I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

PROJEKTOVÝ ZÁMER

manažérsky výstup  I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.  (účinnosť od 1.4.2025)

Schvaľovanie dokumentu

1. HISTÓRIA DOKUMENTU

2. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s vyhláškou MIRRI č. 401/2023 Z.z. v znení neskorších predpisov je tento výstup I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravnej a iniciačnej fázy projektu z pohľadu aktuálneho stavu, budúceho stavu a navrhovaného riešenia.

Dokument Projektový obsahuje manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, návrh merateľných ukazovateľov a detailný opis projektových výstupov, predpokladov, rozpočtu a prínosov, harmonogram, vyhodnotenie rizík a závislostí, architektúru riešenia, vyhodnotenie alternatív, špecifikáciu a klasifikáciu údajov, požiadavky na prevádzku, požiadavky na infraštruktúru, zdrojové kódy a opis implementácie projektu a preberania výstupov projektu v zmysle šablóny definovanej MIRRI.

2.1 Použité skratky a pojmy

Tabuľka 1 Skratky a pojmy

2.2 Konvencie pre typy požiadaviek

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek, rozdeľujeme na funkčné (funkcionálne), nefunkčné (kvalitatívne, výkonové a pod.). Podskupiny v hlavných kategóriách  je možné rozšíriť podľa potrieb projektu, napríklad:

Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

FRxx

• F          – funkcionálna alebo používateľská požiadavka
• R          – označenie požiadavky
• xx         – číslo požiadavky

Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

NRxx

• N         – nefunkčná požiadavka (NFR)
• R          – označenie požiadavky
• xx         – číslo požiadavky

Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované Objednávateľom/PM.

3. DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1 Manažérske zhrnutie

Národná vedecká knižnica predstavuje koncept moderného riešenia na správu, archiváciu a distribúciu elektronických publikácií, vzdelávacích materiálov a umeleckých výstupov. Ide o digitálne riešenie, ktoré integruje funkcie tradičných knižníc s výhodami elektronických služieb a prostredia internetu.

Toto nové riešenie prináša koncovým používateľom možnosť pristupovať k širokej škále dokumentov a materiálov jednoducho a efektívne, s možnosťou rýchleho vyhľadávania, vypožičiavania a interakcie. Hlavnou myšlienkou konceptu je spolupráca CVTI SR a partnerských knižníc tzv. mandantov v digitálnom priestore s možnosťou kompletnej konfigurácie a správy vlastných fondov, dokumentov a metadát s opciou zdieľania týchto dát v rámci celého riešenia Národnej vedeckej knižnice, alebo len pre vybrané inštitúcie a ich používateľov.

Koncept Národnej vedeckej knižnice zahŕňa štandardnú funkcionalitu knižnično-informačných systémov (KIS), resp. pokročilé a moderné komponenty tzv. platformy knižničných služieb (LSP), funkcionalitu systému pre správu dokumentov, administrátorské rozhranie pre správu obsahu Národnej vedeckej knižnice, administrátorské rozhranie na správu lokálnych databáz a repozitárov pre elektronické dokumenty a v neposlednej rade integrácie na externé systémy.

Hlavným cieľom realizácie projektu je sprístupňovanie knižničných titulov v Národnej vedeckej knižnic koncovým používateľom prostredníctvom súbornej databázy s využitím pokročilého fazetového vyhľadávania v štruktúrovaných metadátach a sémantického vyhľadávania vo fulltextoch s využitím umelej inteligencie. Diela si bude možné zarezervovať a vypožičať prostredníctvom štandardných knižničných služieb pre výpožičky a e-výpožičky priamo v prostredí Národnej vedeckej knižnice (NVK). Partnerské knižnice budú mať dostupné funkcie pre medziknižničné výpožičky, medzinárodné výpožičky a výmeny titulov. Rovnako budú dostupné moduly pre akvizície, správu periodík, katalogizáciu elektronických publikácií, správu autorít, správu fondov, prelinkovanie na externé databázy elektronických informačných zdrojov (EIZ). Riešenie zahŕňa generovanie reportov, štatistík a výročných správ z využívania knižnično-informačných služieb, registrácií nových používateľov a nových titulov, prírastky a úbytky vo fondoch, počty prístupov k digitálnym dokumentom v digitálnej knižnici (repozitári) a počty prístupov k externým zdrojom, v rámci celej Národnej vedeckej knižnice, v rámci partnerskej knižnice alebo v rámci množiny vybraných partnerských knižníc.

Súčasťou návrhu je inkorporovanie aktuálnych trendov dizajnu aplikácií pre zjednodušenie orientácie používateľa v systéme s cieľom poskytnúť užívateľsky prívetivejšiu online databázu s pokročilými možnosťami vyhľadávania, filtrovania a triedenia. Používatelia sú zvyknutí na moderné online služby a očakávajú podobnú úroveň komfortu aj od knižnice. Záujmom CVTI SR je poskytovať komplexnú knižnično-informačnú službu s ohľadom na používateľov v roli čitateľa, ako aj používateľov v roli správcu reprezentovaného zamestnancami knižníc. Projekt je preto orientovaný aj na automatizáciu procesných krokov a notifikácií pre používateľov (napr. o dostupnosti rezervácie, blížiacej sa lehote vrátenia), čím znižuje administratívnu záťaž zamestnancov a naopak zvyšuje používateľský komfort čitateľa a celkovo prispieva k lepšej dostupnosti katalogizovaných zdrojov.

Hlavný cieľ a naň nadväzujúce partikulárne ciele sú definované tak, aby boli v súlade s očakávanými výsledkami definovanými v Partnerskej dohode Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027 (ďalej len „Partnerská dohoda“) a jej implementačným nástrojom, ktorým je Operačný program Slovensko. Rovnako projekt napĺňa stratégie a ciele stanovené v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy (ďalej len „NKIVS“).

Konkrétne projekt prispieva v kontexte Partnerskej dohody k špecifickému cieľu RSO 1.2. Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy a konkrétne opatrenie: 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie, pričom hlavným cieľ je realizovaný v súlade so Stratégiou digitálnej transformácie Slovenska 2030. V kontexte NKIVS, tá určuje v rámci prioritnej osi 1 Lepšie služby strategickú prioritu Orientácia na používateľa, multikanálový prístup, orchestrácia a životné situácie. Splnenie tejto strategickej priority má byť dosiahnuté nasledujúcimi cieľmi:

Cieľ 1.1 Zvýšiť podiel elektronickej komunikácie s verejnou správou

Cieľ 1.2 Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami.

Cieľ 1.4 Zjednodušiť prístup k elektronickým službám vo forme komplexných životných situácií verejnej správy patriace pod prioritnú os 1 Lepšie služby.

Projekt bližšie rozpracováva na biznisovej vrstve architektúry alternatívu B2 – Rozvoj knižničného informačného systému ako platformového riešenia, ktorá zohľadňuje požiadavky všetkých identifikovaných zainteresovaných strán, ktorými sú Ministerstvo školstva, vedy výskumu a mládeže SR, Centrum vedecko-technických informácií  SR, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, výskumníci, knihovníci a občan resp. podnikateľ. Alternatíva B2 predstavuje najzásadnejších rozvoj biznis funkcií z pohľadu analyzovaných alternatív s implementáciou úprav systémov na formát ID-SK, zabezpečenie plnohodnotného modulárneho charakteru aplikácie pre zjednodušenie jej správy a štandardizovaných aplikačných integrácií. Z používateľského hľadiska (knihovník aj čitateľ) je významné inkorporovanie pokročilého kontextového vyhľadávania v databázach prostredníctvom nástrojov strojového učenia. Vzhľadom na rastúci trend elektronických zdrojov je z biznisového hľadiska podstatná implementácia nástroja na šifrovanie, kontrolu a ochranu autorských práv u elektronických zdrojov pred ich neoprávneným šírením a nedovoleným spracovaním. Táto alternatíva bola ďalej analyzovaná na aplikačnej vrstve ako alternatíva A2 predstavujúca kombináciu implementácie licencovaného softvéru, aplikačných úprav a využitia open source riešení.

Merateľné ukazovatele projektu:

ID01 Používatelia nových a vylepšených verejných digitálnych služieb, produktov a procesov

ID02 Počet informačných systémov s responzívnym grafickým rozhraním.

ID03 Rozšírenie počtu záznamov v elektronickej súbornej databáze

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall s trvaním hlavných aktivít realizačnej fázy 36 mesiacov.

3.2 Motivácia a rozsah projektu

Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky je národným informačným centrom a špecializovanou vedeckou knižnicou Slovenskej republiky, zameranou na technické odbory a vybrané oblasti prírodných, ekonomických a humanitných vied a poskytovanie verejných informačných služieb.

1. Svojou činnosťou prispieva k rozvoju vedy, techniky a vzdelávania budovaním a spravovaním knižničných a informačných fondov a poskytovaním knižničných a informačných služieb pre širokú odbornú verejnosť.
2. Získava, uchováva a sprístupňuje všetky typy domácich a zahraničných dokumentov, vrátane noriem, patentov, firemnej literatúry, ako aj dokumentov depozitných knižníc OECD, EBOR, WIPO, ZSVTS a Európskej únie v tradičnej i elektronickej forme.
3. Poskytuje komplexné knižničné, informačné a rešeršné služby pre vedu a výskum z domácich i zahraničných databáz a využívaním domácich a medzinárodných knižničných a informačných systémov a sietí. CVTI SR sa v súlade so svojím poslaním podieľa na informačnom zabezpečení zámerov štátnej vednej a technickej politiky.
4. Plní úlohu národného koordinátora a metodika pre oblasť otvorenej vedy v Slovenskej republike.
5. Zabezpečuje ďalšie vzdelávanie knižničných a informačných pracovníkov a vydáva informačné a metodické dokumenty. CVTI SR sa zúčastňuje na príprave koncepčných a normatívnych materiálov pre oblasť knihovníctva a vedeckých informácií a otvorenej vedy. Poskytuje metodické a poradenské služby v oblasti technických knižníc a informačných stredísk na Slovensku.
6. Vykonáva vedeckovýskumnú činnosť v oblasti informačných, riadiacich a prieskumových systémov so zameraním na riadenie vedeckovýskumnej činnosti, vedeckú komunikáciu a knižnično-informačné činnosti.
7. Zabezpečuje ďalšie vzdelávanie knižničných a informačných pracovníkov a vydáva informačné dokumenty. CVTI SR sa zúčastňuje na príprave koncepčných a normatívnych materiálov pre oblasť knihovníctva a vedeckých informácií a poskytuje metodické a poradenské služby v oblasti technických knižníc a informačných stredísk na Slovensku.

Obrázok 1 Náhľad motivačnej vrstvy architektúry

Súčasné knižničné systémy a databázy fungujú samostatne, čo komplikuje zdieľanie publikácií medzi inštitúciami. Správa viacerých nesúrodých systémov si vyžaduje značné náklady na údržbu, personálne kapacity a čas. Používatelia majú obmedzený prístup k zdrojom mimo svojej inštitúcie, čo obmedzuje možnosti vzdelávania a výskumu. Rôzne platformy používajú nekompatibilné technológie, čo bráni ich integrácii a automatizácii procesov.

Národná vedecká knižnica predstavuje koncept moderného riešenia na správu, archiváciu a distribúciu elektronických publikácií, vzdelávacích materiálov a umeleckých výstupov. Ide o digitálne riešenie, ktoré integruje funkcie tradičných knižníc s výhodami elektronických služieb a prostredia internetu.

Toto nové riešenie prináša koncovým používateľom možnosť pristupovať k širokej škále dokumentov a materiálov jednoducho a efektívne, s možnosťou rýchleho vyhľadávania, vypožičiavania a interakcie. Aktualizácia knižničného systému tak, aby reflektoval aktuálne možnosti informačných technológií s cieľom uľahčiť používateľský komfort prostredníctvom optimalizácie procesov či grafického rozhrania v konečnom dôsledku zlepšuje dostupnosť informácií a vedeckých zdrojov. Centralizácia a unifikácia správy knižničného informačného systému uľahčuje orientáciu čitateľa naprieč databázami rôznych knižníc a zároveň prináša optimalizáciu nákladov prostredníctvom vytvorenia jednotnej platformy knižničného systému.

Hlavnou myšlienkou konceptu je spolupráca CVTI SR a partnerských knižníc v digitálnom priestore s možnosťou kompletnej konfigurácie a správy vlastných fondov, dokumentov a metadát s opciou zdieľania týchto dát v rámci celého riešenia Národnej vedeckej knižnice, alebo len pre vybrané inštitúcie a ich používateľov.

Hybridná architektúra riešenia prináša partnerským knižniciam okrem lokálnej správy vlastných dát, centralizovanú správu softvérových komponentov, ich verzií a licencií, dohľad nad integritou dát a centrálny dohľad na informačnú bezpečnosť, ktoré by si inak museli riešiť samostatne a decentralizovane. V rámci riešenia sú dostupné integrácie na externé systémy, ktoré by si inak knižnice museli nechať vyvinúť a udržiavať samostatne na vlastné náklady.

Koncept Národnej vedeckej knižnice zahŕňa štandardnú funkcionalitu knižnično-informačných systémov (KIS), resp. pokročilé a moderné komponenty tzv. platformy knižničných služieb (LSP), funkcionalitu systému pre správu dokumentov, administrátorské rozhranie pre správu obsahu Národnej vedeckej knižnice, administrátorské rozhranie na správu lokálnych databáz a repozitárov pre elektronické dokumenty a v neposlednej rade integrácie na externé systémy.

Knižničné tituly v Národnej vedeckej knižnici budú sprístupňované koncovým používateľom prostredníctvom súbornej databázy s využitím pokročilého fazetového vyhľadávania v štruktúrovaných metadátach a sémantického vyhľadávania vo fulltextoch s využitím umelej inteligencie. Diela si bude možné zarezervovať a vypožičať prostredníctvom štandardných knižničných služieb pre výpožičky a e-výpožičky priamo v prostredí Národnej vedeckej knižnice. Partnerské knižnice budú mať dostupné funkcie pre medziknižničné výpožičky, medzinárodné výpožičky a výmeny titulov. Rovnako budú dostupné moduly pre akvizície, správu periodík, katalogizáciu elektronických publikácií, správu autorít, správu fondov, prelinkovanie na externé databázy elektronických informačných zdrojov (EIZ).

Riešenie zahŕňa generovanie reportov, štatistík a výročných správ z využívania knižnično-informačných služieb, registrácií nových používateľov a nových titulov, prírastky a úbytky vo fondoch, počty prístupov k digitálnym dokumentom v digitálnej knižnici (repozitári) a počty prístupov k externým zdrojom, v rámci celej Národnej vedeckej knižnice, v rámci partnerskej knižnice alebo v rámci množiny vybraných partnerských knižníc.

Motivácia partnerských knižníc pre zapojenie sa a spoluprácu je nasledovná:

1. Národná vedecká knižnica bude plniť všetky štandardné funkcie ich terajších KIS.
2. Dôjde k šetreniu financií  vykladané ročne na licencie a správu ich terajších IS a poplatky za úložisko / repozitár pre elektronické dokumenty.
3. Budú súčasťou komunity na jednej platforme, a budú mať možnosť zdieľať skúsenosti a rady pri riešení štandardnej agendy, ale aj pri zavádzaní nových elektronických služieb pre používateľov.
4. Spoločné referenčné bibliografické záznamy a autority prinesú čistotu metadát a zaniknú tak nechcené duplicity pri katalogizácii.
5. Ich používatelia získajú možnosť vyhľadávať a pristupovať k väčšiemu počtu publikácií.
6. Odpadnú im starosti a zodpovednosť za údržbu a rozvoj KIS a repozitára dokumentov.

Implementácia riešenia bude prebiehať priebežne podľa jednotlivých komponentov:

1.Akademické digitálne knižnice

Akademické digitálne knižnice predstavuje významný krok vpred pre zlepšenie dostupnosti akademických informácií na Slovensku. Výsledkom bude moderná, užívateľsky ústretová platforma, ktorá združí digitálne zbierky viacerých vedeckých knižníc a univerzít. Študenti a vedci získajú nástroj, ktorý zlúči doteraz fragmentované zdroje – namiesto zdĺhavého hľadania literatúry v rôznych databázach a návštevy fyzických študovní budú mať potrebné dokumenty na dosah jedným kliknutím. Pokročilé funkcie, ako automatické preklady a generovanie zhrnutí, im pomôžu rýchlejšie sa zorientovať v cudzojazyčných textoch a efektívnejšie spracovať veľké množstvo informácií. Akademické digitálne knižnice tak podporia kvalitu výskumu a vzdelávania, lebo umožnia akademikom sústrediť sa na obsah namiesto prekonávania administratívnych či logistických prekážok.

2. Národný register digitalizovaných diel VaV;

Národný register digitalizovaných diel VaV bude kľúčovou infraštruktúrou pre koordináciu digitalizačných aktivít v slovenskom akademickom prostredí. Realizáciou tohto systému sa vytvorí jednotný prehľad o digitalizovanom kultúrnom a vedeckom dedičstve v oblasti vedy a výskumu, zvýši sa efektivita vynaložených zdrojov (vďaka eliminácii duplicitnej práce) a uľahčí sa prístup k digitalizovaným poznatkom pre odbornú komunitu aj verejnosť. V predchádzajúcich kapitolách boli stanovené ciele, požiadavky a riešenie tak, aby výsledný systém spĺňal moderné štandardy (technologické aj legislatívne) a bol udržateľný do budúcnosti.

3. Centrálny portál slovenských vedeckých knižníc

Predstavuje ambiciózny krok vpred pre infraštruktúru vedeckých informácií na Slovensku. Jeho realizáciou vznikne moderný, používateľsky ústretový a komplexný nástroj na vyhľadávanie a prístup k dokumentom naprieč akademickými a vedeckými knižnicami. CPSVK zjednoduší prácu študentom a vedcom tým, že eliminuje fragmentáciu informačných zdrojov – namiesto prehliadania desiatok databáz umožní nájsť všetko potrebné na jednom mieste. Zároveň podporí spoluprácu knižníc (keďže združené dáta budú lepšie využité) a prispeje k propagácii ich služieb (digitálne zbierky, e-výpožičky a pod.) širšej verejnosti.

4.Veda online: e-výpožičky aktuálnych printových diel;

Je tvorený open-source komponentami štandardu Readium LCP Readium LCP (Licensed Content Protection) je otvorený štandard DRM pre e-knihy, ktorý vznikol pod hlavičkou nadácie Readium/EDRLab. K dispozícii je rozsiahly open-source balík softvéru – zahŕňa kompletný licenčný server, DRM knižnice pre rôzne platformy a ľahké klientské knižnice pre integráciu do čítačiek.

5. Integračné rozhrania;

Integračné rozhrania predstavujú množinu aplikačných rozhraní a funkcií nevyhnutných na integráciu s centrálnym systémom pre správu dokumentov, inými informačnými systémami CVTI SR a vybranými systémami tretích strán. Integrácie komponentov Národnej vedeckej knižnice sa delia, z pohľadu CVTI ako prevádzkovateľa riešenia, na interné a externé. V zmysle robustnosti a škálovateľnosti systému je nutné pri jednotlivých externých integráciách uviesť, či je integrácia navrhnutá už pri zapojení knižnice, alebo bude riešená neskôr resp. individuálne, z dôvodu neznámych parametrov danej integrácie v čase budovania (implementácie) Národnej vedeckej knižnice.

6. Vyhľadávanie a indexácia záznamov;

Platforma komplexného riešenia systému pre univerzálne vyhľadávanie a analýzu vyhľadávaných informácií, ukladanie dát z elektronických štruktúrovaných a neštruktúrovaných informačných zdrojov do vlastného agregovaného indexu, vrátane možnosti extrakcie termínov z abstraktov a plných textov. 

7. Centrálne úložisko CVTI SR (CÚ CVTI SR);

Digitálne úložisko je komplexný systém na správu, ukladanie, ochranu a uchovávanie digitálnych objektov. Cieľom tohto systému je zaistiť trvalú dostupnosť digitálnych objektov (t.j. musí zabezpečiť bitovú a formátovú ochranu) a to tak, že uložené objekty sú samostatne zrozumiteľné a dostupné navzdory zmenám technológií alebo účinkom času.

8. Centrálna platforma sprístupňovania vedecko-výskumných metadát a publikácií;

Platforma pre analýzu a vizualizáciu dát z knižničného informačného systému, zabezpečí možnosť analýzy metadát za účelom zlepšenia knižničných služieb, monitorovanie výkonnosti knižničných procesov, tvorbu prehľadov a štatistík.

3.3 Zainteresované strany (Stakeholderi)

Tabuľka 2 Zainteresované strany (Stakeholderi)

3.4 Ciele projektu

Tabuľka 3 Ciele projektu

3.5 Merateľné ukazovatele (KPI)

Tabuľka 4 Merateľné ukazovatele (KPI)

3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Členenie koncových používateľov bolo vykonané na základe ich rolí a interakcie so systémom. Očakávania a potreby koncových používateľov boli formulované na základe doterajšej používateľskej skúsenosti a zberu požiadaviek na úpravy prevádzkovaného portálu vedeckej knižnice CVTI SR. Primárny cieľ je zjednotiť používateľské rozhranie knižničných informačných systémov a z praktického hľadiska dosiahnuť vyššiu interoperabilitu pri prehľadávaní zdrojovej databázy. Nadväzujúc na to bola z používateľského hľadiska identifikovaná potreba upraviť grafické rozhranie tak, aby bolo responzívne a umožňovalo jednoduchý prístup ku knižničnej databázy na rôznych typoch zariadení.

1. Koncoví používatelia (Čitatelia):

Skupina zahŕňa všetkých registrovaných používateľov knižníc, ktoré sú súčasťou centrálneho systému. Môžu to byť študenti všetkých stupňov štúdia (stredoškoláci, vysokoškoláci, doktorandi) z rôznych odborov, akademickí pracovníci (učitelia, výskumníci, profesori z vysokých škôl a vedeckých inštitúcií), odborníci a profesionáli (jednotlivci z rôznych odvetví, ktorí potrebujú prístup k špecializovaným informáciám pre svoju prácu alebo výskum), široká verejnosť (občania s rôznym vzdelaním a záujmami, ktorí využívajú knižničné služby pre vzdelávanie, záľuby alebo osobný rozvoj), používatelia so špeciálnymi potrebami (jedinci so zdravotným postihnutím, ktorí vyžadujú špecifické formáty dokumentov alebo asistenčné technológie).

Požiadavky a očakávania na systém tejto skupiny používateľov na informácie sa interne líšia v závislosti od ich pôsobenia, štúdia, práce, záujmov a úrovne vzdelania. Skupina sa vyznačuje rôznou úrovňou digitálnej gramotnosti. Niektorí používatelia budú skúsení s online systémami, zatiaľ čo iní môžu potrebovať viac podpory, vnútornej logiky systému, používateľských podmienok a kvality grafického rozhrania. Očakávajú možnosť prístupu k systému online, mimo priestorov knižnice a na rôznych typoch zariadení. Súčasťou modernej používateľskej skúsenosti je personalizácia rozhrania, odporúčania titulov, história výpožičiek,  upozornenia na nové relevantné dokumenty a pod.

2. Knižničný personál (Knihovníci):

Skupina zahŕňa všetkých zamestnancov s prístupom do rozhrania knižníc zapojených do systému. Zamestnanci sa členia na podskupiny ako katalógizátori (zodpovední za vytváranie a údržbu bibliografických záznamov), výpožiční pracovníci (obsluhujú používateľov pri výpožičkách a vráteniach), referenční pracovníci (poskytujú informačné služby a pomoc pri vyhľadávaní, pracovníci MVS (špecializovaní na spracovanie žiadostí a poskytovanie služieb MVS), manažment knižníc (vedúci pracovníci zodpovední za stratégiu a prevádzku knižnice).

Predmetná skupina používateľov má potrebu efektívnych nástrojov na správu zbierok (vyžadujú funkcie pre katalogizáciu, inventarizáciu, vyraďovanie a správu periodík), potrebu nástrojov na obsluhu používateľov (potrebujú efektívne riadiť registrácie, výpožičky, vrátenia, rezervácie a upomienky), potrebujú funkcionality pre prijímanie, spracovanie a odosielanie žiadostí o MVS, komunikáciu s inými knižnicami. Ďalej je na mieste potreba reportingu a štatistík, nakoľko efektívna správa systému vyžaduje nástroje na generovanie prehľadov o zbierkach, používateľoch a využívaní služieb. Aj v rámci uvedenej skupiny je nevyhnutné aktívne a hierarchické riadenie prístupových práv a rolí v systéme. V neposlednom rade je potrebné, aby systém disponoval spôsobom integrácie na emailového klienta a obdobou ticketovacieho nástroja za účelom efektívnej komunikácia medzi rôznymi knižnicami v rámci centrálneho systému pre potreby MVS.

3. Administrátori systému:

Technickí pracovníci zodpovední za správu, podporu prevádzky a údržbu centrálneho knižničného informačného systému.

Vyžadujú sadu nástrojov na konfiguráciu systému, monitorovanie výkonu a stability systému, zálohovanie, obnovu a údržba databázy, prepojenie s externými databázami, autentifikačnými systémami a inými službami.

Nezanedbateľnou súčasťou je úroveň zabezpečenia, implementácia bezpečnostných opatrení na ochranu dát a prevenciu neoprávneného prístupu.

4. Iné knižnice (partnerské inštitúcie pre MVS):

Knižnice, ktoré nie sú priamo súčasťou centrálneho systému, ale spolupracujú na poskytovaní medziknižničnej výpožičnej služby, externe alebo interne.

Z charakteru skupiny vyplýva potreba štandardizovaného rozhrania a jednoduchá výmena informácií o dostupnosti dokumentov a spracovaní žiadostí, efektívne riadenie MVS transakcií ako aj možnosť kontaktovať knižnice v centrálnom systéme ohľadom žiadostí o MVS.

Proces rezervácie a výpožičky publikácie z vedeckej knižnice s využitím online výpožičného systému

Tento popis ilustruje typický proces rezervácie unifikovaný bez ohľadu na databázový zdroj alebo povahu zdrojovej informácie (norma, knižná publikácia, časopis...) a následnej výpožičky publikácie z vedeckej knižnice, ktorá využíva online výpožičný systém.:

           1. Vyhľadávanie publikácie a zistenie dostupnosti:

• Používateľ (čitateľ) pristupuje k online databáze knižnice prostredníctvom webového prehliadača, a to absenčne alebo prezenčne v prostredí študovne.
• Použije vyhľadávacie funkcie (napr. podľa autora, názvu, kľúčových slov, ISBN/ISSN) na nájdenie požadovanej publikácie.
• V zozname výsledkov vyhľadávania si vyberie relevantnú publikáciu a zobrazí si jej detailný záznam.
• V detailnom zázname si overí dostupnosť jednotlivých exemplárov. Systém zvyčajne zobrazuje informácie o stave (dostupný, vypožičaný, rezervovaný) a umiestnení (fond, regál) každého exemplára.
  2. Prihlásenie do používateľského konta:
• Ak je publikácia vypožičaná a používateľ ju chce rezervovať, alebo ak chce využiť iné personalizované funkcie, musí sa prihlásiť do svojho čitateľského konta.
• Prihlásenie vyžaduje zadanie členského čísla (alebo používateľského mena) a hesla.
  3. Objednanie alebo rezervácia publikácie (ak je vypožičaná):
• Pre objednanie požadovanej publikácie klikne používateľ na tlačidlo "Rezervovať" alebo podobnú funkciu v detailnom zázname publikácie.
• Ak je požadovaný exemplár publikácie momentálne vypožičaný, používateľ má možnosť vytvoriť rezerváciu.
• Systém môže vyžadovať potvrdenie rezervácie.
• Používateľ môže mať možnosť vybrať si preferované miesto vyzdvihnutia (ak má knižnica viacero pobočiek).
• Systém automaticky informuje používateľa, keď je rezervovaná publikácia k dispozícii. V notifikácii je uvedený termín, do kedy si ju má vyzdvihnúť.
• V prípade aktuálnej nedostupnosti publikácie, po úspešnej rezervácii používateľ obdrží notifikáciu (zvyčajne e-mailom alebo SMS) o zaradení do poradovníka rezervácií.
• V prípade elektronickej povahy publikácie resp. zdrojového dokumentu je tento sprístupnený čitateľovi v elektronickej podobe prakticky ihneď.
  4. Vyzdvihnutie rezervovanej publikácie:
• Po obdržaní notifikácie o dostupnosti používateľ navštívi zvolenú pobočku knižnice v stanovenom termíne.
• Na výpožičnom pulte predloží svoj členský preukaz alebo iný doklad totožnosti.
• Knihovník vyhľadá rezervovanú publikáciu na základe používateľského mena/čísla alebo oznámenia o rezervácii.
• Knihovník vykoná formálnu výpožičku publikácie v systéme, čím sa publikácia priradí k čitateľskému kontu používateľa.
• Používateľ je informovaný o dátume vrátenia publikácie.
  5. Priama výpožička dostupnej publikácie:
• Ak je požadovaný exemplár publikácie v online databáze označený ako "Dostupný", používateľ si ho môže priamo vyhľadať v regáli podľa signatúry.
• Používateľ prinesie vybranú publikáciu na výpožičný pult.
• Predloží svoj členský preukaz alebo iný doklad totožnosti.
• Knihovník naskenuje čiarový kód publikácie a členský preukaz, čím sa vykoná výpožička v systéme.
• Používateľ je informovaný o dátume vrátenia publikácie.
  6. Správa výpožičiek online:
• Používateľ má možnosť prihlásiť sa do svojho čitateľského konta online a prezerať si aktuálne vypožičané publikácie, dátumy vrátenia a históriu výpožičiek.
• Taktiež má možnosť online predĺžiť výpožičnú lehotu (ak to pravidlá knižnice umožňujú a publikácia nie je rezervovaná iným používateľom).
• Môže si prezerať svoje rezervácie a ich stav.

3.7 Detailný opis obmedzení a predpokladov

Pre projekt nie je známe obmedzenie v zmysle závislosti od iných projektov rozvoja IT alebo plánu rozvoja externých ISVS. Obmedzenia preto vyplývajú z identifikovaných rizík a ich mitigácie uvedenej v nasledujúcej kapitole.

3.8 Vyhodnotenie rizík a závislostí

Tabuľka 5 Prehľad najzávažnejších rizík a závislostí

3.9 Detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov

3.9.1 Sumarizácia nákladov a prínosov

NÁKLADY

Sumarizácia nákladov:

Obrázok 2 Sumarizácia nákladov

Sumarizácia nákladov a prínosov riešenia za obdobie 10 rokov:

Obrázok 3 Sumarizácia nákladov a prínosov

Interpretácia výsledkov:

Ekonomická a finančná efektívnosť projektu je v analýze prínosov a nákladov hodnotená kvantitatívne

pomocou nasledujúcich ukazovateľov:

Pomer prínosov a nákladov (BCR): 1,48

Rozpočet projektu: 9 700 913,27 Eur s DPH

Celkové náklady na zabezpečenie riešenia boli vypočítané prostredníctvom use-case point analýzy. Vypočítané

náklady projektu a výšku rozpočtu môžeme rozdeliť nasledovne:

SW a licencie: 7 406 381,04 Eur s DPH

HW:                 1 522 233,55 Eur s DPH

Interné mzdové výdavky: 137 660,50 Eur

PRÍNOSY:

Centrálny portál slovenských vedeckých knižníc

Predstavuje jednotný vyhľadávací portál umožňujúci federatívne vyhľadávanie dokumentov naprieč všetkými slovenskými vedeckými a akademickými knižnicami. Používatelia by tak prehľadávali fondy viacerých knižníc z jedného miesta, namiesto samostatných databáz či discovery systémov každej inštitúcie. V súčasnosti sú dostupné metavyhľadávače umožňujúce vyhľadávanie naprieč viacerými databázami nasadené iba lokálne a špecificky, napr. na elektronické zdroje. Používané sú komerčné discovery systémy (ako Summon či EBSCO Discovery Service) na uľahčenie rešerší. Tieto systémy stoja licenčné poplatky, na organizáciu priemerne 8 000€ ročne. Neexistencia jednotného portálu vedie k duplicitnému zabezpečovaniu funkcií – napríklad každá univerzita si udržiava vlastný discovery nástroj alebo aspoň vynakladá prostriedky na integráciu rôznych databáz do svojho prostredia. Tiež dochádza k duplicitnému katalogizovaniu alebo evidencii tých istých dokumentov vo viacerých systémoch. Centrálna platforma by mohla nahradiť viaceré čiastkové discovery systémy. Namiesto platenia napr. 20 samostatných licencií za Summon/EDS by stačila jedna centrálna licencia (resp. využitie open-source riešenia s centrálnou správou). Ak predpokladáme, že centrálny portál by stál ~30–40 000€ ročne na údržbu (licencie a prevádzka), oproti súčasným 160 tis. € plateným rôznym dodávateľom, úspora je okolo 125 000 € ročne. Ďalšia úspora môže plynúť z toho, že menšie školy nemusia investovať do vlastných vyhľadávačov – využijú národný portál. Ak by si inak napr. 5 menších VŠ muselo kúpiť alebo vyvinúť vlastnú nadstavbu (odhadom po ~10 000 €/rok), tieto náklady odpadajú – úspora ~50 000 €. Centrálne riešenie taktiež zníži nároky na údržbu viacerých serverov a databáz; správu vykoná centrálne tím CVTI SR alebo konzorcia, namiesto každého zvlášť.

Bez centrálneho portálu musia užívatelia aj knihovníci často prehľadávať viacero zdrojov zvlášť (napr. lokálnu databázu každej knižnice, rôzne databázy atď.). To predlžuje čas potrebný na dôkladnú rešerš. Odborný knihovník pri zháňaní literatúry pre vedcov/študentov musí manuálne opakovať dotazy v systémoch viacerých knižníc. Táto neefektívnosť znamená vyššie personálne náklady. Efektívnejšie vyhľadávanie znamená, že knihovníci strávia menej času zdĺhavými rešeršami v rôznych systémoch. Používateľ aj knihovník by jedným dotazom prehľadali všetko potrebné, čo skráti čas hľadania literatúry. Ak by každá akademická knižnica ušetrila povedzme 5–10 % pracovného času svojich odborných pracovníkov (vďaka rýchlejším rešeršiam), v celom sektore to môže predstavovať ekvivalent niekoľkých plných úväzkov. Napríklad 50 knihovníkov (naprieč VŠ a SAV) s priemernými mzdovými nákladmi ~20 000 €/rok ušetrí 10 % času – to je úspora cca 100 000 € (50×0,1×20 000).

Národný register digitalizovaných diel VaV

Cieľom je vytvoriť centrálnu databázu toho, čo už bolo zdigitalizované (akademické knihy, časopisy, zborníky, historické vedecké práce atď.), čo sa práve digitalizuje a čo sa plánuje digitalizovať. Register by spravovalo CVTI SR v spolupráci s ďalšími knižnicami. Ide v podstate o nástroj koordinácie, ktorý má zabrániť duplicitnej digitalizácii tých istých dokumentov a zefektívniť plánovanie nových projektov.

Bez centrálneho registra nastane situácia, že viaceré inštitúcie nezávisle digitalizujú to isté dielo. Napríklad jedna univerzitná knižnica v rámci projektu naskenuje staré vedecké časopisy alebo vysokoškolské skriptá, o čom nevie iná knižnica a o pár rokov digitalizuje tú istú položku znovu. Prínos spočíva v zabránení paralelnej digitalizácii zdroja. Raz zdigitalizovaná kniha bude dostupná celej komunite, takže sa ušetria kapacity a prostriedky vynaložené na opakované skenovanie rovnakých titulov. Náklady na digitalizáciu závisia od rozsahu materiálu – môžu sa pohybovať od pár desiatok eur za naskenovanie jedného zborníka až po tisíce eur za rozsiahlejšie kolekcie či historické tlače. Konzervatívne predpokladáme, že pri značnom počte akademických inštitúcií pre existuje pravdepodobnosť duplicity pri každom treťom digitalizovanom diele v čase. Ak ročné výdaje akademických inštitúcií na digitalizáciu predstavujú 500 000€ (granty, vlastné projekty, personálne kapacity), potom 30 % predstavuje 150 000€ potenciálne neefektívne vynaložených.

Ak register (resp. databáza digitalizovaných diel) ukáže, že určitá publikácia je už voľne dostupná v digitálnej forme, univerzita nemusí vynakladať peniaze na zháňanie fyzickej kópie do fondu. Úspora v tomto smere predstavuje upustenie od kúpy duplikátov dokumentov, ktoré sú digitálne prístupné inde.

Okrem toho je možné zredukovať nákup skenerov ich prevádzkových poplatkov a obslužných softvérov, napríklad, kvalitný knižničný knižný skener stojí okolo 10 – 15 000 €; ak by si len každé dve univerzity kúpili o jeden skener ročne menej. Predstavovalo by to ročnú úsporu investícií ~20 – 30 000€. Bez zarátania servisných poplatkov a cien náhradných dielov. Podobne spoločná serverová infraštruktúra je efektívnejšia než 20 samostatných inštalácií – úspora na prevádzke serverov, úložných zariadení a IT údržbe môže dosiahnuť ďalších ~50 000 € ročne za celý sektor.

Virtuálne študovne pre vedu a výskum

Virtuálne študovne predstavujú centrálnu platformu na sprístupnenie digitalizovanej akademickej literatúry. Inak povedané, ide o digitálnu knižnicu/úložisko, v ktorom by akademickí pracovníci a študenti mohli online čítať vedecké knihy, skriptá, staré periodiká a ďalšie dokumenty, ktoré boli digitalizované.

Bez centrálnej digitálnej platformy sú študenti a vedci odkázaní na kombináciu tlačených kníh a komerčných e-zdrojov. Knižnice musia nakupovať viaceré výtlačky populárnych učebníc alebo monografií (aby boli k dispozícii vo viacerých študovniach alebo pre viac používateľov naraz). Takisto, ak potrebujú vzdialený prístup, často musia zakúpiť drahé multi-user licencie na e-knihy od vydavateľov. Mnohé staršie diela, ktoré by mohli byť digitálne sprístupnené, sa radšej stále dokola tlačia/sťahujú, lebo chýba pohodlná centrálna možnosť prístupu. Ak bude významná časť často požadovaných dokumentov dostupná digitálne na diaľku, znižuje sa tlak na fyzické študovne. To môže napr. umožniť skrátiť otváracie hodiny alebo nepotrebovať toľko personálu v študovniach (najmä mimo špičky). Tiež klesne opotrebenie fondov – menej tlačených kusov bude v obehu, takže menej výdavkov na opravy alebo náhrady poškodených kníh.

Virtuálne študovne umožnia zdieľané využitie jednej digitálnej kópie naprieč viacerými pracoviskami. Nemusí si každá fakulta kupovať vlastný výtlačok určitej učebnice, ak je dostupná v centrálnom digitálnom režime (a študenti si ju môžu “požičať” elektronicky). Napríklad, ak jedna populárna učebnica stojí 50 € a namiesto nákupu 10 kópií pre 10 univerzít (spolu 100 výtlačkov = 5 000 €) by stačilo zakúpiť 10 výtlačkov a zdigitalizovať 1 výtlačok a sprístupniť ho digitálne, zníži sa potreba nákupu. Ďalej, v prípade elektronických kníh od vydavateľov – ak existuje centrálna platforma, možno centrálne nakúpiť napr. jednu inštitucionálnu licenciu a prístup poskytnúť viacerým školám, namiesto toho, aby každá škola kupovala tú istú e-knihu zvlášť. Potenciálne úspory sú veľké, najmä pri drahých vedeckých monografiách a encyklopédiách. Odhadom by zdieľanie mohlo ušetriť desiatky tisíc € ročne. Napríklad, ak 20 verejných VŠ v priemere ušetrí len 30 000 € ročne na nákupoch (tlač či e-zdroje), pretože časť potrieb pokryje centrálna digitálna knižnica, to predstavuje 600 000 € kolektívne.

Vo virtuálnej študovni si používateľ nájde a stiahne dokument sám (ak je voľne prístupný alebo po prihlásení). To odbremení personál knižníc od rutinných servisných úloh. Ak každá väčšia knižnica vďaka tomu ušetrí napr. 0,5 pracovného úväzku pomocnej sily (ktorá sa inak venuje kopírovaniu, obsluhe študovne, evidencii výpožičiek) – povedzme 5 000 € ročne na knižnicu – na úrovni celého Slovenska (20+ inštitúcií) to môže byť ≈100 000 €.

Virtuálne študovne budú úzko prepojené s registrom digitalizácie. Tým sa zabezpečí, že jedna digitálna kópia dokumentu poslúži celej krajine. Nebude sa teda stávať, že univerzita A si digitalizuje kapitolu z knihy pre potreby svojich študentov a o rok univerzita B tú istú kapitolu digitalizuje znova pre svojich – využije sa už hotová kópia. Takéto mikro-duplicitné skenovanie na požiadanie sa dnes deje a stojí čas zamestnancov a nemalé prostriedky. Ťažko to agregovať, ale predstavme si, že mesačne na úrovni Slovenska prebehnú desiatky redundantných skenovaní (to isté skriptum na viacerých školách a pod.). Ročne odhadujeme tento počet na 250 000 zbytočných stránok skenu (naprieč všetkými akademickými knižnicami). Pri cene cca 0,20 € za stranu (nákladovo vrátane práce) je to 50 000 €. Suma, ktorá sa vďaka centrálnej študovni a registra digitalizácie VaV úplne eliminuje. Ak by každá univerzita sprístupnila len 1 000 000 strán digitalizovaných dokumentov (čo predstavuje približne 5 000 kníh) v podobnej komerčnej službe, alebo financovaním vlastného riešenia (podľa našich analýz) hovoríme o ročnej úspore minimálne 500 000 € za celý systém.

Veda online: e-výpožičky aktuálnych printových diel

Systém „Veda online: e-výpožičky aktuálnych printových diel“ predstavuje digitálnu službu, ktorá umožní digitálny prístup k fyzickým knihám na obmedzené obdobie formou dočasnej digitálnej výpožičky. Tento systém bude prepojený s knižničnými databázami a umožní jednoduchú rezerváciu a automatizované doručenie dokumentov vo forme digitalizovaných výpožičiek. Použitie tohto systému má za cieľ znížiť náklady na duplicitné nákupy literatúry, personálne a prevádzkové náklady, ako aj infraštruktúrne náklady.

Systém e-výpožičiek bude centrálny a open-source, dostupný všetkým zapojeným knižniciam. To znamená, že jedna platforma pokryje potreby všetkých škôl. Knižnice ušetria na nákupe hardvéru a softvérových licencií, ktoré by inak potrebovali pre vlastné digitálne úložiská a ochranu dokumentov. Odhadovaná úspora oproti scenáru, kde by si každá univerzita riešila vlastný softvér alebo musela nakupovať komerčné riešenia, je minimálne 100 tis. € (jednorazovo na vývoji) a následne desiatky tisíc € ročne na podpore a aktualizáciách. Súhrnne možno hovoriť o úspore rádovo 100 – 150 tis. € ročne.

3.9.2 Zdroj financovania

Plánovaným zdrojom financovanie je Program Slovensko ako hlavný operačný program pre čerpanie finančných prostriedkov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na Slovensku v programovom období 2021-2027.

3.10 Harmonogram projektu

Tabuľka 6 Harmonogram projektu

Trvanie hlavných aktivít realizačnej fázy je 36 mesiacov. Projekt bude realizovaný metódou Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu bude daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup považujeme za vhodný, nakoľko je jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.

Obrázok 4 Ilustrácia rozdelenia realizácie projektu metódou Waterfall

3.11 Návrh organizačného zabezpečenia projektu (projektový tím)

Riadiaci výbor projektu tvorí predseda riadiaceho výboru projektu a vlastníci procesov alebo nimi poverení zástupcovia.

Riadiaci výbor sa riadi Štatútom, ktorý je popísaný v samostatnom dokumente Štatút Riadiaceho výboru projektu ako najvyšší riadiaci orgán na účely realizácie projektu na základe schválenej projektovej dokumentácie.

Štatút Riadiaceho výboru upravuje najmä jeho pôsobnosť, úlohy, zloženie, zasadnutie a hlasovanie. Členom Riadiaceho výboru projektu môže byť aj zástupca dodávateľa. Väčšina členov Riadiaceho výboru projektu s hlasovacím právom sú osoby navrhnuté objednávateľom a zastupujú záujmy objednávateľa. Riadiaci výbor projektu dozerá na hospodárnosť, efektívnosť a účelové využívanie finančných prostriedkov a môže prispôsobiť štandardy projektového riadenia na realizovaný projekt.

Riadiaci výbor má minimálne 5 členov, vrátane predsedu Riadiaceho výboru (ďalej len „predseda“):

Riadiaci výbor projektu tvoria:

1. predseda Riadiaceho výboru projektu,
   1. podpredseda Riadiaceho výboru projektu,
   2. vlastník alebo vlastníci procesov CVTI (biznis vlastník infraštruktúra) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia,
   3. zástupcu kľúčových používateľov (end user),
   4. zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy o Dielo s Dodávateľom,
   5. projektový manažér prijímateľa PPM.

Obrázok 5 Znázornenie kompetencií a vzťahov členov RV

Riadiaci výbor je riadený predsedom, ktorým je zástupca Objednávateľa. V prípade neprítomnosti predsedu na zasadnutí Riadiaceho výboru, predseda musí na toto konkrétne zasadnutie písomne delegovať svoju funkciu v rozsahu svojich práv a povinností formou splnomocnenia na zástupcu, ktorým môže byť aj iný člen Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Na rokovanie Riadiaceho výboru môžu byť v prípade potreby prizvaní aj iní účastníci, tak zo strany Objednávateľa, alebo za stranu Dodávateľa.

Riadiaci výbor zasadá pravidelne, spravidla raz za mesiac avšak najmenej jedenkrát za tri (3) po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Zasadnutie Riadiaceho výboru zvoláva predseda prostredníctvom Tajomníka Riadiaceho výboru. Závery zo zasadnutia Riadiaceho výboru a jednotlivé body zo zasadnutia Riadiaceho výboru sa prijímajú súhlasným hlasovaním nadpolovičnej väčšiny prítomných členov Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Hlas predsedu má v prípade rovnosti hlasov hodnotu dvoch hlasov.

Hlavné dokumenty spojené s činnosťou Riadiaceho výboru sú program zasadnutia, pracovný materiál a záznam zo zasadnutia Riadiaceho výboru, ktorého prílohou musí byť aj prezenčná listina, prípadne aj písomné splnomocnenia členov Riadiaceho výboru.

Program zasadnutia a pracovné materiály Riadiaceho výboru distribuuje Tajomník Riadiaceho výboru na základe podkladov a inštrukcií predsedu alebo toho člena Riadiaceho výboru, ktorý požiadal o zasadnutie Riadiaceho výboru.

Tajomník Riadiaceho výboru zabezpečí ich distribúciu členom Riadiaceho výboru najneskôr 3 pracovné dni pred zasadnutím Riadiaceho výboru. Za vecnú správnosť distribuovaného materiálu zodpovedá člen Riadiaceho výboru, ktorý ho predkladá.

Riadiaci výbor zaniká ukončením plnohodnotnej implementácie projektu a jeho uvedením do produktívnej prevádzky. Zoznam členov Riadiaceho výboru je súčasťou dokumentu Komunikačná matica uloženom na zdieľanom projektovom úložisku.

Tabuľka 7 Riadiaci výbor

Riadenie projektu zo strany Objednávateľa bude zabezpečené prostredníctvom Projektového manažéra a Finančného manažéra a bude trvať počas celej doby realizácie projektu. Bude pokrývať oblasť projektového riadenia (projektový manažment, celková koordinácia projektu, celkový dohľad nad vývojom dodávaného Diela, vrátane kvality), finančného riadenia a monitorovania realizácie projektu v zmysle riadenia podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. v platnom znení.

Pre potreby doručenia výstupov projektu sa zriaďuje projektový tím projektu v zložení:

• Projektový manažér (PM)
• Kľúčový používateľ (KP)
• Analytik IT,
• Architekt IT,
• IT tester,
• Dátový kurátor,
• Databázový špecialista,
• Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (MKIB).

Tabuľka 8 Projektový tím

4. LEGISLATÍVA

Pre naplnenie cieľov a merateľných ukazovateľov projektu nie je známa potreba legislatívnych zmien.

Základný legislatívny rámec, legislatívne, právne, štatutárne, regulačné a zmluvné požiadavky vzťahujúce sa na implementáciu projektu sú predmetom kapitoly 5.7.3.

5. ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU

5.1 Stanovenie alternatív architektúry riešenia

V rámci biznisovej a aplikačnej vrstvy architektúry sme porovnávali 3 variantné alternatívy budúceho riešenia súčasného stavu. Stanovené alternatívy nadväzujú na ciele a hnacie prvky zachytené v motivačnej vrstve architektúry pričom sú podrobené multikriteriálnej analýze požiadaviek priradených definovaným aktérom/stakeholderom.

5.1.1 Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Na základe identifikovaných požiadaviek boli identifikované nasledovné alternatívy rozsahu projektu:

Alternatíva B0 – Nultý variant, zachovanie súčasného stavu prevádzky knižničného informačného systému

Zachovanie súčasného stavu predstavuje náročnosť prevádzky predovšetkým pre roztrieštenosť obsluhovaných databáz, vysoké prevádzkové nároky pri správe rôznorodých systémov a nízku mieru ich interoperability. Súčasné knižničné systémy a databázy fungujú samostatne, čo komplikuje zdieľanie publikácií medzi inštitúciami. Správa viacerých nesúrodých systémov si vyžaduje značné náklady na údržbu, personálne kapacity a čas. Používatelia majú obmedzený prístup k zdrojom mimo svojej inštitúcie, čo obmedzuje možnosti vzdelávania a výskumu. Rôzne platformy používajú nekompatibilné technológie, čo bráni ich integrácii a automatizácii procesov. Tento variant zároveň predstavuje odignorovanie používateľských požiadaviek na zabezpečenie responzivity aplikácie a optimalizáciu grafického rozhrania pre zvýšenie kvality používateľskej skúsenosti.  

Alternatíva B1 – Rozvoj existujúceho knižničného informačného systému na backende a frontende

Alternatíva predstavuje minimalistický variant úprav backendu a frontendu knižničného informačného systému s cieľom zabezpečiť integráciu databáz zdrojov ako natívnych zdrojových registrov knižničného informačného systému a upgrade licencie multiinštitucionálneho riešenia s centrálnou správou komponentov a kontrolou dátovej kvality nad celou katalogizačnou databázou.

Alternatíva B2 – Rozvoj knižničného informačného systému ako platformového riešenia

Predmetná alternatíva predstavuje rozvoj v zmysle nadstavby predošlých alternatív s implementáciou customizácie aplikácie na formát ID-SK, zabezpečenie plnohodnotného modulárneho charakteru aplikácie pre zjednodušenie jej správy a štandardizovaných aplikačných integrácií. Z používateľského hľadiska (knihovník aj čitateľ) je významné inkorporovanie pokročilého kontextového vyhľadávania v databáze a databázach prostredníctvom nástrojov strojového učenia. Vzhľadom na rastúci trend elektronických zdrojov je z biznisového hľadiska podstatná implementácia nástroja centrálneho dátového úložiska, centrálneho prístupového portálu a nástrojov na zvýšenie koordinácie digitalizácie zdrojov..

Obrázok 6 Znázornenie alternatív riešenia v biznis vrstve architektúry

Tabuľka 9 Príklad šablóny pre spracovanie MCA

Tabuľka 10 Šablóna pre vyhodnotenie MCA

5.1.2 Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy. Aplikačná vrstva architektúry bola posudzovaná nadstavbovým procesom, kde nultý variant predstavuje zachovanie súčasného stavu.

Aplikačná alternatíva A1 predstavuje základný a nevyhnutný rozvoj z hľadiska nutnosti integrácie databáz knižničných zdrojov do KIS. Alternatíva predstavuje zlepšenie vzhľadom na obmedzenia v škálovateľnosti a interoperabilite knižničných systémov, ako aj absentujúcu kontajnerizáciu týchto aplikácií. Táto alternatíva predstavuje minimálny vývoj s využitím licencovaných aktualizácií bez dodatočnej customizácie. Vzhľadom na riešenie aktuálneho stavu nízkej prepojenosti databľ však táto alternatíva predstavuje určitý pokrok v odstránení nedostatkov súčasného stavu.

Aplikačná alternatíva A2 predstavuje optimálny rozvoj systému hybridnej architektúry v súlade so záverom multikriteriálnej analýzy na biznis vrstve. Pridané sú komponenty pre šifrovanie a ochranu autorských práv elektronických dokumentov vo výpožičke, modernú asistenciu pri vyhľadávaní informačných zdrojov v databáze knižnice prostredníctvom nástrojov strojového učenia, zavedenie štandardizovaných integračných rozhraní aplikácie a doplnenie licencovaných riešení open source nadstavbou.

Obrázok 7 Znázornenie alternatív riešenia v aplikačnej vrstve

5.1.3 Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy. Na základe MCA na technologickej vrstve vzhľadom na dostatočné prevádzkové kapacity žiadateľa na vlastnej infraštruktúre bude ako aj v záujme minimalizácie nákladov pre optimalizáciu interných integrácií bude riešenie prevádzkované na existujúcej infraštruktúre CVTI SR.

Tabuľka 11 Klasifikácia budovaných informačných systémov

5.2 Náhľad architektúry a popis budúceho cieľového produktu

Kapitola obsahuje popis budúceho cieľového produktu projektu z pohľadu biznis, aplikačnej a technologickej vrstvy architektúry. 

5.3 Biznis vrstva

Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) plní funkciu špecializovanej vedeckej knižnice a poskytuje široké spektrum tradičných knižničných služieb. Pre používateľov zabezpečuje absenčné (mimo budovu) aj prezenčné (v študovni) výpožičné služby, vrátane výpožičiek z vlastného fondu a medziknižničnej výpožičnej služby (MVS) . Prostredníctvom MVS dokáže pre svojich registrovaných čitateľov získať dokumenty z iných knižníc na Slovensku, a v rámci medzinárodnej MVS sprostredkúva výpožičky alebo kópie dokumentov zo zahraničných knižníc, pokiaľ požadované materiály nie sú dostupné vo fonde CVTI SR . CVTI SR taktiež poskytuje referenčné a informačné služby – v študovni sú k dispozícii odborní knihovníci na poradenské a konzultačné služby, ktorí pomáhajú pri vyhľadávaní informácií a práci s databázami . K tradičným službám patrí aj vypracovávanie rešerší na objednávku; registrovaným používateľom ponúka knižnica asistované rešeršné služby bezplatne priamo v priestoroch CVTI SR. CVTI SR ďalej zabezpečuje reprografické služby, predovšetkým možnosť zhotovovania kópií z knižničných dokumentov. V priestoroch študovne je k dispozícii samoobslužné multifunkčné zariadenie na tlač, kopírovanie a skenovanie, ktoré umožňuje používateľom kopírovať časti dokumentov, tlačiť z elektronických zdrojov alebo digitalizovať materiály pre vlastnú potrebu. Samozrejmou súčasťou služieb je sprístupnenie študovní a voľného prístupu k fondu – CVTI SR prevádzkuje všeobecnú študovňu, v ktorej majú čitatelia k dispozícii vyše 15 000 dokumentov vo voľnom výbere a takmer 1 000 titulov tlačených vedeckých a odborných periodík. Dokumenty ako časopisy, noviny, normy, patenty či firemná literatúra sú sprístupňované prezenčne v študovni a z fondu študovne sa absenčne nepožičiavajú .

Obrázok 8 Náhľad architektúry biznis vrstvy – súčasný stav

Vedecká knižnica CVTI SR poskytuje svojim používateľom bohatý výber digitálneho predplatného – množstvo elektronických informačných zdrojov, ktoré sú dostupné vďaka licenciám a predplatnému hradenému knižnicou. Ide o desiatky špecializovaných aj multidisciplinárnych vedeckých databáz, rozsiahle kolekcie elektronických časopisov od popredných svetových vydavateľov a takisto o zbierky e-kníh . Registrovaní čitatelia CVTI SR majú k týmto zdrojom bezplatný prístup, t. j. knižnica im sprostredkováva licencovaný obsah bez dodatočných poplatkov. Medzi najvýznamnejšie dostupné databázy patria všeobecné citačné a fulltextové databázy (napr. Web of Science, Scopus), odborné databázy pre technické a prírodné vedy (napr. IEEE Xplore, ACM Digital Library, SpringerLink, ScienceDirect), ako aj špecializované zdroje pre spoločenské a humanitné odbory. Osobitná pozornosť je venovaná oblasti medicíny a zdravotníctva – CVTI SR zabezpečuje pre zdravotníckych pracovníkov a študentov prístup k renomovaným medicínskym časopisom a databázam (napr. ProQuest Hospital Collection, Medline, BMJ a ďalšie tituly) . Okrem striktne vedeckých zdrojov ponúka knižnica aj vybrané populárno-náučné a spravodajské e-zdroje pre širšie vzdelávanie a prehľad. Napríklad služba BookPort sprístupňuje registrovaným používateľom kolekciu e-kníh zameraných na osobný rozvoj a mimoškolské vzdelávanie, a cez platformu PressReader majú čitatelia k dispozícii aktuálne čísla domácich aj zahraničných novín a časopisov v elektronickej podobe . Tým CVTI SR rozširuje svoje služby aj smerom k všeobecnému prehľadu a celoživotnému učeniu popri primárnom zameraní na vedecké informácie.

Elektronické informačné zdroje sprístupňované CVTI SR sú neoddeliteľnou súčasťou knižničných služieb a významne rozširujú možnosti používateľov získať aktuálne informácie pre potreby štúdia, výskumu i praxe. CVTI SR takto funguje ako centrálny uzol vedecko-technických informácií na Slovensku, ktorý tradičné knižničné služby kombinuje s modernými digitálnymi službami – od výpožičiek kníh až po vzdialený prístup k renomovaným svetovým databázam a elektronickým časopisom. Tieto aktivity predstavujú východisko pre pripravovaný projekt modernizácie vedeckej knižnice, v rámci ktorého chce CVTI SR ďalej rozvíjať svoju infraštruktúru a služby tak, aby držali krok s najnovšími trendmi v oblasti knižnično-informačných systémov a potrebami používateľov v digitálnom veku.

5.3.1 Návrh riešenia v biznis vrstve architektúry

IS NVK bude poskytovať štandardnú funkcionalitu knižnično-informačného systému s rozšírením na moderné elektronické služby, ktoré poskytujú platformy knižničných služieb. IS NVK okrem štandardnej KIS funkcionality musí fungovať na princípoch hybridnej architektúry tzn. musí obsahovať možnosť vytvárať osobitý digitálny priestor (osobitná databáza, osobitný repozitár elektronických dokumentov, osobitná evidencia používateľov a osobitná konfigurácia) pre partnerskú knižnicu, alebo skupinu partnerských knižníc. Tento priestor musí byť oddelený od priestoru vyhradeného pre iných, aby boli dodržané základné princípy hybridnej architektúry a aby bola dodržaná informačná bezpečnosť riešenia.

Štandardná funkcionalita IS NVK a ako knižnično-informačného systému:

• Akvizície titulov, správa rozpočtu, dodávateľov a faktúr
• Správa knižničných fondov
• Katalogizácia a správa monografií
• Katalogizácia a správa periodík a článkovej tvorby
• Katalogizácia a správa autorít
• Natívny MARC21 a MARCXML editor na obohacovanie metadát s ukladaním histórie zmien na konkrétneho používateľa
• Natívna podpora a rozlišovanie zápisu údajov v ISBD, AACR a RDA štandardoch
• Implementácia dátových objektov, ich vzťahov a atribútov v zmysle FRBR modelu
• Import a export záznamov po jednom, v dávkach a z externých zdrojov
• Výpožičky a rezervácie fyzických titulov a elektronických dokumentov
• Podpora pre elektronické dodávanie dokumentov (EDO)
• Podpora a evidencia medziknižničnej výpožičnej služby (MVS)
• Podpora linkovania na externé elektronické informačné zdroje (EIZ)
• Jednoduché a pokročilé vyhľadávanie záznamov s filtrovaním výsledkov vyhľadávania vo všetkých evidenciách
• Booleovské, fazetové a sémantické vyhľadávanie v online katalógu (OPAC)
• Tvorba rešerší a personalizovaných zoznamov
• Správa používateľov, skupín používateľov a organizačnej štruktúry knižnice
• Definovanie aplikačných rolí a ich prideľovanie používateľom a/alebo skupinám používateľov
• Možnosť definovať a rozlišovať geografické umiestnenie pre fyzické tituly v rámci interných, alebo externých priestorov knižnice
• Možnosť definovať a spravovať pobočky knižnice ako samostatné lokácie s vlastnou konfiguráciou, vlastnými záznamami, vlastnou skupinou používateľov a vlastnou výpožičnou politikou
• Možnosť definovať vlastný grafický dizajn (vlastné štýly, farby, logá) pre používateľské rozhranie IS NVK ku každej knižnici alebo konzorciu knižníc samostatne
• Možnosť definovať a spravovať viacero knižníc ako konzorcium v zmysle zdieľania databázových záznamov, zdieľania používateľov a špecifickej výpožičnej politiky medzi jednotlivými knižnicami
• Správa notifikácií a tlačových zostáv
• Riadenie prístupu k záznamom pre rôzne skupiny používateľov
• Konfigurácia výpožičnej politiky, poplatkov a pokút
• Audit logy pre systémové funkcie a aktivitu používateľov a správcov systému
• Správa a história finančných transakcií, akvizícií a výpožičiek
• Tvorba štatistických reportov o používaní systému, o prírastkoch a úbytkoch vo fondoch, o nových a deaktivovaných používateľoch
• Tvorba finančných reportov zo správy fondov
• Podpora komunikácie (publikovanie/preberanie záznamov) cez Z39.50 a OAI-PMH protokoly
• Podpora pre online samo-registráciu používateľov

Bližšia biznis špecifikácia na funkcionality IS NVK:

Akademické digitálne knižnice

• Jednotný systém na sprístupnenie digitalizovaného obsahu (skriptá, vysokoškolské učebnice, vedecké monografie a ďalšie dokumenty) pre študentov, pedagógov a výskumníkov. Platforma bude postavená na open-source systéme, ktorý je navrhnutý na sprístupňovanie digitalizovaných dokumentov a umožňuje vyhľadávanie v bibliografických údajoch aj plných textoch.
• Užívatelia si budú môcť prehliadať naskenované strany alebo textový prepis dokumentu, približovať detaily a listovať medzi kapitolami. Platforma zároveň ponúkne inteligentné nástroje na prácu s textom: funkciu predčítania (text-to-speech) pre hlasové čítanie textu dokumentu, automatický preklad textu (napr. zo slovenčiny do angličtiny a naopak) pre preklenutie jazykovej bariéry, a generovanie abstraktu či zhrnutia pomocou AI na rýchle pochopenie obsahu dlhších textov. Používatelia budú mať možnosť robiť si poznámky a anotácie priamo k textu – zvýrazniť pasáže, vkladať komentáre – aby si uľahčili štúdium. Tieto anotácie budú buď uložené pre konkrétnu reláciu, alebo ak sa implementuje prihlasovanie používateľov, tak aj trvalo v ich konte. Uvedené funkcie výrazne uľahčia prácu s odbornými textami tým, že umožnia komfortné čítanie aj počúvanie obsahu, preklad neznámeho jazyka a rýchle získanie prehľadu o dokumente.
• Platforma umožní robustné vyhľadávanie v zbierke všetkých zapojených dokumentov. Užívatelia budú môcť vyhľadávať podľa kľúčových slov, názvu, mena autora, prípadne podľa plného textu dokumentov (ak je k dispozícii OCR vrstva). Vyhľadávací mechanizmus využije indexačný systém (napr. Apache Solr alebo Elasticsearch) nad metadátami aj plnými textami, čo zabezpečí rýchle odpovede aj pri veľkom objeme dát. Výsledky vyhľadávania budú zobrazené v prehľadnej podobe so základnými informáciami o dokumente a s možnosťou ďalšieho filtrovania. K dispozícii budú fazetové filtre podľa rôznych kritérií: napríklad podľa typu dokumentu (kniha, skriptum, článok), roku vydania, jazyka, prípadne podľa príslušnosti k inštitúcii (ktorá knižnica daný dokument poskytla). Týmto spôsobom si používateľ môže výsledky spresňovať a rýchlo zúžiť množstvo nájdených titulov na relevantný subset. Vyhľadávanie bude podporovať aj našeptávanie – počas písania dotazu systém ponúkne možné doplnenia (napr. názvy autorít, existujúce názvy alebo predmetové heslá), aby sa urýchlilo formulovanie dotazu (ako vidno na ilustrácii vyhľadávacieho rozhrania vyššie). Samozrejmosťou je radenie výsledkov podľa relevancie, s možnosťou zmeniť triedenie (napr. podľa dátumu pridania alebo abecedy).

Národný register digitalizovaných diel VaV

• Systém na evidenciu, koordináciu a sledovanie digitalizačných projektov v oblasti vedy a výskumu na Slovensku.
• Poskytne koncovým používateľom intuitívne vyhľadávanie všetkých zdigitalizovaných dokumentov. Užívatelia môžu zadávať jednoduché dotazy (kľúčové slová) aj využívať rozšírené vyhľadávanie s kombináciou viacerých kritérií (autor, názov, rok vydania, predmet atď.). Výsledky vyhľadávania budú zrozumiteľne zoradené a bude ich možné ďalej filtrovať podľa rôznych aspektov – napríklad obmedziť výpis na diela digitalizované konkrétnou univerzitou, alebo zobraziť len dizertačné práce, len články a pod. Okrem vyhľadávania bude umožnené aj prehliadanie obsahu podľa preddefinovaných kategórií: používateľ si bude môcť listovať napríklad zoznam všetkých diel digitalizovaných v určitej oblasti (odbore) alebo podľa abecedy. Tieto funkcionality uľahčia orientáciu v obsahu registra a umožnia objavovať digitalizované zdroje.

Centrálny portál slovenských vedeckých knižníc (CPSVK)

• Sprístupní fondy vedeckých a akademických knižníc na Slovensku cez jedno používateľské rozhranie. Cieľom projektu je vybudovať federatívny discovery systém – teda centrálny vyhľadávací portál integrujúci databázy a informačné zdroje viacerých knižníc.
• Pokrýva celý životný cyklus práce s informáciami – od ich vyhľadania, cez získanie plného textu (či fyzického dokumentu) až po citovanie a zdieľanie. Portál sa stane každodenným nástrojom pre študentov a vedcov, čomu bude prispôsobené aj jeho používateľské prostredie (prívetivé, moderné, podobné bežným vyhľadávačom). Zároveň bude CPSVK fungovať ako propagátor služieb knižníc – na jednom mieste upozorní používateľov na to, čo všetko im knižnice dokážu poskytnúť (či už sú to e-zdroje, digitalizované dokumenty, alebo asistenčné služby).
• Integruje rozsiahlu sieť akademických knižníc do jednotného vyhľadávacieho systému. Tento dokument predstavil jeho navrhovanú funkčnosť (federatívne a sémantické vyhľadávanie, prepojenie na služby, citačný manažér), nefunkčné požiadavky (open-source, štandardy, výkon, bezpečnosť), architektúru (modulárne komponenty na harvestovanie, indexáciu, UI) a plán implementácie. Pri dodržaní uvedenej štruktúry a požiadaviek má CPSVK potenciál stať sa kľúčovou súčasťou národnej informačnej infraštruktúry, podporujúcou inovácie vo výskume, vzdelávaní aj knižničných službách na Slovensku.
• Po spustení CPSVK Slovensko získa obdobu úspešných zahraničných projektov (ako české Knihovny.cz či fínske Finna), ktoré dokazujú, že centralizovaný prístup k informáciám výrazne zvyšuje využívanie fondov a spokojnosť používateľov. Portál bude živým organizmom – bude zbierať spätnú väzbu od používateľov, na základe ktorej sa budú pridávať nové funkcie a vylepšenia. Víziou je, aby sa CPSVK stal nepostrádateľným nástrojom pre každého, kto na Slovensku hľadá vedecké informácie alebo literatúru, a aby prispel k rozvoju poznania tým, že zjednoduší cestu k relevantným zdrojom.

Veda online: e-výpožičky aktuálnych printových diel

• Readium LCP (Licensed Content Protection) je otvorený štandard DRM pre e-knihy, ktorý vznikol pod hlavičkou nadácie Readium/EDRLab. K dispozícii je rozsiahly open-source balík softvéru – zahŕňa kompletný licenčný server, DRM knižnice pre rôzne platformy a ľahké klientské knižnice pre integráciu do čítačiek.

Integračné rozhrania

• Množina aplikačných rozhraní a funkcií nevyhnutných na integráciu IS NVK s centrálnym systémom pre správu dokumentov, inými informačnými systémami CVTI a vybranými systémami tretích strán. Prepojenie IS NVK s lokálnymi informačnými systémami knižníc je realizované minimálne vo forme prepojenia na systém pre správu používateľov.
• Integrácie komponentov Národnej vedeckej knižnice sa delia, z pohľadu CVTI ako prevádzkovateľa riešenia, na interné a externé. V zmysle robustnosti a škálovateľnosti systému je nutné pri jednotlivých externých integráciách uviesť, či je integrácia navrhnutá už pri zapojení knižnice, alebo bude riešená neskôr resp. individuálne, z dôvodu neznámych parametrov danej integrácie v čase budovania (implementácie) Národnej vedeckej knižnice.

Vyhľadávanie a indexácia záznamov

• Vyhľadávací a indexačný modul CVTI SR predstavuje inteligentný nástroj na sprístupňovanie informácií z odborných publikácií, repozitárov, výskumných registrov a ďalších informačných systémov v podobe odpovedí na prirodzené otázky používateľov. Systém umožňuje pokročilé sémantické vyhľadávanie na základe neštruktúrovaných dotazov, pričom výsledky sú obohatené o zvýraznenie relevantných pasáží, preklady a filtrovanie podľa metadát.
• Vedeckí pracovníci, analytici a tvorcovia politík tak získavajú rýchly a presný prístup k aktuálnym a relevantným informáciám bez potreby zložitého prehľadávania zdrojov. Modul prepája národné a inštitucionálne registre prostredníctvom jednotnej API brány a zabezpečuje interoperabilitu medzi rozdielnymi dátovými štruktúrami. Výsledky sú prezentované hierarchicky a umožňujú pokročilú filtráciu, čím systém slúži ako centrálny vstupný bod pre vyhľadávanie, analýzu a porozumenie výskumných a vývojových dát.
• Komponent pre vyťažovanie a indexáciu databázových záznamov a fulltextov Národnej vedeckej knižnice. Jednotlivé záznamy sú prelinkované na záznamy v IS NVK a na dokumenty v centrálnom systéme pre správu dokumentov. Pre koncového používateľa bude dostupné pokročilé a fazetové vyhľadávanie v štruktúrovaných (databázových) metadátach ale aj jednoduché a pokročilé (sémantické) vyhľadávanie s podporou umelej inteligencie vo fulltextoch.

Centrálne úložisko

• Moderný systém s rýchlym a responzívnym používateľským rozhraním pre ukladanie, správu a zdieľanie objektov. Je integrovaný v zmysle výmeny databázy (zoznamu) uložených dokumentov a eviduje metadáta o každom dokumente vo forme základných položiek o pôvode dokumentu, s možnosťou ukladať aj stručný popis v ISBD štandarde, alebo možnosť ukladať fulltexty dokumentov a vyhľadávať nad nimi.
• Centrálne úložisko CVTI SR predstavuje prvok digitálnej infraštruktúry, ktorý slúži na bezpečné a dlhodobé uchovávanie, správu a sprístupňovanie digitálnych objektov vytváraných v rámci výskumno-vývojových a vzdelávacích aktivít na Slovensku. Základným cieľom je zabezpečiť trvalú dostupnosť a čitateľnosť uložených objektov bez ohľadu na zmeny technológií. Riešenie podporuje hybridný prístup, čo umožňuje jednotlivým inštitúciám samostatnú správu obsahu pri zachovaní centrálnej kontroly a automatizovaných procesov.

Centrálna platforma sprístupňovania vedecko-výskumných metadát a publikácií

• Webová aplikácia pre koncových používateľov, alebo zamestnancov knižnice pre online prístup k uloženým elektronickým dokumentom, obsahuje riadenie prístupu k dokumentom pre autorizovaných používateľov Národnej vedeckej knižnice
• Cieľom riešenia je vytvorenie centralizovanej analytickej platformy, ktorá bude slúžiť na tvorbu štatistických výstupov, analytických prehľadov a vizualizácií nad informáciami a metadátami z knižničného informačného systému. Platforma umožní knižniciam, vedeckým inštitúciám a budúcim ďalším používateľom efektívne vyhodnocovať, interpretovať a zdieľať informácie o dátach a službách poskytovaných prostredníctvom IS.

Obrázok 9 Náhľad architektúry biznis vrstvy – budúci stav

Obrázok 10 Náhľad matice kompetencií a zodpovedností – budúci stav

Medzi hlavné úlohy a zodpovedností CVTI budú patriť:

• Správa a konfigurácia Národnej vedeckej knižnice
• Pridanie knižnice do Národnej vedeckej knižnice
• Integrácia Národnej vedeckej knižnice na externé IS
• Prevádzka a údržba Národnej vedeckej knižnice
• Zber rozvojových požiadaviek od knižníc
• Rozvoj a modernizácia Národnej vedeckej knižnice
• Správa a údržba úložiska dokumentov
• Rozvoj a modernizácia úložiska dokumentov

Medzi hlavné úlohy a zodpovedností knižnice tretej strany budú patriť:

• Registrácia a správa vlastných používateľov
• Správa vlastnej lokálnej konfigurácie
• Katalogizácia a správa vlastných fondov v Národnej vedeckej knižnici
• Ukladanie a správa vlastných dokumentov v centrálnom úložisku dokumentov
• Správa a obohacovanie metadát o vlastných dokumentoch
• Spätná väzba a generovanie rozvojových požiadaviek na NVK a úložisko dokumentov

5.3.2 Prehľad koncových služieb – budúci stav (TO BE):

Tabuľka 12 Prehľad koncových služieb - budúci stav (TO BE)

5.3.3 Organizačné zmeny a Procesy dotknuté navrhovaným riešením

Biznis procesy podporované IS NVK:

Registrácia používateľa

Základným resp. prvým procesom na využívanie knižničných služieb systému NVK, ako sú rezervácie alebo výpožičky, jeho koncovými používateľmi bude registrácia používateľa v systéme. Registrácia bude prebiehať buď priamo v knižnici, pracovníkom knižnice na základe predložených dokladov, alebo budúci používateľ bude mať možnosť vykonať tzv. predregistráciu (online registráciu). Dokončenie procesu registrácie prebehne následne v knižnici po overení dokladu totožnosti budúceho používateľa.

Rezervácia titulu

Registrovaný používateľ bude môcť v systéme IS NVK rezervovať vybraný exemplár dokumentu, ktorý bude dostupný v  knižnici v ktorej je registrovaný. Rezerváciu vykoná po vyhľadaní dokumentu v online databáze IS NVK. Systém používateľovi zobrazí dostupné exempláre a aj lokalizáciu kde sa nachádzajú (knižnicu, pobočku, alebo iné knižnicou definované miesto uloženia exempláru).

Výpožička titulu

Pre používateľov je najdôležitejšou funkciou knižnice možnosť vypožičania dokumentu. V systéme IS NVK budú zobrazované dáta o výpožičkách, ktoré boli fyzicky vykonané vždy na mieste v danej knižnici. Samotnej výpožičke však môže predchádzať online rezervácia. V systéme budú okrem údajov o prípadnej rezervácii dokumentu evidované aj údaje týkajúce sa vyskladnenia dokumentu, notifikácie spojené s výpožičkou (napr. výzva na prebratie pripravenej výpožičky) ako aj údaje týkajúce sa samotnej výpožičky a fyzického prebratia dokumentu. S výpožičkami sú spojené aj následné ďalšie úkony, ktoré budú evidované v IS NVK ako napr. údaje o vrátení/nevrátení dokumentu, lehoty týkajúce sa výpožičky, upomienky a výzvy na vrátenie dokumentu a ďalšie.

Rešeršná služba

Ďalšou dôležitou a v praxi často využívanou knižničnou službou je tvorba rešerší. IS NVK ponúkne používateľom možnosť vytvoriť a odoslať žiadanku na vyhotovenie rešerše prostredníctvom príslušného formulára v systéme IS NVK. Pracovníci knižnice budú mať v IS NVK zoznam prijatých žiadostí na vytvorenie rešerše. Samotnú rešerš bude môcť vytvoriť v používateľskom prostredí IS NVK, od vyhľadania jednotlivých dokumentov, cez pridanie dokumentu do rešerše až po vygenerovanie kompletnej rešerše a jej odoslanie žiadajúcemu používateľovi. Ďalšou možnosťou je vytvorenie rešerše samotným používateľom v katalógu OPAC. V prípade, že si používateľ vyhotovuje rešerš samostatne, má možnosť uložiť vybrané záznamy do rešerše a tie následne exportovať v niekoľkých možných formátoch, uložiť na USB alebo zaslať mailom.

Elektronické dodávanie dokumentov (EDO)

Súčasťou IS NVK bude aj funkcionalita na elektronické dodávanie dokumentov alebo ich častí registrovaným používateľom knižnice. Registrovaný používateľ bude môcť v online databáze IS NVK vyhľadať požadovaný dokument a následne odoslať žiadanku na elektronické dodanie dokumentu alebo jeho časti. Po zaplatení poplatku bude žiadanka systémom prijatá a doručená pracovníkovi knižnice na jej spracovanie. Pracovník knižnice po naskenovaní dokumentu alebo jeho časti nahrá elektronický dokument do IS NVK a odošle ho registrovanému používateľovi.

IS NVK bude obsahovať aj funkcionalitu na posielanie zdigitalizovanej kópie elektronického dokumentu alebo jeho časti medzi knižnicami.

Medziknižničná výpožičná služba (MVS)

Medziknižničná výpožičná služba predstavuje pre používateľa možnosť požiadať knižnicu, v ktorej je registrovaný aj o dokument ktorý sa nenachádza v jej knižničnom fonde, ale nachádza sa v knižničnom fonde inej knižnice. Súčasťou IS NVK bude aj funkcionalita na evidenciu jednotlivých krokov procesu medziknižničnej výpožičky. Na podanie žiadanky o medziknižničnú výpožičku bude môcť používateľ registrovaný v IS NVK využiť formulár umiestnený na verejnom portáli IS NVK. Žiadanku po jej prijatí do systému spracuje pracovník knižnice zapojenej v IS NVK v ktorej je používateľ registrovaný. Knižnice zapojené do IS NVK si budú môcť vzájomne vyžiadať dokumenty v pracovnom prostredí informačného systému. Ak sa bude jednať o dokument ktorý treba vyžiadať z knižnice mimo IS NVK, tak pracovník knižnice iba zaeviduje vybrané do údaje týkajúce sa vyžiadania do IS NVK. Po prijatí vyžiadaného dokumentu pracovník knižnice zaeviduje do IS NVK jeho prijatie a systém automaticky odošle registrovanému používateľovi upovedomenie o dostupnosti dokumentu. Používateľ knižnice zapojenej do IS NVK si následne vyzdvihne dokument priamo v tejto knižnici. Po fyzickom vrátení dokumentu knižnici budú do IS NVK zaevidované aj údaje o vrátení dokumentu.

Medzinárodná medziknižničná výpožičná služba (MMVS)

V systéme IS NVK bude evidovaná aj medzinárodná medziknižničná služba, kedy bude môcť používateľ knižnice zapojenej do IS NVK požiadať o vypožičanie dokumentu (ktorý sa nachádza v knižničnom fonde zahraničnej knižnice) priamo tú knižnicu ktorej je registrovaným používateľom. Registrovaný používateľ vyplní a odošle žiadanku prostredníctvom formulára umiestneného na verejnom portáli IS NVK a vykoná on-line platbu za medzinárodnú výpožičku. Po prijatí žiadanky budú pracovníkmi knižnice evidované údaje týkajúce sa medzinárodnej medziknižničnej výpožičky, a to od vyžiadania dokumentu zo zahraničnej knižnice (prostredníctvom externého systému), cez evidenciu prijatia dokumentu, evidenciu prevzatia dokumentu používateľom, až po jej vrátenie.

5.3.4 Jazyková podpora lokalizácia

Verejná časť web riešenia v TO BE stave bude zabezpečená v slovenskom a anglickom jazyku. Bude sprístupňovať aktuálne a presné informácie o dostupnosti informačných zdrojov. Neverejná časť bude natívne dostupná v slovenskom jazyku.

5.4 Aplikačná vrstva

Na správu knižničných fondov a agendy výpožičiek využíva CVTI SR integrovaný knižnično-informačný systém na open-source platforme Koha, ktorá poskytuje komplexné riešenie pre katalogizáciu, správu exemplárov, výpožičné operácie aj evidenciu používateľov. Koha nahradila dovtedajší systém a priniesla viacero vylepšení z pohľadu funkcionality aj komfortu pre personál a čitateľov. Systém podporuje všetky hlavné knihovnícke moduly – od akvizície dokumentov a ich katalogizácie (vrátane prepojenia na bibliografické databázy a autority) cez cirkuláciu dokumentov (požičiavanie, rezervácie, sledovanie výpožičnej lehoty a upomienky) až po administráciu čitateľských kont. Súčasťou systému je online katalóg (OPAC) dostupný cez webové rozhranie. Online katalóg umožňuje vzdialeným aj priamym návštevníkom knižnice vyhľadávať v knižničnom fonde CVTI SR podľa rôznych kritérií (autor, názov, predmetové heslá, ISBN/ISSN a pod.), preveriť dostupnosť dokumentov či prezerať zoznamy noviniek. Registrovaní používatelia majú cez OPAC zároveň prístup do svojho osobného účtu, kde si môžu spravovať rezervácie dokumentov a predlžovať výpožičné lehoty. Využívanie online katalógu výrazne zefektívnilo komunikáciu s používateľmi – tí si môžu dokumenty objednať na absenčné vypožičanie vopred cez internet a knižnica ich pripraví na vyzdvihnutie podľa prevádzkových podmienok.

Obrázok 11 Náhľad architektúry aplikačnej vrstvy – súčasný stav

CVTI SR popri správe tlačených dokumentov systematicky buduje aj digitálnu knižnicu, ktorá slúži na archiváciu a sprístupňovanie elektronických dokumentov. Digitálna knižnica CVTI SR predstavuje multifunkčný platformový nástroj na efektívne online sprístupnenie širokej škály digitálneho obsahu – od digitalizovaných textových dokumentov cez obrazové a audiovizuálne materiály až po výskumné dáta . Jej poslaním je vytvoriť priestor pre prístup k elektronickým verziám dokumentov (či už vznikli digitalizáciou tlačených predlôh alebo ako born-digital dokumenty) dôležitých pre vedu, techniku a vzdelávanie. CVTI SR zriadilo a prevádzkuje vlastné digitalizačné pracovisko vybavené modernou technikou, vďaka čomu môže preberať úlohu národného digitalizačného centra pre akademické a vedecké knižnice. Všetky procesy digitalizácie sú vysoko automatizované – na riadenie interných postupov sa používa špecializovaný softvér Scanflow, ktorý zabezpečuje rozdeľovanie digitalizačných úloh, sledovanie ich plnenia, kontrolu kvality a poskytuje štatistické výstupy. Workflow v Scanflow je integrovaný s OCR technológiou (ABBYY Recognition Server na optické rozpoznávanie textu) a taktiež s úložiskom digitálnej knižnice a nástrojmi na dlhodobú archiváciu (Long Term Preservation), čo garantuje nielen rýchle spracovanie, ale aj ochranu a uchovanie digitálnych dokumentov.

Softvérovú platformu digitálnej knižnice tvorí profesionálny systém MediaINFO Digital Library, ktorý umožňuje prehliadanie digitalizovaných dokumentov cez webové rozhranie s pokročilými funkcionalitami (zoomovanie, fulltextové vyhľadávanie v OCR vrstvách, tvorba záložiek a pod.). Vstup do digitálnej knižnice je integrovaný s webovým portálom CVTI SR; používateľ si z ponuky vyberie príslušnú digitálnu zbierku alebo virtuálnu študovňu a následne môže prehliadať dostupné dokumenty. CVTI SR takto sprístupňuje napríklad digitálne archívy odborných periodík, historické technické normy, patentové spisy, kvalifikačné práce či iné publikácie, ktoré boli digitalizované v rámci projektov. Digitálna knižnica je živým prvkom služieb – neustále pribúdajú nové digitalizované tituly a plánujú sa ďalšie aktivity (napríklad projekt EODOPEN zameraný na sprístupnenie starších nedostupných kníh).

5.4.1 Návrh riešenia v aplikačnej vrstve architektúry

Riešenie bude pozostávať z implementácie komponentov:

1. Akademické digitálne knižnice;
2. Národný register digitalizovaných diel VaV;
3. Centrálny portál slovenských vedeckých knižníc;
4. Administračný modul NKV (Backoffice);
5. Veda online: e-výpožičky aktuálnych printových diel;
6. Integračné rozhrania;
7. Vyhľadávanie a indexácia záznamov;
8. Centrálne úložisko CVTI SR (CÚ CVTI SR);
9. Centrálna platforma sprístupňovania vedecko-výskumných metadát a publikácií

Obrázok 12 Náhľad architektúry aplikačnej vrstvy – budúci stav

Akademické digitálne knižnice

Celonárodná platforma, ktorá rozšíri existujúcu služby externého prístupu resp. virtuálnej študovne CVTI SR na všetky univerzity a vedecké knižnice na Slovensku. Cieľom projektu je vytvoriť jednotný systém na sprístupnenie digitalizovaného obsahu (skriptá, vysokoškolské učebnice, vedecké monografie a ďalšie dokumenty) pre študentov, pedagógov a výskumníkov. Platforma bude postavená na open-source systéme, ktorý je navrhnutý na sprístupňovanie digitalizovaných dokumentov a umožňuje vyhľadávanie v bibliografických údajoch aj plných textoch. Projekt reaguje na potrebu zlepšiť prístup k ťažko dostupnej študijnej literatúre a vedeckým prácam – CVTI SR už spustilo iniciatívu na digitalizáciu a sprístupnenie vysokoškolských učebníc a skrípt v akademickom prostredí. Akademické digitálne knižnice tento koncept posúvajú ďalej vybudovaním centrálnej platformy s pokročilými funkciami umelej inteligencie na podporu vedy a výskumu.

Existujúca virtuálna študovňa CVTI SR aktuálne ponúka prístup k státisícom strán odborných publikácií. Nová platforma umožní zapojenie ďalších inštitúcií, čím vznikne jednotné používateľské rozhranie. Dôraz sa kladie na otvorenosť a udržateľnosť riešenia – výsledný softvér bude open-source a dostupný komunite na ďalšie využitie a rozvoj. Akademické digitálne knižnice tak podporia princípy otvorenej vedy tým, že uľahčia zdieľanie a využívanie poznatkov naprieč inštitúciami.

V pilotnej fáze bude pripojená minimálne jedna univerzitná knižnica (popri CVTI SR, ktoré projekt zastrešuje). Následne sa počíta s rozšírením aj na ďalšie verejné vysokoškolské knižnice, ústredné vedecké knižnice (napr. Štátne vedecké knižnice v krajských mestách) a špecializované akademické knižnice (napr. knižnice ústavov SAV). Cieľom je pokryť čo najširšie spektrum digitálneho obsahu slovenskej akademickej sféry – od učebníc a skrípt, cez vedecké monografie, dizertačné a habilitačné práce, až po historické vedecké dokumenty či výročné správy výskumných inštitúcií. Každá zapojená inštitúcia poskytne svoje digitalizované dokumenty a/alebo metadáta o svojich fondoch, ktoré budú následne sprístupnené cez centrálne rozhranie Akademických digitálnych knižníc. Po implementácii projektu bude platforma k dispozícii všetkým zúčastneným inštitúciám na produkčné využívanie. Softvér bude uvoľnený ako open-source, aby si ho mohli nasadiť aj ďalšie knižnice alebo aby mohol byť ďalej kolektívne vylepšovaný. Tým sa zabezpečí, že projekt neskončí len pilotnou prevádzkou, ale vytvorí trvalú hodnotu pre celú komunitu akademických knižníc.

Systém bude integrovateľný s knižničnými databázovými jednotlivých zapojených inštitúcií. Cez protokol OAI-PMH sa bude dať pravidelne harvestovať (zbierať) bibliografické metadáta o dokumentoch z lokálnych knižničných systémov (OPAC) zapojených knižníc. Tieto záznamy sa nahrajú do centrálneho indexu Akademických digitálnych knižníc, aby boli vyhľadateľné na platforme. Každý importovaný záznam sa zároveň prepojí s digitalizovanou verziou dokumentu v systéme – buď na základe identifikátora, alebo URL linky. V bibliografickom zázname v materskej databáze môže byť v poli 865 uvedený odkaz na digitálny dokument (resp. jeho perzistentný identifikátor v rámci Akademických digitálnych knižníc). Takto bude zabezpečené vzájomné prepojenie: používateľ, ktorý objaví záznam v univerzitnom OPAC katalógu, sa jedným klikom dostane do Akademických digitálnych knižníc na plný text; a naopak, na platforme sa pri dokumente zobrazí informácia o pôvodnej knižnici a možnosť zobraziť záznam v jej databáze. Harvestovanie cez OAI-PMH bude konfigurovateľné pre každú knižnicu zvlášť (rôzne sady záznamov, mapovanie polí atď.) a bude prebiehať v pravidelných intervaloch, aby sa nové prírastky či úpravy metadát premietli do centrálneho systému.

Keďže mnohé digitalizované dokumenty môžu podliehať autorským právam a môžu byť sprístupnené len pre študijné účely, systém musí zabezpečiť kontrolu prístupu. Akademické digitálne knižnice implementujú overovanie IP adresy používateľa – prístup k plným textom chránených dokumentov bude povolený iba z povolených rozsahov IP adries patriacich zapojeným inštitúciám. Každá spolupracujúca knižnica si v systéme nastaví rozsah svojich IP adries (napr. IP adresy univerzitnej siete, fakultných počítačových učební, prípadne VPN pre vzdialený prístup členov univerzity). Používateľovi, ktorý pristupuje z takéhoto rozsahu, systém automaticky umožní zobraziť chránené dokumenty jeho inštitúcie. Naopak, z nepovolených adries sa zobrazia len verejne dostupné dokumenty alebo obmedzené náhľady. Táto funkcionalita imituje režim on-site prístupu v digitálnej knižnici – študenti a vedci môžu pohodlne čítať literatúru z domova alebo z internátov, pokiaľ sú pripojení cez univerzitnú sieť/VPN, bez nutnosti fyzicky prísť do priestorov knižnice.

Služba bude monitorovať a ukladať základné štatistické údaje o svojom využívaní. V systéme budú zaznamenávané ukazovatele ako počet prístupov (návštev) za určité obdobie, počet zobrazených strán jednotlivých dokumentov, najčítanejšie tituly, počet vyhľadávaní atď. Tieto dáta budú spracované do prehľadných štatistík, ktoré si bude môcť prezerať administrátor (a prípadne ich zdieľať s participujúcimi inštitúciami). Zmyslom je poskytnúť knižniciam spätnú väzbu o využívanosti ich digitálneho obsahu – napríklad ktoré diela sú najčítanejšie, v akých časoch je špička návštevnosti, koľko používateľov z jednotlivých inštitúcií službu využíva a pod. Na základe týchto údajov môžu knižnice lepšie plánovať digitalizačné aktivity (zamerať sa na najžiadanejšiu literatúru) a tiež vyhodnotiť prínos zapojenia do Akademických digitálnych knižníc.

V aplikačnom jadre sa bude jednať o serverovú aplikáciu, ktorá obsluhuje používateľské požiadavky. Zahŕňa vyhľadávací engine (pracujúci nad spomenutým indexom) a logiku aplikácie (business logic). Bude rozšírený o nové komponenty, napríklad modul na generovanie AI abstraktov (ktorý na požiadanie spracuje text a vráti zhrnutie), modul na preklad (integrácia s prekladovým motorom, napr. cez API otvorených služieb alebo nasadením vlastného NLP modelu) a modul na text-to-speech (buď integrácia s externou TTS službou, alebo využitie lokálnej knižnice pre syntézu reči). Aplikačné jadro bude napísané s využitím moderného webového frameworku, ktorý umožní vytvárať REST API aj serverom generované stránky. Výhodou modulárneho jadra bude možnosť nasadiť len tie komponenty, ktoré sú potrebné – napr. inštalácia u konkrétnej knižnice si bude môcť zvoliť, či chce používať AI funkcie, alebo nie. API rozhranie aplikačného jadra bude verejne zdokumentované, aby mohli prípadne vznikať aj alternatívne klientské aplikácie alebo integrácie (napr. mobilná aplikácia Akademických digitálnych knižníc napojí volania na toto API).

Front-end bude obsahovať hlavné moduly: vyhľadávacie okno s filtrami a zobrazením výsledkov, prehliadač dokumentov (ktorý načítava stránky alebo text z repozitára a zobrazuje ich – vrátane možnosti listovať náhľady strán, vyhľadávať v texte dokumentu, prepínať na OCR/textový mód). Front-end bude doplnený o ovládacie prvky pre AI funkcie – napríklad tlačidlo „Preložiť“ pre prepísanie textu do iného jazyka, tlačidlo „Prehrať“ pre spustenie hlasového čítania, či „Zhrnúť dokument“ pre vygenerovanie abstraktu a sémantické AI vyhľadávanie nad vektorizovanými slovami. Front-end takisto vyrieši prepínanie jazykov rozhrania a zobrazovanie notifikácií alebo dialógov (napr. upozornenie, že dokument je prístupný len z akademickej siete).

Národný register digitalizovaných diel VaV

Riešenie zahŕňa vybudovanie back-end modulu Centrálneho registra digitalizácie (interný monitorovací nástroj pre správcov a prispievateľské inštitúcie) a front-end modulu Národnej databázy digitalizovaných diel VaV (verejne prístupný portál pre koncových používateľov). Súčasťou rozsahu je tiež integrácia systému s existujúcimi knižnično-informačnými systémami a digitálnymi repozitármi jednotlivých knižníc, migrácia alebo import potrebných údajov, ako aj zaškolenie administrátorov a používateľov na prácu so systémom.

Systém je primárne zameraný na akademický sektor (univerzitné knižnice, pracoviská SAV a pod.). Výsledný systém však bude navrhnutý modulárne a škálovateľne, aby umožňoval v budúcnosti zapojiť aj ďalšie pamäťové a odborné inštitúcie podľa potreby. Samotná realizácia digitalizácie dokumentov (skenovanie a tvorba digitálnych kópií) nie je súčasťou projektu – riešenie sa sústreďuje výlučne na softvérovú podporu evidencie a sprístupnenia výsledkov digitalizácie. Súčasťou implementácie bude sprístupnenie zdrojového kódu v režime open source.

Systém umožní evidenciu všetkých digitalizovaných dokumentov VaV. Pre každý dokument bude vedený záznam s podrobnými bibliografickými údajmi (názov, autor, vydanie, rok, atď.), identifikátormi (napr. ISBN/ISSN, DOI), údajmi o príslušnej inštitúcii, ktorá digitalizáciu vykonala alebo plánuje, a stavom digitalizácie. Záznam bude obsahovať informáciu o tom, či je dielo plánované, vo fáze digitalizácie alebo dokončené, vrátane dátumov a ďalších detailov (napr. dátum začiatku a ukončenia digitalizácie, použité skenery, zodpovedná osoba). Súčasťou evidencie bude aj odkaz na výsledný digitálny objekt (napr. URL do digitálneho repozitára alebo úložiska), aby bolo možné sa k nemu neskôr dostať.

Systém bude pri pridávaní nového záznamu automaticky kontrolovať, či dané dielo (publikácia) už nie je evidované alebo digitalizované v minulosti. Duplicitné záznamy budú detegované na základe jednoznačných identifikátorov (ISBN, ISSN, UUID a pod.) alebo iných bibliografických údajov. V prípade nájdenia možnej duplicity systém upozorní používateľa a ponúkne existujúci záznam namiesto vytvorenia duplicity. Mechanizmus deduplikácie bude konfigurovateľný – správca bude môcť nastaviť, ktoré polia a kritériá sa použijú na porovnávanie záznamov a aké prahy zhody sa aplikujú. Tým sa zabezpečí, že deduplikačné pravidlá vyhovujú potrebám rôznych typov dokumentov (napr. rozlíšenie rôznych vydaní tej istej publikácie).

Pre zaistenie interoperability bude systém podporovať štandardné knižničné protokoly a formáty. Bude implementované rozhranie OAI-PMH (Open Archives Initiative Protocol for Metadata Harvesting) pre umožnenie automatizovaného zberu metadát z registra do iných systémov (napríklad centrálne databázy, medzinárodné digitálne knižnice). Zároveň bude možné importovať alebo synchronizovať záznamy z externých zdrojov cez OAI-PMH, pokiaľ budú dostupné (napríklad import údajov o už digitalizovaných dielach z iných registrov). Systém taktiež podporí protokol Z39.50, ktorý umožní vyhľadávanie v záznamoch registra externými databázovými a tiež načítavanie bibliografických záznamov z iných knižničných databáz pri zakladaní nového záznamu (napr. vyhľadaním podľa ISBN v Slovenskej národnej bibliografii a automatickým predvyplnením metaúdajov). Okrem týchto protokolov sa počíta aj s možnosťou exportu a importu dát v štandardných formátoch (MARC21, Dublin Core, JSON/XML cez REST API) pre potreby integrácií.

Riešenie bude interoperabilné s inými knižničnými a informačnými systémami, využívať otvorené štandardy pre dáta a komunikáciu. Ako už bolo uvedené vo funkčných požiadavkách, systém podporuje OAI-PMH a Z39.50 a umožňuje výmenu údajov v štandardných formátoch (MARC21, Dublin Core, atď.). Všetky metaúdaje budú uložené v štruktúrovanej forme, ktorá vyhovuje medzinárodným bibliografickým štandardom, aby mohli byť bez problémov zdieľané a spracované v externých systémoch. Dodržiavanie otvorených štandardov zaručí, že integrácia registra do ekosystému knižnično-informačných systémov (napr. prepojenie s národným portálom akademických knižníc, s archívnymi systémami) bude priamočiara a spoľahlivá.

Predstavuje serverovú aplikáciu, ktorá spravuje všetky dáta v systéme a poskytuje interné rozhranie pre oprávnených používateľov (knihovníkov, administrátorov). Back-end obsahuje relačnú databázu, v ktorej sú uložené všetky záznamy o digitalizovaných dielach, informácie o inštitúciách a používateľoch, logy a ďalšie údaje. Databázové schéma je navrhnutá tak, aby pokryla všetky potrebné väzby – napríklad prepojenie záznamu diela s inštitúciou, ktorá ho digitalizovala, a s prípadným odkazom na digitálny súbor.

Administrácia (Backoffice)

Súčasťou systému bude aj interné webové rozhranie pre administrátorov (správcov Akademických digitálnych knižníc a zapojených knižníc). V ňom budú môcť oprávnené osoby vykonávať správu celého systému, najmä: Správa digitalizovaných dokumentov – možnosť kontrolovať zoznam nahratých titulov, upraviť ich metadáta (napr. doplniť chýbajúce údaje), skontrolovať kvalitu OCR, prípadne vyradiť dokument z dostupnosti podľa potreby. Evidencia zmlúv a licencií – evidencia toho, na základe akej licencie alebo dohody je daný dokument sprístupnený (napr. či ide o verejne dostupné dielo, alebo dielo chránené copyrightom sprístupnené len pre akademickú obec na základe licenčnej zmluvy). Admin bude môcť nastaviť exspirácie prístupu k jednotlivým dokumentom podľa zmlúv. Nastavenie IP rozsahov – ako bolo vyššie spomenuté, pre každú inštitúciu sa dajú zadať/editovať rozsahy povolených IP adries. Prehľad štatistík – administrátor vidí prehľady používania, môže generovať reporty za jednotlivé inštitúcie či obdobia. Ďalej bude administrátorské rozhranie umožňovať správu používateľov (ak systém bude mať aj prihlasovanie), nastavenie viacjazyčnosti prostredia (tvorba/preklady textov v UI) a správu konfigurácie celého systému (napr. napojenie na externé služby, zálohovanie databáz a pod.). Intuitívne administračné rozhranie zabezpečí, že správa platformy bude efektívna a nebude vyžadovať zásahy programátorov na každú zmenu.

Administrátorské rozhranie musí byť prepracované tak, aby umožňovalo jednoduchšiu správu systémových nastavení, používateľských práv a konfigurácií. Každý modul musí byť dostupný cez centrálnu administrátorskú konzolu, ktorá zabezpečí rýchly prístup ku všetkým kľúčovým funkciám. Administrátori musia mať možnosť konfigurovať prístupové práva na úrovni jednotlivých polí, čím sa zabezpečí vyššia bezpečnosť údajov. Rozhranie musí podporovať hromadné úpravy údajov, ako je aktualizácia kategórií, editácia pravidiel filtrovania alebo definovanie nových šablón exportov. Každý zásah do systémových nastavení musí byť zaznamenaný v logoch s detailmi o vykonaných zmenách. Tento log musí byť prístupný iba oprávneným osobám, aby sa zachovala bezpečnosť a transparentnosť administratívnych operácií.  

Jednotlivé moduly budú mať vlastné dedikované správcovské rozhranie, napr. administratívne rozhranie centrálneho registra bude webová aplikácia prístupná cez prehliadač (len po autentifikácii). Umožní interným používateľom vykonávať všetky funkcie popísané vo funkčných požiadavkách – zadávať nové záznamy, upravovať existujúce, vyhľadávať v evidencii, kontrolovať duplicitné návrhy, spravovať rezervácie digitalizácie, generovať reporty atď. Toto rozhranie bude typicky určené pre pracovníkov knižníc, ktorí majú na starosti koordináciu digitalizácie vo svojej inštitúcii, a pre centrálnych administrátorov (napr. národný koordinátor projektu). Bude obsahovať aj sekcie pre správu používateľov a inštitúcií (knižničný adresár) a nastavenia systému (napr. definovanie deduplikačných kritérií, správa číselníkov a pod.).

Centrálny portál slovenských vedeckých knižníc

Centrálny portál slovenských vedeckých knižníc (CPSVK) je plánovaný jednotný vyhľadávací nástroj, ktorý sprístupní fondy vedeckých a akademických knižníc na Slovensku cez jedno používateľské rozhranie. Cieľom projektu je vybudovať federatívny discovery systém – teda centrálny vyhľadávací portál integrujúci databázy a informačné zdroje viacerých knižníc. Portál CPSVK bude indexovať metadáta z online katalógov (OPAC) všetkých zapojených knižníc, medzi ktoré patria verejné vysokoškolské knižnice, štátne vedecké knižnice v regiónoch a Ústrednej knižnice Slovenskej akadémie vied. CPSVK nebude metadáta trvalo uchovávať ani nahrádzať lokálne databázy; údaje sa pravidelne harvestujú (zbierajú) z lokálnych systémov a ukladajú do centrálneho indexu pre potreby vyhľadávania. Tým vznikne jednotné rozhranie na prehľadávanie vedeckých fondov Slovenska. CPSVK bude založený na open-source softvéri a komponentoch, čím sa zabezpečí transparentnosť a udržateľnosť riešenia. 

Cieľom je zjednotiť prístup k informačným zdrojom slovenských vedeckých knižníc. Používatelia (študenti, pedagógovia, vedci aj verejnosť) budú môcť na jednom mieste vyhľadávať knihy, články, dizertačné práce a ďalšie dokumenty dostupné vo fondoch zúčastnených knižníc. Portál poskytne centrálnu bránu ku kolekciám a službám knižníc, čím zjednoduší prístup k informáciám a podporí otvorenú vedu a spoluprácu knižníc.

Portál umožní vyhľadávanie naprieč všetkými zapojenými databázami prostredníctvom centrálneho indexu. Systém bude podporovať štandardné knižničné protokoly na zber a výmenu dát – najmä Z39.50 (klient-server protokol na vzdialené vyhľadávanie v databázach) a jeho webové obdoby SRU/SRW, ako aj protokol OAI-PMH na pravidelné harvestovanie metadát z repozitárov. Týmto spôsobom dokáže CPSVK zbierať záznamy z rôznych systémov (rôzni dodávatelia knižnično-informačných systémov) a udržiavať ich aktuálny kópiu v indexe na rýchle vyhľadávanie. Vyhľadávací mechanizmus bude podporovať aj dotazy cez API – napr. umožní externým systémom posielať vyhľadávacie dopyty a získavať výsledky v strojovo spracovateľnej forme (JSON, XML).

Okrem tradičného vyhľadávania podľa kľúčových slov bude portál využívať aj sémantické prvky na zlepšenie relevancie výsledkov. Znamená to, že vyhľadávanie nebude len prosté porovnávanie slov, ale zohľadní aj význam a vzťahy pojmov – napríklad rozpozná synonymá, skloňované tvary slov, prípadne anglické ekvivalenty odborných termínov. Umožní sa dotazovanie v prirodzenom jazyku a použitie inteligentných asistentov (napr. počas písania dotazu môže systém napovedať autority – mená autorov, predmetové heslá atď.). Výsledky vyhľadávania budú prezentované s možnosťou filtrovania (faziet) podľa rôznych kritérií: napríklad podľa druhu dokumentu (kniha, článok, dizertácia), podľa roku vydania, jazyka dokumentu, podľa inštitúcie (ktorá knižnica dokument vlastní) a pod. Tieto fazety umožnia používateľovi spresniť výsledky a rýchlo zúžiť veľký počet nájdených záznamov na relevantnú množinu.

Systém bude prepojovať záznamy s autoritnými záznamami – napríklad mená autorov, názvy korporácií a predmetové heslá budú prelinkované na zodpovedajúce autority. Používateľ tak kliknutím na meno autora uvidí všetky diela od daného autora v celom CPSVK, pričom meno bude unifikované podľa autoritného záznamu (napr. odstránenie variantov mena). Zároveň CPSVK implementuje principy FRBR (Functional Requirements for Bibliographic Records) pre zobrazenie výsledkov. To znamená, že rôzne vydania či formy toho istého diela budú v rozhraní združené do jednej skupiny (jedného „diela“). Napríklad všetky vydania knihy (tlačené, elektronické, rôzne roky vydania či jazyky) sa v výsledkoch zobrazia spolu a používateľ si následne môže rozbaliť detail a vybrať konkrétnu verziu. FRBR model pomáha zhlukovať príbuzné záznamy a zjednodušiť orientáciu vo výsledkoch. Technicky vzato ide o algoritmus, ktorý na základe bibliografických údajov (názov, autor, predmet, dátum a pod.) zidentifikuje, ktoré záznamy patria k sebe (sú variantmi jedného diela) a zobrazí ich ako jeden výsledok. Prepojenie na autority taktiež prispeje k sémantickému vyhľadávaniu – napríklad umožní vyhľadávať aj alternatívne mená alebo používať hierarchiu pojmov pri vyhľadávaní podľa predmetov.

Portál bude obsahovať funkcionality podporujúce správu bibliografických citácií a uľahčujúce bádateľom prácu s informačnými zdrojmi. Používateľ si bude môcť vybrať záznamy (napr. označiť niekoľko vyhľadaných kníh či článkov) a následne ich pridať do zoznamu citácií. Systém automaticky vygeneruje citácie vybraných dokumentov v požadovanom štýle (napr. ISO 690, APA, MLA a pod.). Okrem toho bude možné exportovať tieto citácie do formátov pre citačné manažéry (napr. RIS, BibTeX) alebo priamo prepojiť CPSVK s open-source nástrojmi ako Zotero. Rešeršné funkcie portálu umožnia používateľovi ukladať dopyty a nastaviť si upozornenia na nové výsledky (SDI – Selective Dissemination of Information). Napríklad, ak výskumník zadá dopyt na určitú tému, môže si ho uložiť a CPSVK ho automaticky v pravidelných intervaloch spustí – ak pribudne nový záznam vyhovujúci kritériám, používateľ dostane notifikáciu. Tieto nástroje robia z portálu nielen vyhľadávač, ale aj podporu pre výskum, kde si môže užívateľ organizovať nájdené informácie.

Srdcom CPSVK bude vyhľadávací index uložený v dátovo-optimalizovanej štruktúre, ktorá umožňuje rýchle vyhľadávanie. Plánuje sa nasadenie osvedčených open-source technológií pre fulltextové vyhľadávanie, ako je Apache Solr alebo Elasticsearch. Tieto systémy dokážu efektívne indexovať bibliografické dáta a poskytujú bohaté možnosti faceted vyhľadávania, sémantických rozšírení (napr. použitie plug-inov pre synonymá, fuzzy vyhľadávanie) a škálovania. Index bude navrhnutý tak, aby obsahoval všetky potrebné polia pre zobrazovanie i filtrovanie (autor, názov, predmet, rok, vydavateľ, signatúra, dostupnosť, atď.), vrátane normalizovaných polí na FRBR zoskupovanie. Pri aktualizácii dát z harvestovacích modulov sa index bude dynamicky aktualizovať – buď v reálnom čase (pri malých zmenách) alebo hromadne po spracovaní väčšieho importu. Vyhľadávacie jadro tiež poskytne rozhranie API pre vyhľadávacie dotazy (RESTful API), aby ho mohli využívať externé aplikácie alebo napríklad mobilná verzia portálu.

Nad vyhľadávacím jadrom bude postavená aplikačná vrstva, ktorá spracúva požiadavky používateľov, komunikuje s indexom a zostavuje výsledky na zobrazenie. Tu sa zvažuje využitie existujúceho open-source discovery rozhrania – vhodným kandidátom je napr. platforma VuFind (ktorú využíva i portál Knihovny.cz), prípadne Blacklight alebo iné moderné UI frameworky pre knihovné discovery systémy. Tieto platformy už poskytujú množstvo hotovej funkčnosti (prihlasovanie používateľov, vyhľadávacie formuláre, zobrazovanie záznamov, fasety, exporty, citácie, atď.), čo urýchli vývoj. Rozhranie bude prispôsobené brandingovo pre slovenské prostredie – jednotný dizajn podľa požiadaviek (prípadne v súlade s dizajn manuálom pre e-Government portály, ak to bude požiadavka). Aplikačná vrstva okrem obsluhy webového rozhrania môže poskytovať aj administrátorské rozhranie pre správcov CPSVK – napríklad na monitorovanie stavu harvestovania, štatistiky vyhľadávania, správa používateľov a pod.

Osobitné komponenty zabezpečia komunikáciu CPSVK s externými službami, ako sú e-výpožičky, virtuálne študovne, či databáza digitalizátov. Môže ísť o sadu konektorov alebo API klientov, ktoré na základe údajov v zázname vygenerujú príslušné odkazy. Napríklad, modul LinkOut pre e-výpožičky môže podľa ISBN zistiť, či daný titul je dostupný v e-knižnej platforme konkrétnej knižnice a ponúkne tlačidlo „Požičať e-knihu“. Podobne modul pre virtuálne študovne overí, či existuje URL digitálnej kópie v centrálnom registri digitálnych objektov CVTI, a ak áno, zobrazí odkaz „Digitálna verzia“. Tieto moduly budú navrhnuté tak, aby sa dali ľahko pridávať nové integračné prepojenia v budúcnosti (napr. integrácia na nový systém citačného manažmentu, alebo prepojenie na zahraničné databázy v režime one-stop-shop).

Celková architektúra teda zabezpečí modulárnosť – oddelenie častí pre zber dát, indexovanie, aplikačnú logiku a prezentáciu. Toto oddelenie umožní lepšiu údržbu a rozvoj: zmenu alebo vylepšenie jedného modulu (napr. nasadenie nového algoritmu pre sémantické obohacovanie) nebude vyžadovať zásah do ostatných komponentov. Riešenie bude navrhnuté tak, aby mohlo fungovať ako hlavný discovery nástroj pre všetky zdroje NVK CVTI SR (národnej vedeckej knižnice) – t.j. aby do budúcna nebol problém pridať ďalšie typy zdrojov, ako sú databázy článkov, citačné indexy, open access repozitáre, prípadne prepojenie na zahraničné zdroje v rámci európskych iniciatív (Europeana, OpenAIRE, atď.). Vďaka škálovateľnosti a otvorenosti architektúry je CPSVK perspektívne pripravený stať sa centrálnym bodom vyhľadávania vo všetkých informačných zdrojoch slovenskej vedy.

Veda online: e-výpožičky aktuálnych printových diel

Je tvorená open-source komponentami štandardu Readium LCP Readium LCP (Licensed Content Protection) je otvorený štandard DRM pre e-knihy, ktorý vznikol pod hlavičkou nadácie Readium/EDRLab. K dispozícii je rozsiahly open-source balík softvéru – zahŕňa kompletný licenčný server, DRM knižnice pre rôzne platformy a ľahké klientské knižnice pre integráciu do čítačiek. Referenčná implementácia Readium LCP Server obsahuje viacero kľúčových súčastí:

• Šifrovací nástroj (lcpencrypt) – príkazový riadok na zašifrovanie obsahu PDF alebo EPUB súboru do LCP-chráneného formátu, ktorý sa integruje do digitálnych knižníc počas importu dokumentov.
• Licenčný server (lcpserver) – serverová aplikácia zabezpečujúca vydávanie licencií cez REST API, umožňujúca definovať podmienky prístupu (napr. expiráciu výpožičky, obmedzenia tlače).
• Status server (lsdserver) – služba, ktorá umožňuje čítačkám kontrolovať stav licencie (platná, expirovaná, zrušená), predčasne vrátiť dokument alebo predĺžiť výpožičku.
• Klientské DRM knižnice – open-source knižnice umožňujúce integráciu LCP do rôznych aplikácií (Android, iOS, desktop), vďaka čomu je možné používať existujúce aplikácie ako Thorium Reader, Vivlio, či FBReader. Pre produkčné nasadenie LCP je potrebné získať certifikáciu od EDRLab, ktorá zabezpečí produkčný kryptografický profil a potrebné dôverné komponenty.

Digitálna knižnica CVTI SR, na ktorej by mohlo byť riešenie postavené, aktuálne podporuje rôzne licenčné modely, avšak chýba jej natívna integrácia silného DRM pre PDF dokumenty. Cieľom projektu je rozšíriť túto digitálnu knižnicu o voliteľný DRM modul založený na Readium LCP, implementovaný vo forme samostatnej microservice alebo pluginu, aby bolo možné jeho jednoduché pripojenie alebo odpojenie podľa potrieb inštitúcie.

Používateľský komfort sa zabezpečí cez externé aplikácie kompatibilné s LCP (Thorium, FBReader), ktoré stiahnu obsah a overia platnosť licencií offline či online. Readium LCP sa osvedčil v medzinárodných projektoch, ako sú napríklad francúzska sieť PNB, Bibblix vo Švédsku, či americká iniciatíva Palace Project. Tieto projekty potvrdzujú, že LCP efektívne funguje aj v reálnom prostredí a je akceptovaný vydavateľmi i používateľmi. Navrhovaná architektúra a prístup tak umožnia efektívne sprístupnenie PDF dokumentov s využitím otvoreného DRM štandardu, v súlade s trendmi digitálnej transformácie knižníc. Zároveň vytvorí hodnotné riešenie využiteľné naprieč inštitúciami v SR i ČR.

Integračné rozhrania

Nasledovné interné integrácie (informačné systémy CVTI), ktoré budú zrealizované:

• Integrácia SVD-SCIDAP – prepojenie na repozitár výskumných dát bude cez modul indexovania záznamov, vyťažovanie repozitára a sprístupňovanie dát bude riadené na strane Národnej vedeckej knižnice a bude obsahovať len vybranú podmnožinu záznamov.
• Integrácia na Analytický modul – využitie existujúcej analytickej platformy CVTI na automatizované a polo-automatizované procesy deduplikácie hlavne pri tvorbe súbornej databázy bibliografických záznamov a centrálneho databáze autorít.
• Integrácia na IAM CVTI – nevyhnutná integrácia na zabezpečenie jednotného prihlasovania (SSO) pracovníkov CVTI a používateľov vedeckej knižnice CVTI.

Predpokladané externé integrácie (informačné systémy knižníc a tretích strán):

• Integrácia na LDAP / AD – nevyhnutná integrácia na zabezpečenie prihlasovania zamestnancov a používateľov inštitúcie.
• Integrácia na interné IS – táto integrácia musí byť riešená individuálne až po uzavretí spolupráce medzi CVTI a inštitúciou. 
• Integrácie na interné IS a databázy inštitúcie – budú riešené  individuálne až po uzavretí spolupráce medzi CVTI a inštitúciou. Musí byť definovaná potreba a unikátnosť elektronických zdrojov a publikácií v týchto systémoch z pohľadu súbornej databázy Národnej vedeckej knižnice a potrieb pracovníkov knižnice a jej používateľov. Jednotlivé parametre a detaily každej integrácie budú realizované na mieru po dohode s inštitúciou resp. dodávateľom daného IS alebo databázy.

Vyhľadávanie a indexácia záznamov

Cieľom je vytvorenie systému novej generácie vyhľadávania v dátach -  hybridné multidisciplinárne sémantické vyhľadávanie a prepojenie vyhľadávača na aktuálne dátové prostredie CVTI SR. Predmetný komponent v rámci svojej funkcionality umožní: 

1. získavať obsah z vybraných dátových zdrojov, indexovať ho a prehľadávať 
2. zobrazovať výsledky vyhľadávania podľa rôznych voliteľných kritérií, primárne podľa relevancie pre konkrétneho používateľa. 
3. analyzovať získané informácie z rozličných pohľadov funkcionalitami poskytovanými systémom

Multidisciplinárne vyhľadávanie znamená, že budú podporované viaceré vedné odbory, pre ktoré je nutné v CVTI SR implementovať a  manažovať bázy znalostí a k nim prislúchajúce ontológie. Vzhľadom na ciele aktivity zamerané na podporu slovenského jazyka v procesoch spracovania prirodzeného jazyka a podporu ontológií v slovenskom jazyku, bude nutné v týchto procesoch zabezpečiť aj transfer báz a ontológií zo slovenského jazyka a do slovenského jazyka.

Sémantické vyhľadávanie znamená prepojenie vyhľadávanej informácie so znalostnými databázami a sémantickou informáciou z indexovaných dát. Vzhľadom na globálne novodobé trendy v oblasti otvorenej vedy a otvorených vedeckých repozitárov, znalostne orientovanej spoločnosti a ekonomiky, sa CVTI SR chce orientovať na zdieľanie širokého spektra vedeckých informácií z rôznych vedeckých domén formou znalostných databáz a ontológií, čo v kontexte realizácie strategického projektu budú pokrývať:

Ontológie

• manažment ontológií: transfer existujúcich ontológií a manažment ich životného cyklu,
• transfer ontológií do slovenského jazyka, podpora spracovania prirodzeného jazyka, vedecký text rovnocenný v anglickom a slovenskom jazyku v zmysle znalostí, pričom rozlišujeme od lingvistického prekladu,
• pokrytie  procesov zavádzania ontológií  do znalostných databáz - počiatočné naplnenie báz a transfer existujúcich znalostí, manažment a potvrdzovanie znalostí,
• pokrytie  procesov zavádzania nových znalostí - extrakcia, interpretácia, potvrdzovanie   a odvodzovanie znalostí, tzv. reasoning.

Anotácie

Tieto znalostné bázy budú v rámci možností prevzaté, a v rámci funkcionality strojového spracovania štruktúrovaného a neštruktúrovaného textu bude realizovaná anotácia (značkovanie) dát, extrakcia informácií a znalostí a ich prepojenie s existujúcimi znalostnými databázami. To pokrýva najmä extrakciu informácií – sémantických  vzťahov  a znalostí z vedeckých dát a ich spätné dopĺňanie (extrakcia - odvodenie nových znalostí z existujúcich faktov) do báz znalostí pre podporované vedecké oblasti. Činnosti budú zamerané najmä na:

• anotácie a značkovanie prirodzeného textu: anotácie textu a extrakcia entít,
• anotácie a značkovanie vedeckého textu: symbolov, kategorizácia, klasifikácia obsahu,
• obohacovanie pôvodných metadát,
• indexovanie obsahu a metadát pre účely vyhľadávania.

Bude vytvorené rozhranie HMSS pre koncového používateľa, t.j. vedeckú komunitu formou implementácie PoC hybridného vyhľadávača, ktorý umožní vyhľadávanie medzi dokumentami a vedeckými dátami a bude mať sémantickú podporu pre zvolené vedné odbory vo zvolenom slovenskom a anglickom jazyku. V rámci implementácie PoC sa bude:

• implementovať reťazec technologických postupov a procesov na prevzatie, anotáciu a indexáciu vedeckých dát,
• implementovať prepojenie zo znalostnými databázami a ontológiami,
• implementovať koncové prostredie na umožnenie hybridného multidisciplinárneho vyhľadávania.

Riešením je modulárny systém, kde jednotlivé komponenty zabezpečujú zhromažďovanie údajov definovaných dátových zdrojov, analýzu informácií, extrakciu ich významu a vytváranie textového indexu, ktorý môžu používatelia využiť pre získavanie odpovede na jednotlivé dotazy. Technológia bude byť postavená na Red Hat Openshift s prvkami kontajnerizácie riešenia. 

Centrálne úložisko

Centrálne úložisko CVTI SR predstavuje prvok digitálnej infraštruktúry, ktorý slúži na bezpečné a dlhodobé uchovávanie, správu a sprístupňovanie digitálnych objektov vytváraných v rámci výskumno-vývojových a vzdelávacích aktivít na Slovensku. Základným cieľom je zabezpečiť trvalú dostupnosť a čitateľnosť uložených objektov bez ohľadu na zmeny technológií. Riešenie podporuje hybridnný prístup, čo umožňuje jednotlivým inštitúciám samostatnú správu obsahu pri zachovaní centrálnej kontroly a automatizovaných procesov.

Predmetom je dodávka a implementácia aplikačného programového vybavenia pre ukladanie, uchovávanie, sprístupňovanie a vyhľadávanie digitálnych objektov, ktoré tvorí digitálne úložisko – komplexný systém na správu, ukladanie, ochranu a uchovávanie digitálnych objektov. Cieľom tohto systému je zaistiť trvalú dostupnosť digitálnych objektov tak, že uložené objekty sú samostatne zrozumiteľné a dostupné navzdory zmenám technológií alebo účinkom času.

Systém musí podporovať XML, SOAP, CORBA, DCOM, MAPI, OLE/OLE2, OLE/COM, X.400 (cez Mail Integration), X.500, WfMC, ADO, OLEDB, ODBC, ISAPI, LDAP V3, HTML, XHTML, XSL, SSL, http, https, ActiveX, WML, WAP, WebDAV, PDF, Oracle OCI, ADSI. Riešenie musí ponúkať otvorené Web Services cez HTTP a XML a zároveň podporovať výmenu XML Objekty na základe zadávateľných XML Schém, alebo ekvivalenty daných služieb, umožňuce autentifikáciu používateľov cez „Single Sign On“ (napr. vo webových portáloch) a integrovať postupy pre digitálnu signatúru.

Používatelia budú pracovať s CÚ CVTI SR pomocou bežného web prehliadača (tenký klient na báze HTML a Java Scripting, alebo ekvivalent). Web klienti komunikujú cez HTTPS (Frontend Server) s Web Services, ktoré využívajú Microsoft Internet Information Server (MS IIS), alebo ekvivalent. HTTPS (Hypertext Transfer Protocol Secure) je zabezpečená verzia HTTP. Poskytuje overenia a šifrované komunikácie. Namiesto používania jednoduchej textovej komunikácie, HTTPS musí šifrovať prenos dát použitím SSL (Secure Socket Layer) protokolu alebo TLS (Transport Layer Security) protokolu a tým zaisťovať primeranú ochranu pred odpočúvaním komunikácie a pred útokom „Man in the middle“. Pre HTTPS komunikáciu sa štandardne musí používať TCP/IP port 443.

Všetky operácie vykonávané nad bázou dát SW riešenia sú transakčne spracúvané. Tento prístup zabraňuje vzniku nekonzistentného stavu na úrovni databázy systému. Pre objekty ukladané v CÚ CVTI SR musí byť na úrovni prístupových oprávnení zablokovaná možnosť meniť obsah dokumentu, alebo jeho chránené atribúty. Pre dokumenty ukladané v CÚ CVTI SR musí byť vytvorený samostatný aplikačný mechanizmus kontroly objektu, ktorý overí že v dokumente nedošlo ku zmene obsahu, alebo chráneného atribútu. Tento mechanizmus je prítomný pre prípad, kedy by v dôsledku chyby aplikácie, v dôsledku omylu administrátorov systému, alebo cieleného zneužitia systému došlo ku prekonaniu zablokovania zmien objektu (zmenou nastavenia príslušných prístupových oprávnení) a ku jeho nedovolenej zmene.

Požiadavky na digitálne úložisko:

• centralizáciu správa objektov v organizácií;
• automatickú tvorbu všetkých evidenčných pomôcok v elektronickej aj tlačovej forme;
• automatické prideľovanie čísla objektu;
• po vložení skenovanej podoby objektu do záznamu obeh objektu v elektronickej forme;
• kontrolu všetkých povinných údajov;
• monitoring spracovania záznamov a spisov;
• vedenie histórie záznamu;
• integráciu s IS NVK a CRZP.

Úložisko bude rozlišovať objektový, hybridný (mandátový) a procesný prístup.

Objektový prístup

• SW riešenie musí byť plne objektovo orientované.
• Každý objekt v systéme musí byť implementovaný ako objekt, ktorý musí obsahovať popisné údaje (metaúdaje) a samotný obsah (napr. objekt vo formáte PDF).
• Používateľ má možnosť pracovať vždy s určitým objektom, často s pomocou kontextového menu nad týmto objektom.
• Objekt je pre používateľa reprezentovaný ikonkou a formulárom, ktorý musí byť logicky rozčlenený na niekoľko záložiek. Záložky obsahujú jednotlivé údaje (atribúty, vlastnosti, polia) objektu. Tieto používateľ môže buď modifikovať alebo len čítať - v závislosti od prístupových práv, stavu objektu a pod.
• Objekty musia mať svoje meno, ktoré buď pridelí systém automaticky pri ich vzniku a používateľ ich nemôže ovplyvniť, alebo používateľ môže meno objektu zadať sám.
• Objekty možno založiť, vyhľadávať, čítať, modifikovať, v niektorých prípadoch aj vymazať  - vždy v závislosti od prístupových práv používateľa, príp. stavu objektu.
• Používateľské rozhranie systému bude tvorené webovým klientom. Systém poskytne používateľovi informácie vo forme formulára, ktorý môže pozostávať z viacerých záložiek. Každá záložka je určená na vykonávanie určitých činností. Jednotlivé záložky musia byť používateľovi zobrazené podľa jeho roly a prístupových práv.

Mandantový prístup

• SW riešenie musí byť riešené mandantovým zložením, pričom každý mandant bude predstavovať samostatnú jednotku CÚ CVTI SR s vlastným alebo spoločným poriadkom či archivačným plánom.
• Mandanta v systéme predstavuje samostatnú organizáciu, t.j. v rámci systému bude vytvorených toľko mandantov koľko je potrebných organizácii v rámci jednej inštalácii (napr. knižnica, vysoká škola, VaV organizácia a iné).
• SW riešenie musí zabezpečiť automatické generovanie jednoznačných evidenčných čísiel záznamov a každý mandant môže mať vlastný číselný rad, oddelenú evidenciu registratúrnych záznamov a spisov (tzv. mandantovo orientované spracovanie).
• Mandanti musia mať možnosť spoločne elektronicky komunikovať. Pri využívaní podporných procesov ako je schvaľovanie, vyjadrovanie alebo na vedomie, môžu záznamy zasielať na všetkých používateľov systému bez rozdielu na príslušnosť k mandantom.
• Časti systému musia mať možnosť byť spoločné pre všetkých mandantov, no každého mandanta je možné customizovať a konfigurovať samostatne. Každý mandant môže mať nastavené napr. svoje prístupové práva, procesy, údaje, formuláre, moduly ale aj samotné funkcie nad objektami. Musí byť umožnené implementovať moduly alebo integrácie len pre určitých mandantov.
• Zároveň, musí byť umožnené pri mandantovo orientovanom spracovaní na základe definovaných špeciálnych rolí sprístupniť CÚ CVTI SR jednotlivých mandantov centrálne.

Procesný prístup

• Prácu s jednotlivými objektmi možno chápať v zmysle procesov ako postupnosť aktivít nad daným objektom. Na týchto aktivitách sa môžu zúčastňovať viacerí používatelia, pričom procesy majú definovanú vnútornú logiku. Tok objektov v procesoch riadi systém, pričom prideľuje používateľom aktuálne pracovné úlohy na spracovanie alebo riešenie. Používatelia budú môcť ovplyvniť smerovanie objektu v procese. SW riešenie zároveň má možnosť ponechať výlučne automatizované spracovanie na úložisko objektu.

Centrálna platforma sprístupňovania vedecko-výskumných metadát a publikácií

Samostatný technický komponent, ktorý zabezpečí automatizovaný zber dát z rôznych dátových zdrojov, ich následné spracovanie, ukladanie, zabezpečenie integrity a konzistencie, ako aj dohľad nad celým procesom vrátane logovania a monitorovania prevádzky. Tento komponent bude tvoriť vstupnú vrstvu centrálnej analytickej platformy a zabezpečí pravidelný, spoľahlivý a bezpečný tok dát do systému.

Jej súčasťou je modul pre uchovanie metadát zabezpečuje bezpečné, štandardizované a dostupné uloženie validovaných dát pripravených na analýzu. Je prepojený s modulom zberu dát a optimalizovaný pre reporting, s integráciou na BI nástroj pre tvorbu prehľadov a vizualizácií.

Cieľom navrhovanej architektúry je zabezpečiť škálovateľné, flexibilné a bezpečné riešenie, ktoré umožní spracúvať veľké objemy údajov z rôznych knižničných a externých informačných systémov, a zároveň poskytovať moderné analytické nástroje pre rôzne cieľové skupiny používateľov.

Architektúra je navrhnutá modulárne, pričom každý modul plní špecifickú funkciu v rámci celkového ekosystému – od zberu a validácie dát, cez ich uchovávanie, až po prezentáciu výstupov a interaktívnu prácu s údajmi. Súčasťou návrhu je aj dôraz na integráciu s externými systémami, podporu viacinštitucionálneho (hybridného) prístupu a zabezpečenie prevádzkovej a dátovej bezpečnosti v súlade s požiadavkami verejnej správy a odborných používateľov.

Komponent pre zber dát  obsahuje:

• Spracovanie dát, metadát: zabezpečuje príjem dát z externých zdrojov a ich technické spracovanie do podoby vhodnej na ďalšie spracovanie. Zahŕňa transformácie, čistenie a základnú validáciu údajov.
• Vývoj modulov dátovej integrácie: umožňuje tvorbu a údržbu konektorov, ktoré sprostredkúvajú pripojenie na rôzne typy externých systémov (napr. knižničné systémy, publikačné databázy). Slúži na konfiguráciu a nasadzovanie integračných tokov.
• Dátová kvalita: zabezpečuje kontrolu správnosti, úplnosti a konzistencie získaných dát. Definuje pravidlá validácie a pravidelného overovania kvality údajov.
• Orchestrácia spracovanie: koordinuje vykonávanie jednotlivých krokov spracovania dát v správnom poradí a čase. Zabezpečuje logiku spúšťania dávok, naplánovaných úloh a reakcií na udalosti.

Komponent uchovávania dát obsahuje:

• Uloženie rôznych typov dát: zabezpečuje perzistentné a bezpečné uchovávanie všetkých typov spracovaných dát a metadát. Umožňuje ukladanie štruktúrovaných aj neštruktúrovaných údajov.
• Dátový model: reprezentuje štruktúrovaný spôsob organizácie údajov pre potreby analytického spracovania. Zahŕňa logické väzby medzi entitami, dimenzie a merané ukazovatele.
• Bezpečnosť dát: definuje ochranu uložených údajov voči neoprávnenému prístupu, stratám či poškodeniu. Zahŕňa šifrovanie, kontrolu oprávnení a auditovanie prístupov.
• Pokročilé funkcie: poskytuje funkcionalitu pre prácu s rozsiahlymi dátovými sadami, podporu pre big data spracovanie, optimalizované dotazy a prípravu dát pre AI modely.

Komponent pre sprístupňovanie dát obsahuje:

• Prístup k dátam pre verejnosť: zabezpečuje anonymný a verejne dostupný prístup k otvoreným dátam a výstupom. Umožňuje publikovanie reportov, štatistík a vizualizácií, pre každého tentanta samostatne alebo ako celok.
• Prístup k dátam ne-anonymný: rieši riadený prístup k rozšíreným dátovým sadám pre registrovaných používateľov. Umožňuje využitie personalizovaných služieb a pokročilých analytických výstupov.
• API rozhrania: poskytuje technické rozhrania (REST, GraphQL, iné) pre integráciu s externými systémami, BI nástrojmi a aplikáciami tretích strán. Umožňuje automatizovaný prístup k vybraným dátam.

Globálne služby (spoločné pre celú platformu)

• Logovanie: zabezpečuje systematické zaznamenávanie všetkých udalostí, ktoré sa dejú v rámci platformy – prístupy, operácie, chyby a výnimky. Slúži na audit, dohľad a riešenie incidentov.
• Monitoring, správa, údržba, prevádzka: zabezpečuje aktívny technický dohľad nad platformou. Sleduje výkonnosť, dostupnosť a zdravie komponentov, podporuje plánovanie údržby a aktualizácií.
• Manažment prístupov (IAM): komponent zabezpečujúci správu identít a oprávnení používateľov. Rieši autentifikáciu, autorizáciu a riadenie rolí v celom systéme.
• Podpora pre zlatý záznam (golden record)

Obrázok 13 Náhľad architektúry funkcií platformy

5.4.2 Rozsah informačných systémov – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 13 Rozsah informačných systémov - budúci stav (TO BE)

5.4.3 Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS

V súčasnom stave nie sú využívané nadrezortné a spoločné ISVS.

Tabuľka 14 Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – súčasný stav (AS IS)

5.4.4 Prehľad plánovaných integrácií na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o  e-Governmente – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 15 Prehľad plánovaných integrácií na spoločné moduly – budúci stav (TO BE)

5.4.5 Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS  – budúci stav (TO BE)

V rámci rozsahu projektu nie je požadovaná integrácia na iné ISVS tretích strán.

Tabuľka 16 Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS  – budúci stav (TO BE)

5.4.6 Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 17 Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)

5.4.7 Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 18 Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)

5.5 Dátová architektúra

Prevažná časť dát IS NVK bude štruktúrovaná a uložená v databázach. Patria sem bibliografické informácie o dokumentoch, údaje o používateľoch, informácie o výpožičkách, záznamy, dáta o objednávkach, atď. Tieto dáta budú mať definované dátové typy, formáty a obmedzenia. Dáta budú často kategorizované pomocou štandardizovaných klasifikačných systémov (napr. UDK), predmetových hesiel a žánrov, čo umožní efektívne vyhľadávanie a filtrovanie. Systém bude vyžadovať kvalitu a konzistentnosť dátového rozsahu pre dáta ako sú zoznamy vydavateľstiev, jazykov, formátov dokumentov, typov používateľov, atď., ktoré zabezpečia interoperabilitu dát. Systém bude obsahovať aj odkazy na digitálne dokumenty, obrázky obálok alebo iné multimediálne súbory, ktoré sú uložené oddelene.

5.5.1 Objekty evidencie

Tabuľka 19 Objekty evidencie

5.5.2 Referenčné údaje

V rozsahu projektu nie sú je plánované vyhlásenie alebo zmeny referenčných údajov, ktoré by boli poskytnuté na dátovú integráciu.

Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – budúci stav (TO BE)

Aktuálne neboli identifikované údaje žiadané pre poskytovanie do IS CPDI, vzhľadom na budovanú integráciu pre konzumovanie údajov je v súčasnej fáze plánované integráciu budovať ako obojsmernú a potvrdiť mieru integrácie vo fáze analýza a dizajn. Predpokladom je poskytovanie údajov o používateľovi a jeho aktivite v rámci systému a jeho databáz do služby Moje údaje.

Konzumovanie údajov z IS CPDI – budúci stav (TO BE)

V prípade možnej identifikácie napr. formou eID alebo IČO budú konzumované a automaticky predvypĺňané údaje o používateľovi alebo jeho organizácii.

Tabuľka 20 Konzumovanie údajov z IS CPDI – budúci stav (TO BE)

5.5.5 Identifikácia údajov a subjektov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov do/z CPDI (CSRÚ)

Tabuľka 21 Identifikácia údajov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov do/z CPDI (CSRÚ)

5.5.6 Kvalita a čistenie údajov

Dáta budú do IS NVK migrované z existujúcich databáz KIS. V procese migrácie bude nasadená integrálna validácia a transformácia dát s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň dátovej kvality počas procesu migrácie databázy, minimalizovať chyby, nekonzistencie a stratu dát, a tým zabezpečiť spoľahlivosť a integritu cieľovej databázy.

Na rôznych úrovniach systému, napríklad priamo v databáze, na úrovni aplikačnej logiky alebo v používateľskom rozhraní budú aplikované číselníky a podmienky. V databáze sa vytvorí samostatná tabuľka (číselník), ktorá obsahuje zoznam platných hodnôt a prípadne ich popis alebo ďalšie súvisiace informácie. Napríklad číselník pre "Stav dokumentu" môže obsahovať hodnoty: "Dostupný", "Vypožičaný", "Rezervovaný", "Stratený", "Vyradený". Z iného hľadiska potom podmienky definujú pravidlá, ktoré musia byť splnené pri zadávaní alebo úprave údajov. Ak zadaná hodnota podmienku nespĺňa, systém by mal používateľa upozorniť a zabrániť uloženiu neplatných dát. Tieto pravidlá môžu byť jednoduché (napr. hodnota musí byť povinná, musí byť číselná) alebo komplexnejšie (napr. dátum vrátenia musí byť neskorší ako dátum výpožičky).

Tabuľka 22 Zhodnotenie dátovej kvality objektov evidencie

Potrebné personálne kapacity pre zabezpečenie riadenia dátovej kvality (súčasť projektového tímu):

Tabuľka 23 Personálne zabezpečenie a roly pri riadení dátovej kvality

5.5.7 Otvorené údaje

Otvorene údaje budú publikované pri dodržaní štandardu DCAT-AP-SK v Národnom katalógu otvorených dát.

Tabuľka 24 Objekty evidencie, ktoré budú sprístupnené ako otvorené údaje

5.5.8 Analytické údaje

Nakoľko v aktuálnej fáze projektovej prípravy nie je známy dopyt po dátach IS NVK charakterizovaných ako vhodné na analytické účely, projekt nepredpokladá sprístupňovanie údajov na analytické účely. Tieto okolnosti budú opätovne analyzované v implementačnej fáze analýza a dizajn.

Tabuľka 25 Objekty evidencie, ktoré budú projektom pripravené pre analytické účely

5.5.9 Moje údaje

Za Moje údaje sa považujú najmä: 

• množina údajov o konaní, ktoré sa týkajú fyzickej osoby alebo právnickej osoby 
• množina údajov, vrátane osobných údajov, viažucich sa k fyzickej osobe alebo právnickej osobe ako ku subjektu evidencie, ktoré sú predmetom evidovania povinným subjektom, 
• množina údajov obsiahnutých v návrhu na začatie konania, žalobe, rozhodnutí, žiadosti, sťažnosti, vyjadrení, stanovisku a ohlásení alebo inom dokumente, ktorý vydáva v konaní povinný subjekt, viažuci sa ku konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Relevantné údaje budú sprístupnené prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CPDI (CSRÚ)) pre  modul Manažmentu osobných údajov pre dotknuté osoby (občanov a podnikateľov) na základe preukázania elektronickej identity osoby.

.

Tabuľka 26 Objekty evidencie, ktoré spadajú do kategórie Mojich údajov

5.5.10 Prehľad jednotlivých kategórií údajov

Tabuľka 27 Prehľad jednotlivých kategórií údajov

5.6 Technologická architektúra

5.6.1 Návrh riešenia technologickej architektúry

5.6.2 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 28 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – budúci stav (TO BE)

5.6.3 Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu

Na základe MCA na technologickej vrstve vzhľadom na dostatočné prevádzkové kapacity žiadateľa na vlastnej infraštruktúre bude ako aj v záujme minimalizácie nákladov pre optimalizáciu interných integrácií bude riešenie prevádzkované na existujúcej infraštruktúre CVTI SR.

5.7 Bezpečnostná architektúra

5.7.1 Návrh riešenia bezpečnosti

Softvérová a súvisiaca hardvérová a sieťová infraštruktúra, v rámci ktorej bude prevádzkované riešenie, bude kontinuálne aktualizovaná proti najnovším bezpečnostným hrozbám. Bude zabezpečený monitoring sieťových prístupov, bezpečnosti údajov na diskových poliach, ako aj logovanie prístupov a zmien. Budú využívané analytické nástroje pre monitorovanie a vyhodnocovanie bezpečnosti. V rámci IKT vybavenia budú zabezpečené nástroje pre ochranu proti škodlivému softvéru.

Riešenie bude v súlade s nasledujúcimi právnymi normami v aktuálnom znení, ktoré stanovujú úroveň potrebnej bezpečnosti IS:

• Zákon č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe
• Zákon č. 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti
• Zákon č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy
• Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5.7.2 Určenie obsahu bezpečnostných opatrení

V rámci projektu bude vypracovaný bezpečnostný projekt, ak si to vyžiada detailné posúdenie potrieb projektu, obsahujúci bezpečnostné opatrenia, minimálne v rozsahu:

• Technické opatrenie realizované prostriedkami fyzickej povahy, zabezpečenie objektu pomocou mechanických zábranných prostriedkov
• Riadenie prístupu poverených osôb, riadenie prístupov a opatrenia na zaručenie platných politík riadenia prístupov
• Ochrana pred neoprávneným prístupom, šifrová ochrana uložených a prenášaných údajov, pravidlá pre kryptografické opatrenia;
• Autentizácia a autorizácia osôb v informačnom systéme
• Riadenie zraniteľností, opatrenia na detekciu a odstránenie škodlivého kódu a nápravu následkov škodlivého kódu; ochrana pred nevyžiadanou elektronickou poštou;
• Sieťová bezpečnosť, kontrola obmedzenie alebo zamedzenie prepojenia informačného systému, v ktorom sú spracúvané osobné údaje s verejne prístupnou počítačovou sieťou;
• Zálohovanie, test funkčnosti záložných dátových nosičov;
• Likvidácia osobných údajov a dátových nosičov, technické opatrenia na bezpečné vymazanie osobných údajov z dátových nosičov...
• Súlad s bezpečnostnými štandardmi, právnymi predpismi.

Samotný bezpečnostný projekt bude popísaný v samostatnom dokumente Bezpečnostný projekt, ktorý je výstupom etapy R3-4 a jeho náležitosti ustanovuje príloha č. 3 vyhlášky ÚPVII č. 179/2020  Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy.

Tabuľka 29 Určenie zdrojov a obsahu minimálnych bezpečnostných opatrení

5.7.3 Legislatívne, právne, štatutárne, regulačné a zmluvné požiadavky,

Základný legislatívny rámec, ktorý ohraničuje nastavenie projektu:

• Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
• Zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov;
• Zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov;
• Zákon č. 95/2019 Z. z. Zákon o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• Vyhláška č. 401/2023 Z.z. Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy;
• Vyhláška č. 547/2021 Z.z. Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky o elektronizácii agendy verejnej správy;
• Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 397/2020 Z. z. o centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti a centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti;
• Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. mája 2009 č. CD-2009-18616/1291-1:11 o podrobnostiach o štruktúre, postupe a lehotách na  poskytovanie informácií a o podrobnostiach o prevádzkovaní informačného systému Ministerstva školstva Slovenskej republiky o výskume a vývoji;
• Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. mája 2009 č. CD-2009-20239/4722-1:11 o spôsobe a postupe hodnotenia spôsobilosti osôb na vykonávanie výskumu a vývoja;
• Výnos Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 5. marca 2015 č. 2015-7174/11543:7-15AA, ktorým sa mení výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 12. augusta 2009 č. CD-2009-23752/12736-1:11 o stimuloch pre výskum a vývoj;
• Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike;
• Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií);
• Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy;
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti;
• Zákon č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy;
• Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov;
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „nariadenie GDPR“);
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• Zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úplné znenie);
• Vyhláška MK SR č. 201/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe vedenia odbornej evidencie knižničných dokumentov a o revízii a vyraďovaní knižničného fondu v knižniciach;
• Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon;
• Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach (úplné znenie s novelizáciami)
• Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach (úplné znenie s novelizáciami);
• Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty (úplné znenie);
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, účinnosť od 25. mája 2018.

IS NVK musí podporovať nasledovné medzinárodné štandardy:

ISBD (https://www.isbd.org/)

AACR (https://www.aacr.org/)

RDA (https://www.rdatoolkit.org/about)

MARC 21 (https://www.loc.gov/marc/)

MARCXML (https://www.loc.gov/standards/marcxml/)

UNIMARC (https://www.ifla.org/units/unimarc-rg)

FRBR (https://www.ifla.org/files/assets/cataloguing/frbr/frbr_2008.pdf)

Z39.50 (https://www.loc.gov/z3950/agency/)

OAI-PMH (https://www.openarchives.org/pmh/)

5.7.2 Riešenie autentifikácie a prístupov používateľov

Autentifikácia a manažment prístupov používateľov bude riešený hybridne pomocou IAM UPVS a možnosťou prihlásenia sa prostredníctvom kombinácie mena a hesla. V rámci systému a jeho častí bude aplikovaná taká metóda overenia totožnosti, ktorá umožňuje používateľom prihlásiť sa len raz pomocou jedných prihlasovacích údajov (napríklad meno a heslo) a následne získať prístup k viacerým nezávislým softvérovým systémom alebo aplikáciám bez toho, aby sa museli prihlasovať do každej z nich zvlášť, teda tzv. single sign on.

6 PREVÁDZKA A ÚDRŽBA VÝSTUPOV PROJEKTU

6.1 Návrh riešenia prevádzky a údržby

Dodávkou služieb budú zabezpečené nasledovné funkcie prevádzky:

1. udržanie funkčnosti/dostupnosti NVK,
2. udržanie prepojenia s aplikáciami CVTI SR,
3. užívateľské oprávnenia a kontroly systému,
4. pravidelná profylaktika min. 6 hodín mesačne,
5. hot line v čase 8:00 – 18:00 počas 5 pracovných dní v týždni,
6. odstránenie verejným obstarávateľom nahlásených chýb v časoch podľa klasifikácie.

6.2 Zabezpečenie podpory používateľov a prevádzky

Prevádzkové požiadavky budú zabezpečené na úrovni podpory L1, L2 a L3.

Help Desk bude realizovaný cez 3 úrovne podpory s nasledujúcim označením:

• L1 podpora - začiatočná úroveň podpory, ktorá je zodpovedná za riešenie základných problémov a požiadaviek koncových užívateľov a ďalšie služby vyžadujúce základnú úroveň technickej podpory. Základnou funkciou podpory 1. stupňa je zhromaždiť informácie, previesť základnú analýzu a určiť príčinu problému a jeho klasifikáciu. Typicky sú v úrovni L1 riešené priamočiare a jednoduché problémy a základné diagnostiky, overenie dostupnosti jednotlivých vrstiev infraštruktúry (sieťové, operačné, vizualizačné, aplikačné atď.) a základné užívateľské problémy (typicky zabudnutie hesla), overovanie nastavení SW a HW atď.
• L2 podpora - riešiteľské tímy s hlbšou technologickou znalosťou danej oblasti. Riešitelia na úrovni Podpory L2 nekomunikujú priamo s koncovým užívateľom, ale sú zodpovední za poskytovanie súčinnosti riešiteľom 1. úrovne podpory pri riešení eskalovaného hlásenia, čo mimo iného obsahuje aj spätnú kontrolu a podrobnejšiu analýzu zistených dát predaných riešiteľom 1. úrovne podpory. Výstupom takejto kontroly môže byť potvrdenie, upresnenie, alebo prehodnotenie hlásenia v závislosti od potrieb Objednávateľa. Primárnym cieľom riešiteľov na úrovni Podpory L2 je dostať Hlásenie čo najskôr pod kontrolu a následne ho vyriešiť - s možnosťou eskalácie na vyššiu úroveň podpory – Podpora L3.
• L3 podpora - Podpora 3. stupňa predstavuje najvyššiu úroveň podpory pre riešenie tých najobtiažnejších hlásení, vrátane prevádzania hĺbkových analýz a riešenie extrémnych prípadov, ktorú bude zabezpečovať výrobca implementovaných nástrojov.

Prevádzka implementovaných nástrojov v rámci projektu L1 až L2 bude zabezpečená internými  zamestnancami CVTI. V prípade nevyhnutnej potreby bude zabezpečená L3 podpora výrobcu implementovaných nástrojov, ktorá bude financovaná z vlastných zdrojov.

Tabuľka 30 Prehľad riešenia zabezpečenia podpory používateľov a prevádzky

6.3 Riešenie incidentov v prevádzke - parametre úrovní služby

Parametre služby riešenia incidentov v prevádzke sú špecifikované na základe určenia priority incidentu pomocou kombinácie jeho naliehavosti a dopadu podľa najlepších skúseností z praxe (best practice) z oblasti manažmentu IT služieb (Information Technology Infrastructure Library - ITIL V3) nasledovným spôsobom:

Incident - za incident je považovaná každá nahlásená alebo inak zistená relevantná skutočnosť týkajúca sa aktíva (informačného systému) alebo jeho časti, ktorého nedostupnosť alebo nefunkčnosť má vplyv na poskytovanie služieb.

Tabuľka 31 Klasifikácia Naliehavosti incidentu

Tabuľka 32 Klasifikácia Závažnosti incidentu

Určenie priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti podľa nasledovnej matice:

Tabuľka 33 Určenie priority incidentu

Parametre služby Riešenia incidentov v prevádzke:

Tabuľka 34 Parametre služby Riešenia incidentov v prevádzke

Vysvetlivky k tabuľke

(1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane užívateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.

(2) DKVI (Doba konečného vyriešenia incidentu) - znamená čas obnovenia štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu poskytovateľom podpory (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je poskytovateľ podpory oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.

(3) Spoľahlivosť - maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.

(4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom poskytovateľovi podpory v rámci testovacieho prostredia majú prioritu 3 a nižšiu. Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia. Za incident v testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.

Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

• Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)
• Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)

Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

6.4 Požadovaná dostupnosť informačného systému:

Tabuľka 35 Požadovaná dostupnosť informačného systému

6.5 Požiadavky na ľudské zdroje potrebné pre zabezpečenie prevádzky

zabezpečiť pre verejného obstarávateľa školenia pre koncových používateľov a školenia pre správcov systému z jednotlivých modulov. Školenia sa budú konať na pracoviskách verejného obstarávateľa, na ktorých verejný obstarávateľ zabezpečí pracovné stanice s LAN pripojením.

Školenia pre koncových používateľov musí zhotoviteľ zabezpečiť z nasledovných modulov:

• Zaškolenie obsluhy:

Súčasťou inštalácie musí byť aj zaškolenie v nasledujúcom rozsahu:

Požaduje sa zaškolenie 20 pracovníkov, každého v rozsahu 5 dní pre technológie ktoré bude využívať platforma a to v nasledujúcom rozsahu:

1. Úvod do technológie;
2. Základná správa technológie;
3. Konfigurácia bezpečnostných pravidiel;
4. Správa užívateľov;
5. Administrácia systému
6. Zálohovanie a obnova nastavení.

• Zaškolenie používateľov pre každý modul:

1. Súčasťou inštalácie musí byť aj zaškolenie v nasledujúcom rozsahu:
2. Požaduje sa zaškolenie 150 koncových používateľov, každého v rozsahu 5 dní pre technológie ktoré bude využívať platforma

6.6 Požiadavky na zdrojové kódy

Súčasťou dodávky budú aj zdrojové kódy k vytvorenému riešeniu, pokiaľ to nevylučujú licenčné podmienky tretích osôb vo vzťahu k štandardným Softvérovým produktom, s komentármi a technickým popisom, a to pre prevádzkové a testovacie verzie počítačových programov a práva na ich zverejnenie v centrálnom repozitári zdrojových kódov podľa § 15 ods. 2 písm. d) Zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a § 31 vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy č. 78/2020 Z. z., a iného predpisu, ktorý môže v budúcnosti Vyhlášku č. 78/2020 Z. z. nahradiť alebo doplniť.

CVTI plánuje pri obstarávaní postupovať v zmysle vzoru Zmluvy o dielo. Zmluvnú úpravu predkladáme nasledujúcu:

• Zhotoviteľ je povinný pri akceptácii Informačného systému odovzdať Objednávateľovi funkčné vývojové a produkčné prostredie, ktoré je súčasťou Informačného systému
• Zhotoviteľ je povinný pri akceptácii Informačného systému alebo jeho časti odovzdať Objednávateľovi Vytvorený zdrojový kód v jeho úplnej aktuálnej podobe, zapečatený, na neprepisovateľnom technickom nosiči dát s označením časti a verzie Informačného systému, ktorej sa týka. Za odovzdanie Vytvoreného zdrojového kódu Objednávateľovi sa na účely tejto Zmluvy o dielo rozumie odovzdanie technického nosiča dát Oprávnenej osobe Objednávateľa. O odovzdaní a prevzatí technického nosiča dát bude oboma Zmluvnými stranami spísaný a podpísaný preberací protokol.
• Informačný systém (Dielo) v súlade s Technickou špecifikáciou obsahuje od zvyšku Diela oddeliteľný modul (časť) vytvorený Zhotoviteľom pri plnení tejto Zmluvy o dielo, ktorý je bez úpravy použiteľný aj tretími osobami, aj na iné alebo podobné účely, ako je účel vyplývajúci z tejto Zmluvy o dielo (ďalej ako „Modul"). A to najmä pre modul Karta občana. Vytvorený zdrojový kód Informačného systému (s výnimkou Modulu) vrátane jeho dokumentácie bude prístupný v režime podľa § 31 ods. 4 písm. b) Vyhlášky č. 78/2020 (s obmedzenou dostupnosťou pre orgán vedenia a orgány riadenia v zmysle Zákona o ITVS – vytvorený zdrojový kód je dostupný len pre orgán vedenia a orgány riadenia). Pre zamedzenie pochybností uvádzame, že sa jedná len o zdrojový kód ktorý Dodávateľ vytvoril, alebo pozmenil v súvislosti s realizáciou diela. Objednávateľ je oprávnený sprístupniť Vytvorený zdrojový kód okrem orgánov podľa predchádzajúcej vety aj tretím osobám, ale len na špecifický účel, na základe riadne uzatvorenej písomnej zmluvy o mlčanlivosti a ochrane dôverných informácií.
• Ak je medzi zmluvnými stranami uzatvorená SLA zmluva, od prevzatia Informačného systému sa prístup k vytvorenému zdrojovému kódu vo vývojovom a produkčnom prostredí, vrátane nakladania s týmto zdrojovým kódom, začne riadiť podmienkami dohodnutými v SLA zmluve.
• Vytvorený zdrojový kód musí byť v podobe, ktorá zaručuje možnosť overenia, že je kompletný a v správnej verzii, t. j. v takej, ktorá umožňuje kompiláciu, inštaláciu, spustenie a overenie funkcionality, a to vrátane kompletnej dokumentácie zdrojového kódu (napr. interfejsov a pod.) takéhoto Informačného systému alebo jeho časti. Zároveň odovzdaný Vytvorený zdrojový kód musí byť pokrytý testami (aspoň na 90%) a dosahovať rating kvality (statická analýza kódu) podľa CodeClimate/CodeQLa pod. (minimálne stupňa B).
• Pre zamedzenie pochybností, povinnosti Zhotoviteľa týkajúce sa Vytvoreného zdrojového kódu platia i na akékoľvek opravy, zmeny, doplnenia, upgrade alebo update Vytvoreného zdrojového kódu a/alebo vyššie uvedenej dokumentácie, ku ktorým dôjde pri plnení tejto Zmluvy o dielo alebo v rámci záručných opráv. Vytvorené zdrojové kódy budú vytvorené vyexportovaním z produkčného prostredia a budú odovzdané Objednávateľovi na elektronickom médiu v zapečatenom obale. Zhotoviteľ je povinný umožniť Objednávateľovi pri odovzdávaní Vytvoreného zdrojového kódu, pred zapečatením obalu, skontrolovať v priestoroch Objednávateľa prítomnosť Vytvoreného zdrojového kódu na odovzdávanom elektronickom médiu.
• Nebezpečenstvo poškodenia zdrojových kódov prechádza na Objednávateľa momentom prevzatia Informačného systému alebo jeho časti, pričom Objednávateľ sa zaväzuje uložiť zdrojové kódy takým spôsobom, aby zamedzil akémukoľvek neoprávnenému prístupu tretej osoby. Momentom platnosti SLA zmluvy umožní Objednávateľ poskytovateľovi, za predpokladu, že to je nevyhnutné, prístup k Vytvorenému zdrojovému kódu výlučne na účely plnenia povinností z uzatvorenej SLA zmluvy.

Ďalej uvádzame postupy, v zmysle ktorých bude narábané so zdrojovým kódom s cieľom zabrániť vendor lock-in, zabezpečenia otvorenosti a prepoužiteľnosti zdrojových kódov v zmysle EUPL.

Centrálny repozitár zdrojových kódov: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-78/znenie-20200501#p31+

Overenie zdrojového kódu s cieľom jeho prepoužitia: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-85/znenie-20200501#p7-3-c+

 Spôsoby zverejňovania zdrojového kódu: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-85/znenie-20200501#p8-9+

Inštrukcie k EUPL licenciám: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf+

7. OPIS IMPLEMENTÁCIE PROJEKTU A PREBERANIA VÝSTUPOV PROJEKTU

Implementácia a preberanie výstupov projektu bude realizované v súlade s Vyhláškou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy v zmysle ustanovení podľa § 5 a nasledovných ustanovení.

Zároveň pri finálnej akceptácii dodaného diela dodávateľ odovzdá na základe preberacieho a akceptačného protokolu plne funkčné zdrojové kódy na USB nosiči.

Výstupom projektu je funkčný, stabilný, efektívny a bezpečný systém. Výstupom bude aj dodanie používateľskej príručky, inštalačnej príručky a pokynov na inštaláciu (úvodnú/opakovanú), prevádzkový opis a pokyny pre servis, údržbu a diagnostiku, pokyny na obnovu pri výpadku alebo havárii (Havarijný plán) a bezpečnostný projekt.

Realizácia projektu bude v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. pozostávať z nižšie uvedených etáp:

• Analýza a dizajn,
• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb
• Implementácia a testovanie,
• Nasadenie.

CVTI  bude pri implementácii postupovať v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. Pre implementované zmeny budú dodané nasledovné špecializované a manažérske produkty, ktoré budú kompletne pokrývať celý rozsah dodávky popísaný v biznis, aplikačnej a technologickej architektúre a požadované výstupy budú dodávane primerane vzhľadom na charakter projektu.

Tabuľka 36 Výstupy projektu

8. ODKAZY

Bez odkazov.

9. PRÍLOHY

Všetky prílohy projektovej dokumentácie sú v aktuálnych verziách nahrané na karte Dokumenty projektu v MetaIS.

Koniec dokumentu

[1] EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf