplikácia získaných údajov

• Aplikácia princípu „jedenkrát a dosť“ v rámci životných situácií, ktorých gestorom je mesto Prievidza. Na základe získaných údajov bude zabezpečené:
  • zjednodušenie  preukazovania skutočností dokladmi v rámci výkonu verejnej moci resp. inej úradnej činnosť. Mesto už v súčastnosti nežiada v rámci svojich úkonov od občanov doklady/dokumenty, ktoré už nimi boli predložené, respektíve sú dostupné v CSRÚ, tento proces však nahradilo úkonmi, ktoré sú nútený vykonávať samotný referenti čo predlžuje dobu potrebnú na vybavenie podania
  • zavedenie proaktívnych činností resp. konaní na základe získaných dát
  • zníženie chybovosti vkladania a vytvárania dát/formulárov, čím sa zabezpečí zároveň napĺňanie databáz ISVS udržateľným, konzistentným a ďalej zdieľateľným spôsobom.
  • referencovanie údajov uložených v IS mesta a to prostredníctvom Centrálneho dátoveho skladu,
  • zrýchlenie a zefektívnenie výkonu procesov dotknutých agiend na strane Mesta Prievidza
• Pre skutočnú realizáciu princípu „jedenkrát a dosť“ a implementáciu vyššie uvedených výstupov bude nevyhnutné realizovať úpravu  agendových informačných systémov mesta, jeho procesov, postupov a smerníc s cieľom vytvorenia nových alebo optimalizácie existujúcich elektronických služieb.
• Zmeny procesov by sa mali dotknúť minimálne nasledujúcich agend pričom finálna množina bude definovaná v etape  Analýza a dizajn:

Tabuľka č. 7  Prehľad agiend, ktorých sa dotnú zmeny v procesoch po integrácii na CSRÚ

Očakávaním manažmentu mesta od projektu  je získanie analytických a prezentačných nástrojov (a to aj priestorových), pre potreby prijímania rozhodnutí pri riadení mesta. Nad údajmi v Centrálnom dátovom sklade musí existovať možnosť zobrazenia a lokalizácie objektov evidencie v definovaných dátových setoch:

Tabuľka č. 8  Prehľad datasetov s priestorovou informáciou

Očakávania sa kladú na riešenie GISu, ktorý by mal zabezpečiť plnohodnotné využívanie pasportovaných OE, umožniť ich lokalizáciu a sprístupniť jednotlivé atribúty na základe definovaných oprávnení pre jednotlivých používateľov, tak aby sa zjednodušili a zrýchlili procesy pri riešení životných situácii.

Požadované riešenie musí byť poskytnuté ako webová aplikácia dostupná prostredníctvom webových prehliadačov s responzívnym zobrazením pre počítačové aj mobilné prehliadače (na prácu s aplikáciou je potrebný iba ľubovoľný internetový prehliadač a pripojenie na internet bez nutnosti inštalácie dodatočného software), súčasťou riešenia bude aj   poskytovanie služieb hosťovania mapového servera, prvotný iniciačný import dát poskytnutých mestom a priestorový zber dát/pasport s následným importom všetkých dát do Centrálneho dátového skladu.

Riešenie musí byť koncipované modulárne, modul zastrešuje istú agendu/ príp. jej časť, a musí umožňovať do budúcna  prípadný rozvoj tak konkrétneho modulu ako aj prípadné rozšírenie celého riešenia o ďalší modul.

Pri implementácii projektu budú dodané nasledovné moduly:

• Evidencia a správa verejnej zelene
• Evidencia a správa miestnych ciest a dopravy
• Evidencia a správa odpadov
• Evidencia a správa mobiliáru
• Evidencia a správa verejného osvetlenia
• Územný plán
• Digitálnotechnická mapa

Projekt má zaviesť pozíciu REFERENTA pre správu údajov GIS. Od tejto pozície sa očakáva zabezpečenie aktualizácie priestorových údajov po ich prvotnom importe do GIS riešenia, čím by sa mesto vyhlo stavu, že dáta sa v čase stanú opäť neaktuálnymi. Táto pozícia bude zároveň pomáhať jednotlivým oddeleniam pri využívaní GIS riešenia ako aj pri pokročilejších priestorových dopytoch.

Súčasťou projektu v časti implementácie GIS nástroja je aj prezenčné školenie používateľov s ohľadom na dodanú funkcionalitu riešenia v minimálnom rozsahu 5 ČD (človekodní, 1ČD=8hodín) ako aj individuálne školenie pre administráciu riešenia a správu dát referentom GIS v minimálnom rozsahu 10 ČD.

Novou oblasťou je pre mesto zavádzanie IoT snímačov a smart technológií, ktoré majú doplniť a rozšíriť množinu ponúkaných OE jednak verejnosti, hlavne manažmentu v rozhodovacích procesoch pri strategických rozhodnutiach.

Očakáva sa implementácia plne autonomného riešenia snímačov na najfrekventovanejších uzloch dopravného systému mesta. Mesto zadefinovalo 4 lokality/križovatky, kde chce zbierať dáta o hustote dopravy.

1. Svetelná križovatka Matice slovenskej – Nábrežie s. Cyrila – Nábrežie sv. Metoda (vjazd on Novák a Handlovej)
2. Sverelná križovatka Bojnická cesta – ul. sama Chalúpku (vjazd od Bojníc)
3. Kruhový objazd na Nedožerskej ceste (vjazd od Nedožier – Brezian)
4. Svetelná križovatka Košovská cesta – Nábrežie sv. Metoda (vjazd od priemyselnej zóny)

Snímače budú umiestnené na stĺpoch vo vlastníctve mesta, a budú zaznamenávať okrem počtu vozidiel, ktoré v konkrétnom čase prechádzajú daným miestom aj ich typ. Tieto dáta budú odosielať do novovybudovaného Centrálneho dátového skladu mesta, čo na strane mesta sprocesuje Orchestračná platforma Mesta Prievidza. Minimálna požadovaná frekvencia odosielania dát je 1 krát denne.

Rovnaké požiadavky sú kladené aj na snímače hluku, teploty a prašnosti ovzdušia, pričom tieto plánuje mesto umiestniť v rovnakých lokalitách ako pri senzoroch hustoty dopravy.

Na dosiahnutie žiadaných výsledkov a cieľov projektu  a následnej udržateľnosti celého novovybudovaného riešenia bude ustanovená rola Dátového kurátora, ktorý počas posledných 6 mesiacov realizačnej fázy projektu prevezme od externého dodávateľa správu nad údajovým modelom  a po úspešnej implementácii projektu sa bude naďalej zaoberať navrhovaním, vytváraním, zavádzaním a správou dátovej architektúry v prostredí Mesta Prievidza. Všeobecne dátový kurátor definuje, ako sa budú údaje ukladať, spotrebovávať, integrovať a spravovať rôznymi dátovými entitami a IT systémami prípadne informačnými systémami verejnej správy, ako aj akýmikoľvek aplikáciami, koncovými službami, ktoré tieto údaje nejakým spôsobom využívajú alebo spracúvajú. 

V prostredí Mesta Prievidza bude táto rola riešiť aj špecifické požiadavky na tvorbu dátových dopytov manažmentu mesta s ich následnou interpretáciou vo forme štatistických prehľadov a dashboardov.

.

3.7Riziká a závislosti

Zoznam rizík je uvedený v prílohe „1 P_01 a I_01_Príioha 1: ZOZNAM RIZÍK a ZÁVISLOSTÍ“

3.8Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Alternatíva č.1: Zachovanie súčasného stavu

• Uvedená alternatíva predstavuje zachovanie súčasného stavu. Táto alternatíva by znamenala nerealizovanie projektu – teda by ostal stav, keď má mesto dáta uložené v niekoľkých DB, bez konsolidácie, navyše bez jednoznačného určenia, ktoré z týchto dát sú relevantné, nebola by vytvorené jednotné úložisko, jednotná dátovo analytická platforma a neboli by vybudované nové IoT body ako ani implementovaná integrácia na centrálne registre. Rovnako pri zachovaní súčasného stavu by nebolo možné postúpenie údajov z IoT zariadení a ich následné zverejňovanie formou otvorených údajov a využitie pri strategických rozhodovacích procesoch.

Alternatíva č. 2: Realizácia bez zberu priestorových údajov a vybudovania GIS nástroja

• Uvedená alternatíva predstavuje realizáciu časti projektu, t.j. vybudovanie centrálneho dátového skladu s príslušnými integráciami a to aj na existujúce gisové riešenie.

Realizácia tejto alternatívy síce mesto vybuduje jednotnú dátovú základňu ale neprinesie zavedenie jednoznačnosti referenčných údajov vo väzbe na priestorové dáta, naďalej bude ponúkať občanom a tretím stranám nekonzistentné a hlavne nereferenčné ( a do veľkej miery aj neaktuálne , často veľa rokov staré údaje). Takýto postup by znižoval prínosy zavedenia jednotného dátového skladu a zároveň by neposkytoval manažmentu mesta spoľahlivé a úplne dáta pre ďalšie rozhodovanie.

Alternatíva č.3 Plnohodnotná realizácia projektu

• Alternatíva č.3 znamená realizáciu projektu v plnom rozsahu v zmysle technických návrhov riešení súčasnej situácie. Rovnako táto alternatíva znamená integráciu na centrálne registre a získanie referenčných údajov, zber priestorových údajov a získavanie údajov z IoT zariadení ich konsolidáciu a ich následné zverejňovanie formou otvorených údajov, GISu a využívanie pomocou analytických nástrojov.

3.9Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebieha na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.
Niektoré (nie všetky) kritériá môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).
Príklad šablóny pre spracovanie MCA

3.10Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.
Pre klasifikáciu alternatív za účelom ďalšieho porovnania aplikačnej vrstvy a architektúry je potrebné zadefinovať nasledovné požiadavky:

• Nutné – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov
• Preferované – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré rozvíjajú biznis alternatívu a vytvárajú dodatočné prínosy, započítané v Analýze nákladov a prínosov M-05 (BC/CBA povinná pre projekty nad 1 000 000,- EUR)
• Aplikačná vrstva by mala byť schopná rozdeliť moduly do skupín podľa koncových služieb/funkcionalít, ktoré plnia nutné a preferované požiadavky.
  

3.11Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o využití služieb vládneho cloudu (privátne aj verejné cloudové služby zverejnené v katalógu služieb vládneho cloudu (odkaz na katalóg služieb ).
V prípadoch, kedy by nebolo ekonomicky výhodné využiť vládny cloud v plnom rozsahu projektu, je možné uvažovať aj o iných/ďalších alternatívach: hybridnej (časť aplikácií využíva privátny vládny cloud a časť vlastný HW žiadateľa, resp. časť aplikácii využíva služby komerčného poskytovateľa cloudových služieb), nasadenie v prostredí komerčného cloudu alebo v krajnom prípade sú všetky aplikácie nasadené v prostredí vlastného HW žiadateľa (prípady zohľadnenia bezpečnosti alebo iných povinností).
Ekonomická výhodnosť technologickej alternatívy je preukázaná nižšími nákladmi na TCO projektu. Spracovateľ projektového zámeru je povinný preukázať, že zvolené riešenie je ekonomicky výhodnejšie. V prípade, že z bezpečnostných alebo iných dôvodov nezvolil najvýhodnejšiu alternatívu (resp. neposudzoval viacero alternatív), spracovateľ doloží zdôvodnenie potreby daného technologického riešenia. V zdôvodnení sú uvedené konkrétne požiadavky a ich parametre, ktoré neumožnili zvoliť najvýhodnejšie riešenie alebo porovnať viacero alternatív.

Ako alternatívu nepovažujeme porovnanie krabicových „off-the-shelf“ riešení (COTS) riešení s alternatívou vývoja aplikácií „na zelenej lúke“ a to z dôvodu toho, že žiadateľ pre zachovanie nediskriminačných podmienok vo verejnom obstarávaní nevie vopred určiť, či dostane ponuku od uchádzača k vývoju na zelenej lúke, alebo sa všetky ponuky od uchádzačov vo verejnom obstarávaní budú vzťahovať na COTS riešenie. Výnimka je v prípade, ak žiadateľ uvažuje použiť konkrétne COTS riešenie ako podmienku pre uchádzača v rámci procesu verejného obstarávania a to vzhľadom na ekonomické alebo iné dôvody preukázané v dokumente.
Výber alternatív prebieha v dvoch kolách. Prvé kolo predstavuje uplatnenie multikriteriálnej analýzy (ďalej len „MCA“) – výber relevantných alternatív. Druhé kolo predstavuje vypracovanie Analýzy nákladov M-05 BC/CBA. Do druhého kola vstupujú alternatívy ktoré splnili všetky vylučovacie kritéria stanovené v multikritériálnej analýze. Minimálny počet variant, je stanovený na 3:

• nulový variant, ktorý sa neposudzuje v MCA a je automaticky porovnávajúcim variantom v M-05 Analýza nákladov a prínosov,
• preferovaný variant, ktorý splnil všetky kritéria MCA,
• „minimalistický variant“, ktorý vychádza z rovnakého biznis variantu ako preferovaný variant, ale realizuje iba „nutné“ aplikačné moduly.

4.POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

• Doplňte informácie – POPIS PRODUKTU - čo bude/čo chcete, aby bolo po ukončení projektu dodané
  • projektové výstupy podľa vyhlášky 401/2023 o riadení projektov (vrátane zdrojových kódov)
  • koncové služby a biznis procesy, ktoré sú predmetom dodávky projektu
  • biznis objekty, ktoré majú byť vstupmi a výstupmi zo systému – napr. podania, formuláre, rozhodnutia, reporty, dáta, aplikačné rozhrania
• Doplniť informáciu, resp. identifikovať VLASTNÍKOV PROCESOV (toto je dôležitá informácia pre budúce riadenie projektu a schvaľovanie výstupov projektu).

5.NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

• Doplňte krátky POPIS BUDÚCEHO CIEĽOVÉHO PRODUKTU PROJEKTU z pohľadu biznis/aplikačnej/technologickej architektúry v závislosti od charakteru projektu a výsledku analýzy alternatív riešenia,
• Doplňte a detailne spracujte funkčné a nefunkčné požiadavky vyplývajúce z analýz alternatív riešenia vo všetkých vrstvách architektúry a vyplňte požiadavky v dokumente  M-05 Analýza nákladov a prínosov, karta Katalóg požiadaviek., I-04 Katalóg požiadaviek
• Doplňte stručný náhľad budúcej IT architektúry (biznis, aplikačná, technologická) riešenia, ktorý podľa potreby pozostáva aj z viacerých obrázkov (diagramov), aby dostatočne zrozumiteľne znázornil predmet dodávky, jeho kontext a zmeny v architektúre verejnej správy (objednávateľa, realizátora projektu), ktoré projekt realizuje,
  • Náhľad architektúry vytvorte v modelovacom nástroji pomocou notácie ArchiMate (https://publications.opengroup.org/standards/archimate), v prípade potreby väčšej detailizácie biznis procesov môžete použiť notáciu BPMN (http://www.omg.org/spec/BPMN/2.0/),
  • Pre vytvorenie náhľadu architektúry použite modelovací nástroj, ktoré môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár² architektonických modelov verejnej správy, alebo modelovací nástroj, ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov (The Open Group ArchiMate Model Exchange File Format Standard) ³ a export súborov podľa špecifikácie BPMN 2.0⁴,
  • Pre jednoznačnú identifikovateľnosť komponentov v náhľade architektúry uveďte aj ich MetaIS kódy
  • Očakáva sa, že ak realizujete popis dizajn procesov podľa pravidiel EVS, tak všetky výstupy musia byť v súlade s metodikou a postupom: https://www.minv.sk/?np-optimalizacia-procesov-vo-verejnej-sprave&subor=255448 .
  • Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s jeho detailizáciou vo výstupe I-03 Prístup k projektu, ak objednávateľ podľa prílohy č. 1 vyhlášky 401/2023 Zz pripravuje aj výstup I-03 Prístup k projektu.
  • Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s výstupom M-06 - aktualizáciou evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs) a komponenty, ktorých sa projekt týka by mali mať upravenú evidenciu ich stavu a fázu ich životného cyklu.
  • Príklad náhľadu na architektúru podľa metamodelu e-Government komponentov evidovaných v MetaIS:
    
    Obrázok 1 Príklad náhľadu architektúry v notácii ArchiMate

5.1Prehľad e-Government komponentov

Ak bude vytváraný aj výstup I-03 Prístup k projektu, môže byť táto kapitola z dokumentu I-02 Projektový zámer vypustená, pretože jej obsah bude spracovaný vo výstupe I-03 Prístup k projektu.
Obsah tejto kapitoly je prehľadom realizácie výstupu M-06 - aktualizácia evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs). Objednávateľ⁵ plní výstupom M-06 povinnosti orgánu riadenia sprístupňovať a aktualizovať informácie o informačných technológiách verejnej správy prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy (MetaIS) bezodkladne podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona 95/2019 Z.z.
V okamihu odovzdania výstupu I-02 Projektový zámer objednávateľ:

1. vytvorí náhľady architektúry v modelovacom nástroji, ktorý môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár  architektonických modelov verejnej správy, alebo ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov,
2. uloží architektonické modely súčasnej a budúcej architektúry riešenia buď do repozitára architektonických modelov verejnej správy alebo do projektovej dokumentácie I-02 ako prílohu  vo výmennom formáte pre uloženie modelu, 
3. aktualizuje v MetaIS e-Government komponenty, ktoré budú realizované alebo menené projektom alebo veľkou zmenovou požiadavkou a to koncové služby, ISVS, ich moduly, aplikačné služby, atribúty a vzájomné vzťahy týchto e-Government komponentov a ich vzťahy (integrácie) na spoločné ISVS alebo ISVS iných správcov, ktoré budú využívať. 
   Objednávateľ v tejto kapitole uvedie prehľad nasledovných e-Government komponentov, ktoré budú výstupom projektu (dodané nové alebo zmenené) a ktoré evidoval v rámci výstupu M-06 v MetaIS:

5.1.1Prehľad koncových služieb – budúci stav:

5.1.2Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav:

5.1.3Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav:

5.1.4Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS⁶ a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán

• Uviesť prehľad ISVS, pri ktorých sa plánuje využívanie služieb iných ISVS, spoločných blokov (SaaS) alebo služieb tretích strán v TO BE stave.
• Uviesť prehľad ISVS integrovaných na spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Zz.
• Plánované využívanie a integrácie služieb iných ISVS musí byť evidované v MetaIS – zaevidovanie vzťahu na aplikačnú službu určenú na externú integráciu poskytujúcim ISVS

• Na informáciu je v nasledujúcej tabuľke prehľad AS na externú integráciu Spoločných modulov podľa § 10 zákona 305/2013 Zz. Vo finálnom dokumente túto tabuľku prehľadu AS spoločných modulov vymažte:

5.1.5Aplikačné služby na integráciu

Uveďte v nasledujúcej tabuľke budované aplikačné služby a ich využitie na integráciu na spoločné moduly a iné ISVS alebo ich poskytovanie na externú integráciu a predpokladané vybudovanie cloudových služieb “softvér ako služba“ (SaaS),

• Plánované aplikačné služby musia byť evidované v MetaIS s fázou životného cyklu a musia mať v MetaIs evidované všetky povinné atribúty a vzťahy,
• Evidencia integrácií v MetaIS sa realizuje evidovaním vzťahov aplikačných služieb budovaného//rozvíjaného ISVS na príslušné aplikačné služby nadrezortných ISVS. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.3.1 a kap. 2.1.3.3.2. Detailný popis služieb IS CSRÚ a poskytovaných objektov evidencie je v aktuálnej verzii integračného manuálu IS CSRÚ.
• Ak IS povinnej osoby potrebuje konzumovať alebo poskytovať služby iným ISVS alebo IS tretích strán prostredníctvom modulu Centrálna API Manažment Platforma (CAMP) a jej modulu API Gateway, je potrebné aplikačné služby IS Povinnej osoby naviazať na príslušné integračné služby CAMP (API Gatewy).
• Budované aplikačné služby musia mať v MetaIs evidované SLA parametre pre východiskový a cieľový stav. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.

  AS (Kód MetaIS)	Názov AS	Realizuje ISVS (kód MetaIS)	Poskytujúca alebo Konzumujúca	Integrácia cez CAMP	Integrácia s IS tretích strán	SaaS	Integrácia na AS poskytovateľan (kód MetaIS)

5.1.6Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad poskytovaných údajov (objektov evidencie, ďalej OE) z ISVS do IS CSRÚ v TO BE stave.

5.1.7Konzumovanie údajov z IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad konzumovaných údajov z IS CSRÚ v TO BE stave. Súčasné dostupné objekty evidencie a údaje v IS CSRÚ sú uvedené v integračnom manuáli IS CSRÚ.

5.1.8Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav:

Zaevidujte MetaIS využívanie cloudových infraštruktúrnych služieb vašimi ISVS. Podrobné informácie o evidencii využívania infraštruktúrnych služieb sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.4.3 ISVS využívajúci infraštruktúrne služby.

6.LEGISLATÍVA

Doplniť popis potrebných zmien v oblasti legislatívy pre naplnenie cieľov a dodanie výstupov projektu.
Uviesť konkrétne zákony, prípadne aj paragrafy, ktoré budú predmetom legislatívnych zmien.
Doplniť popis, aký je negatívny dopad na výstupy projektu, jeho ciele a rozsah a časový harmonogram, ak vyššie uvedené zmeny v zákonoch nebudú realizované.

7.ROZPOČET A PRÍNOSY

Počas Prípravnej a iniciačnej fázy, je potrebné predložiť samostatný dokument M-05 Analýza nákladov a prínosov (xls. BC/CBA) v predpísanej štruktúrovanej forme.(povinné v prípade projektov nad 1 000 000,- EUR). Pre iný, než veľký projekt - projekt pod 1 000 000,- EUR - objednávateľ detailne opíše nákladovú a prínosovú stránku a postup, ktorý je zvolený na cenovú kalkuláciu nákladov a prínosov projektu.
V tejto časti dokumentu sa od Vás očakáva štruktúrovane popísať:

• vypočítané náklady (vývoj + prevádzka) v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• vypočítané prínosy v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• slovne popísať výpočet prínosov, z čoho sú čerpané vstupné hodnoty
• rok návratnosti (doplnenie ukazovateľov: ENPV, FNPV, BCR)

7.1Sumarizácia nákladov a prínosov

• Pomer prínosov a nákladov (BCR): viac ako 1,00
• Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): viac ako 5,0 %
• Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): viac ako 0
  Pre účely financovania z prostriedkov EU vyjadruje Analýza nákladov a prínosov BC/CBA aj nasledovné ukazovatele:
• Finančná vnútorná výnosová miera v % (FIRR)
• Finančná čistá súčasná hodnota v eur (FNPV).
  Nie všetky sociálno-ekonomické vplyvy sa dajú vždy vyčísliť a zhodnotiť. Je to preto, že okrem odhadu ukazovateľov výkonnosti by sa mala zohľadniť aj úvaha o nepeňažných nákladoch a výnosoch, najmä vo vzťahu k týmto otázkam: (čistý) dosah na zamestnanosť, ochrana životného prostredia, sociálna rovnosť a rovnaké príležitosti.
  V prípade ak dosiahnu uvedené hodnoty viaceré varianty posudzované v rámci Analýzy nákladov, odporúča sa pri výbere finálnej alternatívy zohľadniť výšku BCR, dôležitosť nekvantifikovaných spoločenských prínosov a mieru naplnenia stanovených cieľov. Po vzore krajín ako Veľká Británia sa prioritne odporúča realizovať projekty, kde prínosy prevyšujú náklady štvornásobne (BCR aspoň 4,00).
  Príklad: Kvalitatívne prínosy projektov
  Problém: Proces získania stavebného povolenia jeden z najdlhších v EÚ.
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré je možné finančne oceniť:
• Zvýšenie ekonomickej aktivity v stavebnom sektore (zvýšenie rastu HDP)
• Nižšie spoločenské škody, spojené s búraním čiernych stavieb
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré nie je možné spoľahlivo finančne oceniť:
• Zníženie miery korupcie
• Zníženie miery stresu zamestnancov stavebných úradov
  Vyššia spokojnosť verejnosti s procesmi územného a stavebného konania.

8.HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Doplňte highlevel HARMONOGRAM, ktorý sa neskôr (v ďalších fázach/dokumentoch) bude detailizovať:

• KEDY potrebujete (chcete) ZAČAŤ? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok)
• KEDY potrebujete (chcete) SKONČIŤ (mať dodaný výstup)? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok).
• Fakturačné míľniky: jednotlivé míľniky projektu naviažte aj na fakturačné míľniky (v jednej tabuľke), aby ste si mohli kontrolovať cashflow v projekte.
• Míľniky Verejného obstarávania (VO) – do harmonogramu si doplňte aj míľnik procesu verejného obstarávania (celý proces).

ID	FÁZA/AKTIVITA	ZAČIATOK (odhad termínu)	KONIEC (odhad termínu)	POZNÁMKA
1.	Prípravná fáza a Iniciačná fáza	napr. 01/2020	napr. 02/2020
2.	Realizačná fáza	napr. 05/2020	napr. 10/2020
2a	Analýza a Dizajn	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2b	Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb	napr. 07/2020	napr. 08/2020	Napr. Je potrebné obstarať dodávateľa IS riešenia/ licencie7/ konzultačné služby
2c	Implementácia a testovanie	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2d	Nasadenie a PIP	napr. 12/2020	napr. 02/2021	PIP - 3 mesiace po nasadení
3.	Dokončovacia fáza	napr. 11/2020	napr. 12/2020
4.	Podpora prevádzky (SLA)	napr. 01/2021	napr. 01/2025	Napr. Je potrebné obstarať SLA zmluvu (Zmluvu o podpore prevádzky IS)? Odporúčame – pre reportovacie účely projektu si vytvorte high-level projektový plán v MS EXCEL alebo v inom formáte/nástroji pre projektové riadenie. Doplňte informácie o vybranej metóde riadenia projektu a zdôvodniť výber: Ak realizujete projekt metódou Waterfall: Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú a technickú špecifikáciu, Ak realizujeme projekt metódou Agile: Agilný prístup k riadeniu projektov sa uplatňuje v projektoch, u ktorých je jasný rámcový cieľ, ale z najrôznejších dôvodov je nemožné presne definovať všetky dlhodobé požiadavky bez priebežných prototypov. Pri agilných metódach práce sa realizujú malé porcie výsledkov v každom vývojovom cykle, iterácii, v tesnej spolupráci so zákazníkom. Agile metódu je možné aplikovať za podmienok definovaných vo vyhláške MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

9.PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)
  Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa
• kľúčový používateľ,
• IT analytik alebo biznis analytik,
• IT architekt,
• biznis vlastník
• manažér kvality (nepovinný člen pre projekty do 1 000 000,- EUR, povinný pri veľkých projektoch nad 1 000 000,- EUR,
• manažér IT prevádzky (nepovinný člen)
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)
• UX dizajnér (nepovinný člen)
• iná špecifická rola (nepovinný člen)
• doplniť tabuľku zodpovedných osôb, ktoré budú participovať v projekte

ID	Meno a Priezvisko	Pozícia	Oddelenie	Rola v projekte
1.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
2.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
3.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte Vzor organizačnej štruktúry

9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

Doplniť podľa dokumentu z Riadiaceho Výboru projektu, prípadne zo splnomocnení alebo menovacích dekrétov . Tieto vstupy neskôr využijete pri dokumente PID.
VZORY a ŠABLONY zdrojových súborov sú tu: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html  
Poznámka: Odporúčame – pozrite si VZOR pre MENOVACIE DEKRÉTY členov projektového tímu – vzor obsahuje názorný popis všetkých projektových rolí, ktoré vyžaduje Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

10.ODKAZY

Doplniť odkazy na už existujúce produkty v maximálnej miere – vyhnúť sa duplikovaným informáciám.

11.PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html
Poznámka: Odporúčame, si evidovať a vyhodnotiť pripomienky odbornej verejnosti

• Podľa § 4 odsek 10 – Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke je potrebné zrealizovať pripomienkovanie Projektového zámeru odbornou verejnosťou
• Odporúčame túto aktivitu formalizovať (do dokumentu)
• Odporúčame vyhodnotenie zverejniť na webové sídlo objednávateľa (do projektového adresára) – v súlade s Vyhláškou 401/2023 Zz. Oznámenie o začatí verejného pripomienkovania sa zverejní v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy na mieste určenom Orgánom vedenia. Na schválenie riadiacemu výboru v prípravnej a iniciačnej fáze sa tieto výstupy predkladajú až po zverejnení vyhodnotenia pripomienok.
  Koniec dokumentu
  1 Notácia ArchiMate: https://publications.opengroup.org/standards/archimate
  2 Aktuálny spoločný repozitár architektonických modelov verejnej správy je https://avssr.horizzon.cloud/. O prístup do repozitára a poskytnutie licencie pre modelovací nástroj pracujúci s repozitárom modelov je potrebné požiadať na e-mailovej adrese: sprava_EA@mirri.gov.sk.
  3 Napr. modelovací nástroj Archi - Open Source ArchiMate Modelling: https://www.archimatetool.com.
  4 Napr. modelovací nástroj pre BPMN - Camunda Modeler - Open Source Desktop Modeler: https://camunda.com/download/modeler/.
  5 Podľa § 2 ods. 1 písm. i) vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy sa objednávateľom rozumie správca alebo prevádzkovateľ ITVS, ktorý projekt realizuje alebo chce realizovať.
  6 Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente
  7 EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf