PROJEKTOVÝ ZÁMER
Vzor pre manažérsky výstup I-02
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

1.História DOKUMENTU

2.ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.
Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí,
Inštrukcia: Šedý text v celom dokumente predstavuje nápovedu pre vyplnenie dokumentu, po vyplnení kapitol odporúčame text šedou farbou vymazať.
Dokumenty ukladajte s prefixom I_XX.
Odporúčame, aby ste si TABUĽKOVÉ VSTUPY  vo formáte EXCEL spravovali v jednom centrálnom súbore s cieľom minimalizovať budúcu prácnosť s aktualizáciou a udržiavaním obsahu.

2.1Použité skratky a pojmy

2.2Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek, rozdeľujeme na funkčné, nefunkčné a technické. Podskupiny v hlavných kategóriách je možné rozšíriť v závislosti od potrieb projektu:
Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
FRxx

• U     – užívateľská požiadavka
• R     – označenie požiadavky
   
• xx    – číslo požiadavky

Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
NRxx

• N    – nefunkčná požiadavka (NFR)
• R     – označenie požiadavky
• xx    – číslo požiadavky

Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM. 

3.DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1Manažérske zhrnutie

Pripravovaný projekt s názvom Integračná dátová platforma pre rozvoj SMART riešení Košického samosprávneho kraja je predkladaný v rámci výzvy č. PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR Programu Slovensko, priorita 1P1 Veda, výskum a inovácie, špecifický cieľ RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy, Opatrenie 1.2.2 Podpora budovania inteligentných miest a regiónov.

Cieľom projektu je implementácia dátovej platformy na centralizáciu a spracovanie údajov, ktoré pochádzajú z rôznych informačných systémov a aplikácií používaných v prostredí Úradu Košického samosprávneho kraja (KSK) a jeho podriadených organizácií, obstaranie softvéru, ako aj implementácia a spracovanie dát pochádzajúcich z novo obstaraných, ale tiež existujúcich inteligentných systémov na monitorovanie (rôznych typov IoT zariadení) za účelom zavedenia inteligentného rozhodovania a správy regiónu KSK. Táto platforma bude slúžiť na efektívnu správu údajov, umožní zjednotenie dát a zabezpečí ich spracovanie do formátu, ktorý vyhovuje požiadavkám štátnych inštitúcií.   Softvérová platforma v modulovom systéme prinesie tiež efektívny energetický manažment, monitorovanie kvality ovzdušia, evidenciu objektov kraja, pasportizáciu vyhradených technických zariadení, preventívnu údržbu, a pod. Získané údaje budú spracovávané v reálnom čase, čo umožní okamžitú analýzu a vyhodnocovanie situácie.

Motiváciou, prečo realizovať tento projekt je súčasný nedostatočný existujúci stav, konkrétne potreba efektívneho merania a nakladania s energiami, neexistujúci jednotný systém pre zber a vyhodnocovanie údajov – aktuálna nejednotnosť a roztrieštenosť dát komplikujú kvalifikované rozhodovanie a znižujú efektivitu pri spracovaní údajov.

Medzi hlavné prínosy projektu patria:

• Ucelený prehľad údajov zo všetkých definovaných oblastí.
• Jasný prehľad o prevádzke a energetickej náročnosti objektov v správe KSK, udržateľnosť.
• Úspora spotreby energií (finančné aj environmentálne hľadisko).
• Efektivita pri správe majetku a práce s veľkým množstvom dát za pomoci automatizácie procesov za pomoci SW nástrojov.
• Pasportizácia objektov – lepší prehľad o majetku.
• Lepšie plánovanie investícií na základe presných údajov.
• Ušetrenie finančných prostriedkov na základe kvalifikovaných rozhodnutí („data-driven decision-making“).
• Inteligentné rozhodovanie, plánovanie, správa a transparentnosť.
• Zlepšenie kvality života, komfortu a bezpečnosti.

Predmetom projektu je:

• špecifikácia a obstaranie krabicového softvéru pre evidenciu, správu, pasportizáciu, údržbu prevádzkovaných objektov a majetku a energetický manažment týchto objektov a pod.;
• vytvorenie dátovej platformy, v ktorej budú centralizované údaje z informačných systémov a aplikácií používaných v prostredí Úradu KSK a podriadených organizácií;
• inštalácia a implementácia IoT zariadení vybraných objektov KSK (cca 15 budov) pre sledovanie a riadenie energetických dát vo forme snímačov, prevodníkov alebo komplexných smartmetrov, spolu s CAD výkresovou dokumentáciou a vytvorením digitálnych modelov;
• technologická a dokumentačná pasportizácia vybraných objektov KSK (cca 45 budov);
• vybudovanie prenosu dát a serverovej platformy pre príjem dát z koncových zariadení.

Indikatívna výška finančných prostriedkov na realizáciu projektu je určená výškou alokácie v rámci IÚS KSK 2022 – 2030, t. j. 1 342 830,04 € (z toho žiadaná alokácia z IÚS/zdroj EFRR: 1 141 405,54 €; zdroj ŠR: 93 998,10 €  vlastné zdroje: 107 426,40 €).

Časový horizont samotnej realizácie projektu je obdobie v rozmedzí 06/2025-06/2026 (podrobnejšie v kapitole 8 Harmonogram jednotlivých fáz projektu a metóda jeho riadenia) a pozostáva z jednej hlavnej aktivity s názvom: IoT, dáta a platformy – Podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy, najmä rozvoja dátových platforiem, informačných systémov (v nadväznosti na inteligentné riadenie a podpory budovania miest a regiónov) a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu zariadení,  v súlade s výzvou č.  PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR a v súlade s typom akcie opatrenia 1.2.2 v rámci Programu Slovensko.

Hlavnú aktivitu tvoria 4 podaktivity, ktoré sa obsahovo kryjú s etapami realizačnej fázy projektu podľa vyhlášky č. 401/2023 Z.z.:

1. Analýza a dizajn – vypracovanie projektového iniciálneho dokumentu a ostatných manažérskych a špecializovaných výstupov, detailný návrh riešenia funkčných, nefunkčných a technických požiadaviek
2. Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb - obstaranie HW a SW
3. Implementácia a testovanie - vývoj, migrácia údajov a integrácia, testovanie, školenia personálu a dokumentácia
4. Nasadenie a postimplementačná podpora – nasadenie do produkčnej prevádzky, akceptácia spustenia do produkčnej prevádzky

Okrem hlavnej aktivity budú súčasťou projektu podporné aktivity (informovanosť a publicita, projektový manažment a propagácia), ktoré majú charakter nepriamych výdavkov.

Očakávané výsledky celého projektu:

Predkladaný projekt kryje aktuálne potreby koncových užívateľov, keďže výsledky projektu sú určené viacerým cieľovým skupinám (bližšie popísané v kapitole 3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa) medzi ktorých primárne patria: zamestnanci Úradu KSK, zamestnanci organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK, ale sekundárne budú z projektu profitovať tiež občania a podnikatelia a organizácie verejnej moci. Výsledky projektu budú k dispozícii od fyzického ukončenia projektu s očakávanými prínosmi v priebehu prvého roku požívania pre koncových používateľov.

3.2Motivácia a rozsah projektu

Popis východiskovej situácie a popis problému, ktorý projekt rieši:

Projekt rieši potrebu efektívnej správy, evidencie a energetického manažmentu majetku organizácie. Súčasné procesy sú nejednotné, málo flexibilné a neumožňujú centralizovaný prístup k údajom, čo vedie k neefektívnosti v riadení majetku, údržbe, energetickom manažmente a nákladovom hospodárení.

Košický kraj má zo všetkých transformujúcich sa regiónov Slovenska najvyšší potenciál na zníženie emisií CO₂ v odvetviach energetiky a priemyslu. Rovnako významný je jeho potenciál na zvýšenie využívania OZE, a to najmä geotermálnej a slnečnej energie a zavádzanie nových technológií. Potenciál zvyšovania energetickej efektívnosti verejných budov v oprávnených okresoch je významný.

Košický samosprávny kraj má v správne cca 512 objektov (údaj k 1.10.2024), ktorých stav rozhoduje o tom, v akej miere musí energetický manažment pristupovať k jednotlivým problémom, ktorých riešenia majú smerovať k znižovaniu energetickej náročnosti a úspore energií. Obnova budov (energetická efektivita a využívanie OZE) má obrovský potenciál pri dosahovaní vytýčených cieľov k uhlíkovej neutralite. K zlepšeniu energetickej hospodárnosti verejných budov môže prispieť optimalizácia procesov, inštalácia zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako aj zavedenie inteligentných meracích prístrojov, ktoré sledujú spotrebu a výrobu energie. Nemenej dôležitá je nielen z hľadiska národnej legislatívy, ale aj z pohľadu európskych trendov a smerovaní efektívna pasportizácia budov a majetku kraja. Implementácia týchto opatrení podporuje nielen legislatívne požiadavky, ale aj strategické ciele EÚ a prístup k finančným prostriedkom na ich realizáciu.

Oblasť energetiky je len jednou z mnohých oblastí, kde absentuje digitalizácia a efektívny manažment dát. V celom Košickom kraji však v súčasnosti nie je k dispozícii jednotný a komplexný systém pre zber a vyhodnocovanie údajov, pasportizáciu, správu majetku, údržbu prevádzkovaných objektov a energetický manažment týchto objektov pre potreby KSK, ktorý by zastrešoval najmä tieto nedostatky:

• Potreba efektívneho merania a nakladania s energiami – bez implementácie týchto opatrení je ohrozené environmentálne hľadisko, ako aj finančná nákladnosť na energie. Efektívne riadenie spotreby energie by nielen znížilo náklady, ale aj zlepšilo environmentálnu udržateľnosť prostredníctvom zníženia emisií skleníkových plynov. Zároveň meranie a analýza energetických údajov je základným predpokladom k návrhu opatrení vzťahujúcich sa k danému objektu a tiež vyhodnoteniu zavedených opatrení.
• Neexistujúci jednotný systém pre zber a vyhodnocovanie údajov – aktuálna nejednotnosť a roztrieštenosť dát komplikujú kvalifikované rozhodovanie a znižujú efektivitu pri spracovaní údajov. Absencia jednotného systému predlžuje čas potrebný na analýzu a rozhodovanie a môže viesť k chybným rozhodnutiam. Zavedením jednotného systému by sa výrazne zlepšila presnosť analýz, efektívnosť rozhodovania a znížili by sa časové straty pri spracovávaní.

V súčasnosti KSK využíva služby externého subjektu, ktorý čiastočne plní funkciu energetického manažmentu s obmedzenou funkcionalitou. Systém zabezpečuje zber a vyhodnocovanie dostupných energetických  údajov zo    všetkých   Organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti (ďalej len OvZP) Košického   samosprávneho   kraja (ďalej len KSK) ako je elektrická energia,  zemný plyn, výroba tepla, voda, (fakturačné dáta dodávateľov). Po ukončení zmluvy s dodávateľom bude zabezpečený export spracovaných údajov pre potreby ďalšieho využitia – integrácie do novej dátovej platformy.

Účel projektu a jeho očakávané výsledky:

Motiváciou, prečo realizovať tento projekt je zvýšenie efektívnosti zdrojov vynaložených na energetický manažment budov, vytvorenie systému pasportizácie majetku a objektov, integrácia dátových zdrojov do jedného systému pre kvalitné analýzy ako podklad pre ďalšie rozhodovanie. Jedným z hlavných cieľov KSK je zefektívniť využívanie svojich objektov a reagovať na výzvy spojené s klimatickými zmenami, starnutím infraštruktúry a obmedzenými zdrojmi financovania.

Cieľom projektu je vytvorenie jednotnej dátovej platformy, obstaranie softvéru a IoT zariadení pre inteligentný zber, rozvoj tvorby, spracovanie, využívanie a prepájanie dát a tým na základe softvérových nástrojov a inteligentných systémov na monitorovanie zaviesť funkčný energetický manažment budov a manažment správy budov. Softvérová platforma bude sledovať a spracovávať údaje z IoT zariadení (meracie zariadenie na efektívny energetický manažment, monitorovanie kvality vnútorného prostredia, ovzdušia a ďalšie). Na základe takto nameraných údajov bude možné efektívnejšie rozhodovanie v nadväznosti na inteligentné plánovanie a správu regiónu.

V rámci integrácie do dátovej platformy budú využité tiež existujúce zariadenia (napr. meteostanice) za  predpokladu, že tieto používajú štandardizované komunikačné protokoly. Zároveň sa očakáva nastavenie pravidiel pre všetky nasledujúce projekty, pre ktoré by už v príprave mali byť zadefinované logicky prislúchajúce IoT zariadenia (napr.: pri inštalácii fotovoltických panelov treba uvažovať o umiestnení vhodného IoT smartmeteringového zariadenia, ktoré bude odosielať údaje do dátovej platformy).

Rozsah projektu:

• softvér pre evidenciu, správu, pasportizáciu, údržbu prevádzkovaných objektov a majetku a energetický manažment týchto objektov a pod.;
• dátová platforma, v ktorej budú centralizované údaje z informačných systémov a aplikácií používaných v prostredí Úradu KSK a podriadených organizácií;
• IoT zariadenia vybraných objektov KSK (cca 15 budov) pre sledovanie a riadenie energetických dát vo forme snímačov, prevodníkov alebo komplexných smartmetrov, spolu s CAD výkresovou dokumentáciou a vytvorením digitálnych modelov;
• technologická a dokumentačná pasportizácia vybraných objektov KSK (cca 45 budov);
• prenos dát a serverová platforma pre príjem dát z koncových zariadení.

KSK pristúpil k výberu objektov na základe energetických a nákladových kritérií s čo najväčším potenciálom možnej finančnej úspory v nákladoch na prevádzku a potrebu príprav pre budúce projekty. Celkovo bude vybraných cca 45 objektov, ktoré budú kompletne pasportizované a integrované do SW platformy pre podporu tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v oblasti správy budov   a energetiky. Pri výbere boli uprednostňované objekty s najväčším využitím t. j. 24/7, ako domovy sociálnych služieb, a tiež s najväčšou podlahovou plochou ako stredné odborné školy, gymnázia, kultúrne objekty, Úrad KSK a pod.

Výber objektov KSK, ktoré budú kompletne pasportizované a integrované do SW platformy

Zo zoznamu objektov KSK s najväčšou spotrebou energií bolo vybraných 15 objektov, u ktorých budú zároveň inštalované IoT zariadenia pre meranie energií (elektrická energia, zemný plyn, voda, teplo), meranie kvality vnútorného prostredia (teplota, vlhkosť, CO2), meranie vonkajšieho prostredia (meteostanica). U týchto objektov je uvažované s vytvorením modelov budov v digitálnej CAD dokumentácii. Aby energetický manažment v týchto budovách mal zmysel, sú v každom objekte navrhnuté IoT zariadenia v počte kusov cca 15 – 30 v závislosti od potreby a veľkosti objektu. Na základe takto nameraných a spracovaných údajov bude možné efektívnejšie rozhodovanie v nadväznosti na inteligentné plánovanie a správu regiónu. Tieto informácie umožnia presnejšie a rýchlejšie rozhodnutia v oblasti energetického manažmentu, kde sa identifikujú možnosti úspor a optimalizácie. V oblasti kvality ovzdušia budú môcť orgány promptne reagovať na znečistenie a prijímať opatrenia na jeho zníženie.

Výber objektov KSK, kde budú inštalované IoT zariadenia

Inteligentné plánovanie a správa regiónu, podporované touto platformou, prinesie nielen zlepšenie kvality života obyvateľov, ale aj zvýšenie efektivity a udržateľnosti regionálnych procesov a  infraštruktúry. Implementácia takéhoto komplexného riešenia prispeje k lepšiemu využitiu zdrojov, zníženiu prevádzkových nákladov a ochranu životného prostredia. Digitálne platformy s ich schopnosťou posúvať procesy vpred budú trendom. Nie je to len zber  dát z meračov kvôli faktúram, nastupujú predikcie, modely a vyhodnotenia stavov procesov a ich možná mechanizácia-machine learning a AI.

V rámci príprav projektu bola uskutočnená základná analýza s vyhodnotením aktuálnych potrieb a očakávaní na dátovú platformu a prislúchajúci softvér, pričom sú stanovené základné parametre a funkcionality: softvérová platforma, do ktorej budú integrované existujúce aj nové informačné systémy a aplikácie, rovnako aj IoT zariadenia. Platforma ako taká bude vykonávať centralizovaný zber a vyhodnocovanie údajov, bude poskytovať nástroje na komplexné analýzy. Súčasťou platformy budú inteligentné nástroje na energetický manažment a pasportizáciu objektov v správe KSK vrátane vytvorenia a vloženia CAD výkresovej dokumentácie do tejto platformy, požiadavka bude tiež na prepojenie a integráciu dát zo systémov dodávateľov energií, ako aj iných systémov zo strany dodávateľov.

Prínosy v rámci navrhovaného projektu spočívajú v nasledovnom:

• zníženie nákladov na prevádzku a zvýšenie energetickej hospodárnosti budov v správe KSK vzhľadom na detailnú analýzu dát;
• zlepšenie efektívnosti práce pri správe majetku a práce s veľkým množstvom dát;
• riadenie a stanovenie politík na základe reálnych údajov a analýzy údajov;
• debyrokratizácia a zefektívnenie rozhodovacích procesov a ich depolitizácia, politiky na základe overiteľných údajových zdrojov;
• „otvorenie“ rozhodovacích procesov voči obyvateľom sprístupnením zbieraných dát;
• iba sledovaním a vyhodnocovaním spotreby energie môže dôjsť k úspore energií až o 3 - 5 %;
• vykonávaním uvedených činností je možné dosiahnuť i vedľajšie efekty ako napr. zvýšenie bezpečnosti, zníženie nákladov na údržbu, atď.;
• činnosti spojené so sledovaním a vyhodnocovaním spotreby energie majú význam a prinášajú úspory. Musia sa vykonávať neustále a nepretržite. Hlavným prínosom metodiky sledovania a vyhodnocovania spotreby energie je, že po uplynutí relatívne krátkeho času je možné dosiahnutie optimálnej prevádzky energetických zariadení, čo sa prejaví v konečnom dôsledku v znížení nákladov na energiu;
• zavedenie jednotného systému a postupov oblasti hospodárenia s energiami v zariadeniach v majetku KSK, podpora pri príprave projektov na úsporu energie, práca s prevádzkovateľmi energetických zariadení a pod.;
• zavedenie HW technologických prvkov a SW pre zlepšenie energetického manažmentu prinesie ďalšie benefity v podobe digitalizácie dokumentov pre lepšiu archiváciu, evidenciu objektov a majetku;
• digitalizácia        výkresovej         dokumentácie         objektov a technologických zariadení s možnosťou dynamickej vizualizácie    niekoľkonásobne     uľahčí     proces     kontroly  a aktualizácie dokumentov s novými možnosťami ako napr. synchronizácie s verejnými mapovými portálmi (napr. katasterportal);
• vizualizácia v digitálnych modeloch / BIM prináša nové možnosti práce, kontroly a správy nad objektmi vo vlastníctve KSK;
• sledovanie aktuálnych hodnôt o spotrebe energií, sledovanie hraničných hodnôt, a tým predchádzaniu k nežiadúcim únikom energií, predchádzaniu aj bezpečnostným hrozbám (únik plynu) alebo environmentálnym škodám (prasknuté potrubia a pod.);
• systémy ticketingu pre sledovanie termínov a úloh uľahčujú prácu s veľkým množstvom dát a zabezpečujú časovú kontrolu nad úlohami. Napr. dodržiavanie termínov vykonávanie odborných prehliadok a skúšok, platnosti zmlúv, kontrola záručných lehôt alebo servisných opráv, a pod.
• ďalším synergickým efektom zberu údajov je ich poskytnutie verejnosti vo forme OPEN dát - datasetov. Posilňuje sa tým tiež participácia verejnosti na riadení regiónu.

Nepriamy a dlhodobý prínos budú mať analýzy údajov s dopadom na plánovanie investícií do rekonštrukcií a obnovy budov. Prísna energetická legislatíva ovplyvňuje vo veľkej miere investičné správanie a preto dôsledné analýzy neustále aktualizovaných údajov o efektivite prevádzky budú mať veľký význam v hospodárení KSK. Investičné plány budú zamerané na výber a poradie rekonštrukcií, ktorých výsledkom bude zlepšenie vnútorného prostredia budov a zníženie spotreby energie. Energetické plánovanie sa dostane na vyššiu úroveň a bez dôsledných analýz by to nebolo možné. Ako aspekt do prioritizácie projektov vstúpia overiteľné argumenty napr. o hospodárnosti investície, blížiacom sa termíne obnovy a pod. Prirodzene, vzhľadom na prostredie verejnej správy aj naďalej budú potrebné aj iné aspekty prioritizácie na inom ako tvrdo ekonomickom základe. Projekt predstavuje aj prínos v oblasti energetickej bezpečnosti vzhľadom na poskytovanie reálnych údajov o energetickej efektivite a rezervách. 

Predkladaný projekt „Integračná dátová platforma pre rozvoj SMART riešení Košického samosprávneho kraja“ je v súlade s národnými dokumentmi, konkrétne so Stratégiou adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy. Inštalácia inteligentných meracích systémov a inteligentných sietí patrí v rámci Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy medzi navrhované adaptačné opatrenia na strane riadenia spotreby energií.

Zároveň je projekt v súlade s opareniami na zvyšovanie energetickej efektívnosti navrhovanými v rámci národnej Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Projekt tiež reflektuje na opatrenia navrhnuté v rámci Nízkouhlíkovej stratégie organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja (dostupná na:  https://web.vucke.sk/files/sk/uradna-tabula/projekty/implementovane-projekty/v-realizacii/nizkouhlikova-strategia-organizacii-ksk/strategicky-dokument-nus_ksk_.pdf  ).

Zároveň je projekt v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky.

Predkladaný projekt je tiež v súlade s opatreniami a cieľmi vyplývajúcimi z Akčného plánu inteligentných miest na roky 2023 – 2026, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 310 z 12. júna 2023.

Projekt je zároveň v súlade s aktuálne platným Programom hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja KSK na roky 2023-2027 so zreteľom na Plán obnovy a oblasť energetickej efektivity a znižovania uhlíkovej stopy. Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja schválilo PHRSR KSK uznesením č. 555/2021 v júni 2021 (dostupné na: https://web.vucke.sk/sk/uradna-tabula/rozvoj-regionu/phrsr-ksk-roky-2022-2027/ ).

Projekt je tiež v súlade s Integrovanou územnou stratégiou Košického kraja 2020 - 2030 (dostupná na https://web.vucke.sk/files/sk/uradna-tabula/rozvoj-regionu/phrsr-ksk-roky-2023-2027/integrovany-uzemny-rozvoj/priloha_3_ius_kosickeho_kraja.pdf  ). Predkladaný projekt reflektuje aktivity v rámci opatrenia 1.2.2 Podpora budovania inteligentných miest a regiónov Programu Slovensko 2021 – 2027, kedže predpokladá podporu rozvoja inteligentného riadenia / správy regiónu Košického samosprávneho kraja. Cieľ opatrenia je v súlade s Programom Slovensko: Zabezpečenie rozvoja obcí, miest a regiónov (dalej len „mestá a regióny”) prostredníctvom implementácie inovatívnych technologických a netechnologických riešení a inteligentného riadenia.

Kapacity na zabezpečenie realizácie projektu budú zabezpečené v súlade s podmienkami výzvy a príslušnými legislatívnymi rámcami. Projektový manažment bude zabezpečený internými zamestnancami Úradu KSK resp. externým dodávateľom. Projektový tím prípravy projektu bude tvorený z interných a externých pracovníkov so skúsenosťami s prípravou a realizáciou obdobných projektov. KSK disponuje internými kvalifikovanými odbornými kapacitami na riadenie a implementáciu  IT projektov v podobe samostatného Oddelenia IKT.

V rámci predkladaného projektu bude zabezpečená kompatibilita otvorených dát s centrálnym portálom otvorených dát MIRRI SR - data.slovensko.sk Projekt bude realizovaný v súlade s legislatívou, s podmienkami výzvy a na základe projektového iniciálneho dokumentu zhotoviteľom, ktorý vzíde z procesu verejného obstarávania.

3.3Zainteresované strany/Stakeholderi

• Doplňte KTO (zoznam subjektov/osôb) sa zúčastňuje projektu a akú rolu zastáva

3.4Ciele projektu

Do tabuliek nižšie doplniť CIEĽ /CIELE PROJEKTU, ich mapovanie na strategické ciele (napr. z NKIVS, KRIT a iných strategických dokumentov) a súvisiace merateľné ukazovatele (KPI- key performance indicators). Ciele musia byť S.M.A.R.T. - konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné, časovo ohraničené.

3.5Merateľné ukazovatele (KPI)

• Vzory merateľných ukazovateľov pre projekt sú publikované v Checkliste pre agendu Merateľné ukazovatele/KPI (https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html )
• AS IS merateľné ukazovatele – t. j. popíšte, aké merateľné ukazovatele máte teraz (vpíšte výsledky meraní – v merateľných jednotkách) .
• TO BE merateľné ukazovatele – t. j. popíšte cieľové merateľné ukazovatele, ktoré chcete dosiahnuť.
• Odporúčame, aby váš budúci IS mal automatizovaný monitoring (na pravidelnej báze, napr. týždenne) vami stanovených merateľných ukazovateľov – s cieľom, aby ste mohli riadiť službu, produkt, proces, ľudí
• V prípade financovania cez zdroje EÚ uvádzať aj Projektové merateľné ukazovatele z operačného programu (špecifické ciele, merateľné ukazovatele atď).

3.6Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Táto časť sa týka projektov, ktoré sú zamerané na vývoj alebo rozvoj  ISVS/s elektronickými službami , ktoré  majú grafické alebo iné používateľské rozhranie a sú určené pre občanov/podnikateľov (alebo aj pracovníkov verejnej správy pracujúcich s agendovým systémom), ďalej označených ako koncoví používatelia. 

• Špecifikácia požiadaviek koncových používateľov musí byť v súlade s legislatívou (s aktuálne platnou alebo s návrhom jej zmien ako súčasť projektu) a postupmi pri vytváraní elektronických služieb verejnej správy, ako sú napríklad používateľský prieskum, mapovanie používateľskej cesty, vytváranie informačnej architektúry a testovanie prototypov podľa vyhlášky 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy.
• Definujte skupiny koncových používateľov elektronických služieb a popísať cieľové skupiny koncových používateľov, vrátane sociodemografických charakteristík cieľových skupín alebo účastníkov používateľského prieskumu. Príklad definície skupín koncových používateľov, tzv. persón nájdete v metodike pre tvorbu používateľsky kvalitných elektronických služieb (Metodika pre tvorbu používateľsky kvalitných elektronických služieb).
• Špecifikujte potreby resp. ciele koncových používateľov (ideálne formou tzv.  používateľského príbehu) ktoré identifikujú, čo jednotlivé skupiny koncových používateľov od elektronickej  služby požadujú.  Ak ide o zmenu (upgrade) elektronickej služby, ktorá už existuje, dajú sa ciele  koncových používateľov kvantitatívne odmerať: 
  • ako sa koncovým používateľom svoje potreby (resp. ciele) darí napĺňať (performance indikátory) - napr. priemerný čas pre naplnenie potreby, miera chybovosti, miera dokončenia, pomer online/offline transakcií, 
  • ako sú koncoví používatelia (ne)spokojní s existujúcou  elektronickou službou (Net Promoter Score, Customer effort Score, customer satisfaction....),
• Pri rozvoji existujúcej elektronickej služby je možné použiť výstupy zo zisťovania spätnej väzby k elektronickej službe, ak z nich vyplývajú požiadavky koncových používateľov na rozvoj služby.  
• Ak ide o vytváranie novej koncovej služby, realizuje sa používateľský prieskum spravidla metódou kvalitatívneho prieskumu (formou štruktúrovaného rozhovoru alebo dotazníka, ktorého cieľom je pomenovať základné ciele/potreby koncových používateľov) a očakávania od kvality a funkcionalít plánovanej elektronickej služby (odkaz návod (v angličtine): Ako vybrať vhodnú metódu používateľského prieskumu).
• Priložte Report zákazníckeho prieskumu ako prílohu Projektového zámeru,  ktorý popíše priebeh a metódy prieskumu, základné kvantitatívne ukazovatele, veľkosť vzorky atď. 
• Doplňte Katalóg požiadaviek (funkčné, nefunkčné) o priorizované požiadavky z používateľského prieskumu v dokumente M-05 Analýza nákladov a prínosov, karta Katalóg požiadaviek I-04 Katalóg požiadaviek.
  .

3.7Riziká a závislosti

Doplňte/stručne popíšte RIZIKÁ a ZÁVISLOSTI (detail v prílohe ZOZNAM RIZÍK a ZÁVISLOSTI) Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTI - je potrebné počas celej realizácie projektu aktualizovať.

• V prípade projektov financovaných zo zdrojov EÚ je povinné vyhodnotenie rizík súvisiacich s:
• Realizáciou verejného obstarávania (t.j. napr. pred vyhlásením VO bude dopad na projekt Fatálny, ak má objednávateľ už uzatvorenú dodávateľskú zmluvu, bude dopad nevýznamný a pod...)
• Legislatívou: vyhodnotiť potrebu zmeny legislatívy (ak je potrebné prijať nový zákon tak bude dopad Fatálny)
• Časovým priebehom: ak je harmonogram realizácie naplánovaný do konca roka 2023, tak bude dopad Fatálny.

3.8Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Na základe identifikovaného rozsahu problému navrhujete v projektovom zámere rôzne riešenia biznis procesov (podmnožiny problému). Alternatíva môže pokrývať procesy všetkých stakeholderov (zainteresované strany) alebo iba vybraných, celú životnú situáciu alebo len časť. Na úrovni stanovenia alternatívy je budúci stav biznis procesov popísaný rámcovo, pri zúžení alternatív na tie, ktoré vstupujú do CBA konkrétne.

3.9Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebieha na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.
Niektoré (nie všetky) kritériá môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).
Príklad šablóny pre spracovanie MCA

3.10Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.
Pre klasifikáciu alternatív za účelom ďalšieho porovnania aplikačnej vrstvy a architektúry je potrebné zadefinovať nasledovné požiadavky:

• Nutné – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov
• Preferované – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré rozvíjajú biznis alternatívu a vytvárajú dodatočné prínosy, započítané v Analýze nákladov a prínosov M-05 (BC/CBA povinná pre projekty nad 1 000 000,- EUR)
• Aplikačná vrstva by mala byť schopná rozdeliť moduly do skupín podľa koncových služieb/funkcionalít, ktoré plnia nutné a preferované požiadavky.
  

3.11Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o využití služieb vládneho cloudu (privátne aj verejné cloudové služby zverejnené v katalógu služieb vládneho cloudu (odkaz na katalóg služieb ).
V prípadoch, kedy by nebolo ekonomicky výhodné využiť vládny cloud v plnom rozsahu projektu, je možné uvažovať aj o iných/ďalších alternatívach: hybridnej (časť aplikácií využíva privátny vládny cloud a časť vlastný HW žiadateľa, resp. časť aplikácii využíva služby komerčného poskytovateľa cloudových služieb), nasadenie v prostredí komerčného cloudu alebo v krajnom prípade sú všetky aplikácie nasadené v prostredí vlastného HW žiadateľa (prípady zohľadnenia bezpečnosti alebo iných povinností).
Ekonomická výhodnosť technologickej alternatívy je preukázaná nižšími nákladmi na TCO projektu. Spracovateľ projektového zámeru je povinný preukázať, že zvolené riešenie je ekonomicky výhodnejšie. V prípade, že z bezpečnostných alebo iných dôvodov nezvolil najvýhodnejšiu alternatívu (resp. neposudzoval viacero alternatív), spracovateľ doloží zdôvodnenie potreby daného technologického riešenia. V zdôvodnení sú uvedené konkrétne požiadavky a ich parametre, ktoré neumožnili zvoliť najvýhodnejšie riešenie alebo porovnať viacero alternatív.

Ako alternatívu nepovažujeme porovnanie krabicových „off-the-shelf“ riešení (COTS) riešení s alternatívou vývoja aplikácií „na zelenej lúke“ a to z dôvodu toho, že žiadateľ pre zachovanie nediskriminačných podmienok vo verejnom obstarávaní nevie vopred určiť, či dostane ponuku od uchádzača k vývoju na zelenej lúke, alebo sa všetky ponuky od uchádzačov vo verejnom obstarávaní budú vzťahovať na COTS riešenie. Výnimka je v prípade, ak žiadateľ uvažuje použiť konkrétne COTS riešenie ako podmienku pre uchádzača v rámci procesu verejného obstarávania a to vzhľadom na ekonomické alebo iné dôvody preukázané v dokumente.
Výber alternatív prebieha v dvoch kolách. Prvé kolo predstavuje uplatnenie multikriteriálnej analýzy (ďalej len „MCA“) – výber relevantných alternatív. Druhé kolo predstavuje vypracovanie Analýzy nákladov M-05 BC/CBA. Do druhého kola vstupujú alternatívy ktoré splnili všetky vylučovacie kritéria stanovené v multikritériálnej analýze. Minimálny počet variant, je stanovený na 3:

• nulový variant, ktorý sa neposudzuje v MCA a je automaticky porovnávajúcim variantom v M-05 Analýza nákladov a prínosov,
• preferovaný variant, ktorý splnil všetky kritéria MCA,
• „minimalistický variant“, ktorý vychádza z rovnakého biznis variantu ako preferovaný variant, ale realizuje iba „nutné“ aplikačné moduly.

4.POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

• Doplňte informácie – POPIS PRODUKTU - čo bude/čo chcete, aby bolo po ukončení projektu dodané
  • projektové výstupy podľa vyhlášky 401/2023 o riadení projektov (vrátane zdrojových kódov)
  • koncové služby a biznis procesy, ktoré sú predmetom dodávky projektu
  • biznis objekty, ktoré majú byť vstupmi a výstupmi zo systému – napr. podania, formuláre, rozhodnutia, reporty, dáta, aplikačné rozhrania
• Doplniť informáciu, resp. identifikovať VLASTNÍKOV PROCESOV (toto je dôležitá informácia pre budúce riadenie projektu a schvaľovanie výstupov projektu).

5.NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

• Doplňte krátky POPIS BUDÚCEHO CIEĽOVÉHO PRODUKTU PROJEKTU z pohľadu biznis/aplikačnej/technologickej architektúry v závislosti od charakteru projektu a výsledku analýzy alternatív riešenia,
• Doplňte a detailne spracujte funkčné a nefunkčné požiadavky vyplývajúce z analýz alternatív riešenia vo všetkých vrstvách architektúry a vyplňte požiadavky v dokumente  M-05 Analýza nákladov a prínosov, karta Katalóg požiadaviek., I-04 Katalóg požiadaviek
• Doplňte stručný náhľad budúcej IT architektúry (biznis, aplikačná, technologická) riešenia, ktorý podľa potreby pozostáva aj z viacerých obrázkov (diagramov), aby dostatočne zrozumiteľne znázornil predmet dodávky, jeho kontext a zmeny v architektúre verejnej správy (objednávateľa, realizátora projektu), ktoré projekt realizuje,
  • Náhľad architektúry vytvorte v modelovacom nástroji pomocou notácie ArchiMate (https://publications.opengroup.org/standards/archimate), v prípade potreby väčšej detailizácie biznis procesov môžete použiť notáciu BPMN (http://www.omg.org/spec/BPMN/2.0/),
  • Pre vytvorenie náhľadu architektúry použite modelovací nástroj, ktoré môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár² architektonických modelov verejnej správy, alebo modelovací nástroj, ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov (The Open Group ArchiMate Model Exchange File Format Standard) ³ a export súborov podľa špecifikácie BPMN 2.0⁴,
  • Pre jednoznačnú identifikovateľnosť komponentov v náhľade architektúry uveďte aj ich MetaIS kódy
  • Očakáva sa, že ak realizujete popis dizajn procesov podľa pravidiel EVS, tak všetky výstupy musia byť v súlade s metodikou a postupom: https://www.minv.sk/?np-optimalizacia-procesov-vo-verejnej-sprave&subor=255448 .
  • Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s jeho detailizáciou vo výstupe I-03 Prístup k projektu, ak objednávateľ podľa prílohy č. 1 vyhlášky 401/2023 Zz pripravuje aj výstup I-03 Prístup k projektu.
  • Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s výstupom M-06 - aktualizáciou evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs) a komponenty, ktorých sa projekt týka by mali mať upravenú evidenciu ich stavu a fázu ich životného cyklu.
  • Príklad náhľadu na architektúru podľa metamodelu e-Government komponentov evidovaných v MetaIS:
    
    Obrázok 1 Príklad náhľadu architektúry v notácii ArchiMate

5.1Prehľad e-Government komponentov

Ak bude vytváraný aj výstup I-03 Prístup k projektu, môže byť táto kapitola z dokumentu I-02 Projektový zámer vypustená, pretože jej obsah bude spracovaný vo výstupe I-03 Prístup k projektu.
Obsah tejto kapitoly je prehľadom realizácie výstupu M-06 - aktualizácia evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs). Objednávateľ⁵ plní výstupom M-06 povinnosti orgánu riadenia sprístupňovať a aktualizovať informácie o informačných technológiách verejnej správy prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy (MetaIS) bezodkladne podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona 95/2019 Z.z.
V okamihu odovzdania výstupu I-02 Projektový zámer objednávateľ:

1. vytvorí náhľady architektúry v modelovacom nástroji, ktorý môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár  architektonických modelov verejnej správy, alebo ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov,
2. uloží architektonické modely súčasnej a budúcej architektúry riešenia buď do repozitára architektonických modelov verejnej správy alebo do projektovej dokumentácie I-02 ako prílohu  vo výmennom formáte pre uloženie modelu, 
3. aktualizuje v MetaIS e-Government komponenty, ktoré budú realizované alebo menené projektom alebo veľkou zmenovou požiadavkou a to koncové služby, ISVS, ich moduly, aplikačné služby, atribúty a vzájomné vzťahy týchto e-Government komponentov a ich vzťahy (integrácie) na spoločné ISVS alebo ISVS iných správcov, ktoré budú využívať. 
   Objednávateľ v tejto kapitole uvedie prehľad nasledovných e-Government komponentov, ktoré budú výstupom projektu (dodané nové alebo zmenené) a ktoré evidoval v rámci výstupu M-06 v MetaIS:

5.1.1Prehľad koncových služieb – budúci stav:

5.1.2Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav:

5.1.3Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav:

5.1.4Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS⁶ a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán

• Uviesť prehľad ISVS, pri ktorých sa plánuje využívanie služieb iných ISVS, spoločných blokov (SaaS) alebo služieb tretích strán v TO BE stave.
• Uviesť prehľad ISVS integrovaných na spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Zz.
• Plánované využívanie a integrácie služieb iných ISVS musí byť evidované v MetaIS – zaevidovanie vzťahu na aplikačnú službu určenú na externú integráciu poskytujúcim ISVS

• Na informáciu je v nasledujúcej tabuľke prehľad AS na externú integráciu Spoločných modulov podľa § 10 zákona 305/2013 Zz. Vo finálnom dokumente túto tabuľku prehľadu AS spoločných modulov vymažte:

5.1.5Aplikačné služby na integráciu

Uveďte v nasledujúcej tabuľke budované aplikačné služby a ich využitie na integráciu na spoločné moduly a iné ISVS alebo ich poskytovanie na externú integráciu a predpokladané vybudovanie cloudových služieb “softvér ako služba“ (SaaS),

• Plánované aplikačné služby musia byť evidované v MetaIS s fázou životného cyklu a musia mať v MetaIs evidované všetky povinné atribúty a vzťahy,
• Evidencia integrácií v MetaIS sa realizuje evidovaním vzťahov aplikačných služieb budovaného//rozvíjaného ISVS na príslušné aplikačné služby nadrezortných ISVS. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.3.1 a kap. 2.1.3.3.2. Detailný popis služieb IS CSRÚ a poskytovaných objektov evidencie je v aktuálnej verzii integračného manuálu IS CSRÚ.
• Ak IS povinnej osoby potrebuje konzumovať alebo poskytovať služby iným ISVS alebo IS tretích strán prostredníctvom modulu Centrálna API Manažment Platforma (CAMP) a jej modulu API Gateway, je potrebné aplikačné služby IS Povinnej osoby naviazať na príslušné integračné služby CAMP (API Gatewy).
• Budované aplikačné služby musia mať v MetaIs evidované SLA parametre pre východiskový a cieľový stav. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.

  AS (Kód MetaIS)	Názov AS	Realizuje ISVS (kód MetaIS)	Poskytujúca alebo Konzumujúca	Integrácia cez CAMP	Integrácia s IS tretích strán	SaaS	Integrácia na AS poskytovateľan (kód MetaIS)
  as_66419	Energetický manažment		Poskytovaná / Konzumujúcac_typ_cloud_sluzba_as.2	Áno/Nie	Áno/Nie	Áno/Nie
  as_66418	Manažment správy budov		Poskytovaná / Konzumujúcac_typ_cloud_sluzba_as.2	Áno/Nie	Áno/Nie	Áno/Nie
  as_66417	Dátová analytika, zber a archivácia dát		Poskytovaná / Konzumujúcac_typ_cloud_sluzba_as.2	Áno/Nie	Áno/Nie	Áno/Nie
  as_66416	Implementácia OpenAPI a OpenData riešení		Poskytovaná / Konzumujúcac_typ_cloud_sluzba_as.2	Áno/Nie	Áno/Nie	Áno/Nie

5.1.6Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad poskytovaných údajov (objektov evidencie, ďalej OE) z ISVS do IS CSRÚ v TO BE stave.

5.1.7Konzumovanie údajov z IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad konzumovaných údajov z IS CSRÚ v TO BE stave. Súčasné dostupné objekty evidencie a údaje v IS CSRÚ sú uvedené v integračnom manuáli IS CSRÚ.

5.1.8Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav:

Zaevidujte MetaIS využívanie cloudových infraštruktúrnych služieb vašimi ISVS. Podrobné informácie o evidencii využívania infraštruktúrnych služieb sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.4.3 ISVS využívajúci infraštruktúrne služby.

6.LEGISLATÍVA

Doplniť popis potrebných zmien v oblasti legislatívy pre naplnenie cieľov a dodanie výstupov projektu.
Uviesť konkrétne zákony, prípadne aj paragrafy, ktoré budú predmetom legislatívnych zmien.
Doplniť popis, aký je negatívny dopad na výstupy projektu, jeho ciele a rozsah a časový harmonogram, ak vyššie uvedené zmeny v zákonoch nebudú realizované.

7.ROZPOČET A PRÍNOSY

Počas Prípravnej a iniciačnej fázy, je potrebné predložiť samostatný dokument M-05 Analýza nákladov a prínosov (xls. BC/CBA) v predpísanej štruktúrovanej forme.(povinné v prípade projektov nad 1 000 000,- EUR). Pre iný, než veľký projekt - projekt pod 1 000 000,- EUR - objednávateľ detailne opíše nákladovú a prínosovú stránku a postup, ktorý je zvolený na cenovú kalkuláciu nákladov a prínosov projektu.
V tejto časti dokumentu sa od Vás očakáva štruktúrovane popísať:

• vypočítané náklady (vývoj + prevádzka) v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• vypočítané prínosy v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• slovne popísať výpočet prínosov, z čoho sú čerpané vstupné hodnoty
• rok návratnosti (doplnenie ukazovateľov: ENPV, FNPV, BCR)

7.1Sumarizácia nákladov a prínosov

• Pomer prínosov a nákladov (BCR): viac ako 1,00
• Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): viac ako 5,0 %
• Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): viac ako 0
  Pre účely financovania z prostriedkov EU vyjadruje Analýza nákladov a prínosov BC/CBA aj nasledovné ukazovatele:
• Finančná vnútorná výnosová miera v % (FIRR)
• Finančná čistá súčasná hodnota v eur (FNPV).
  Nie všetky sociálno-ekonomické vplyvy sa dajú vždy vyčísliť a zhodnotiť. Je to preto, že okrem odhadu ukazovateľov výkonnosti by sa mala zohľadniť aj úvaha o nepeňažných nákladoch a výnosoch, najmä vo vzťahu k týmto otázkam: (čistý) dosah na zamestnanosť, ochrana životného prostredia, sociálna rovnosť a rovnaké príležitosti.
  V prípade ak dosiahnu uvedené hodnoty viaceré varianty posudzované v rámci Analýzy nákladov, odporúča sa pri výbere finálnej alternatívy zohľadniť výšku BCR, dôležitosť nekvantifikovaných spoločenských prínosov a mieru naplnenia stanovených cieľov. Po vzore krajín ako Veľká Británia sa prioritne odporúča realizovať projekty, kde prínosy prevyšujú náklady štvornásobne (BCR aspoň 4,00).
  Príklad: Kvalitatívne prínosy projektov
  Problém: Proces získania stavebného povolenia jeden z najdlhších v EÚ.
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré je možné finančne oceniť:
• Zvýšenie ekonomickej aktivity v stavebnom sektore (zvýšenie rastu HDP)
• Nižšie spoločenské škody, spojené s búraním čiernych stavieb
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré nie je možné spoľahlivo finančne oceniť:
• Zníženie miery korupcie
• Zníženie miery stresu zamestnancov stavebných úradov
  Vyššia spokojnosť verejnosti s procesmi územného a stavebného konania.

8.HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Doplňte highlevel HARMONOGRAM, ktorý sa neskôr (v ďalších fázach/dokumentoch) bude detailizovať:

• KEDY potrebujete (chcete) ZAČAŤ? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok)
• KEDY potrebujete (chcete) SKONČIŤ (mať dodaný výstup)? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok).
• Fakturačné míľniky: jednotlivé míľniky projektu naviažte aj na fakturačné míľniky (v jednej tabuľke), aby ste si mohli kontrolovať cashflow v projekte.
• Míľniky Verejného obstarávania (VO) – do harmonogramu si doplňte aj míľnik procesu verejného obstarávania (celý proces).

ID	FÁZA/AKTIVITA	ZAČIATOK (odhad termínu)	KONIEC (odhad termínu)	POZNÁMKA
1.	Prípravná fáza a Iniciačná fáza	napr. 01/2020	napr. 02/2020
2.	Realizačná fáza	napr. 05/2020	napr. 10/2020
2a	Analýza a Dizajn	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2b	Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb	napr. 07/2020	napr. 08/2020	Napr. Je potrebné obstarať dodávateľa IS riešenia/ licencie7/ konzultačné služby
2c	Implementácia a testovanie	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2d	Nasadenie a PIP	napr. 12/2020	napr. 02/2021	PIP - 3 mesiace po nasadení
3.	Dokončovacia fáza	napr. 11/2020	napr. 12/2020
4.	Podpora prevádzky (SLA)	napr. 01/2021	napr. 01/2025	Napr. Je potrebné obstarať SLA zmluvu (Zmluvu o podpore prevádzky IS)? Odporúčame – pre reportovacie účely projektu si vytvorte high-level projektový plán v MS EXCEL alebo v inom formáte/nástroji pre projektové riadenie. Doplňte informácie o vybranej metóde riadenia projektu a zdôvodniť výber: Ak realizujete projekt metódou Waterfall: Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú a technickú špecifikáciu, Ak realizujeme projekt metódou Agile: Agilný prístup k riadeniu projektov sa uplatňuje v projektoch, u ktorých je jasný rámcový cieľ, ale z najrôznejších dôvodov je nemožné presne definovať všetky dlhodobé požiadavky bez priebežných prototypov. Pri agilných metódach práce sa realizujú malé porcie výsledkov v každom vývojovom cykle, iterácii, v tesnej spolupráci so zákazníkom. Agile metódu je možné aplikovať za podmienok definovaných vo vyhláške MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

9.PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)
  Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa
• kľúčový používateľ,
• IT analytik alebo biznis analytik,
• IT architekt,
• biznis vlastník
• manažér kvality (nepovinný člen pre projekty do 1 000 000,- EUR, povinný pri veľkých projektoch nad 1 000 000,- EUR,
• manažér IT prevádzky (nepovinný člen)
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)
• UX dizajnér (nepovinný člen)
• iná špecifická rola (nepovinný člen)
• doplniť tabuľku zodpovedných osôb, ktoré budú participovať v projekte

ID	Meno a Priezvisko	Pozícia	Oddelenie	Rola v projekte
1.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
2.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
3.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte Vzor organizačnej štruktúry

9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

Doplniť podľa dokumentu z Riadiaceho Výboru projektu, prípadne zo splnomocnení alebo menovacích dekrétov . Tieto vstupy neskôr využijete pri dokumente PID.
VZORY a ŠABLONY zdrojových súborov sú tu: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html  
Poznámka: Odporúčame – pozrite si VZOR pre MENOVACIE DEKRÉTY členov projektového tímu – vzor obsahuje názorný popis všetkých projektových rolí, ktoré vyžaduje Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

10.ODKAZY

Doplniť odkazy na už existujúce produkty v maximálnej miere – vyhnúť sa duplikovaným informáciám.

11.PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html
Poznámka: Odporúčame, si evidovať a vyhodnotiť pripomienky odbornej verejnosti

• Podľa § 4 odsek 10 – Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke je potrebné zrealizovať pripomienkovanie Projektového zámeru odbornou verejnosťou
• Odporúčame túto aktivitu formalizovať (do dokumentu)
• Odporúčame vyhodnotenie zverejniť na webové sídlo objednávateľa (do projektového adresára) – v súlade s Vyhláškou 401/2023 Zz. Oznámenie o začatí verejného pripomienkovania sa zverejní v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy na mieste určenom Orgánom vedenia. Na schválenie riadiacemu výboru v prípravnej a iniciačnej fáze sa tieto výstupy predkladajú až po zverejnení vyhodnotenia pripomienok.
  Koniec dokumentu
  1 Notácia ArchiMate: https://publications.opengroup.org/standards/archimate
  2 Aktuálny spoločný repozitár architektonických modelov verejnej správy je https://avssr.horizzon.cloud/. O prístup do repozitára a poskytnutie licencie pre modelovací nástroj pracujúci s repozitárom modelov je potrebné požiadať na e-mailovej adrese: sprava_EA@mirri.gov.sk.
  3 Napr. modelovací nástroj Archi - Open Source ArchiMate Modelling: https://www.archimatetool.com.
  4 Napr. modelovací nástroj pre BPMN - Camunda Modeler - Open Source Desktop Modeler: https://camunda.com/download/modeler/.
  5 Podľa § 2 ods. 1 písm. i) vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy sa objednávateľom rozumie správca alebo prevádzkovateľ ITVS, ktorý projekt realizuje alebo chce realizovať.
  6 Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente
  7 EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf