Zmeny dokumentu I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

Naposledy upravil Peter Ďuriš 2025/06/02 21:22

From 96.1 to 95.1

Z verzie 101.1

upravil Peter Ďuriš
-

Zmeniť komentár: Updated annotations

Do verzie 96.1

upravil Peter Ďuriš
-

Zmeniť komentár: Pre túto verziu nie sú komentáre

Raw
Rendered

Súhrn

Vlastnosti stránky (1 modified, 0 added, 0 removed)
Objekty (11 modified, 0 added, 0 removed)

Podrobnosti

Vlastnosti stránky

Obsah

@@ -20,7 +20,7 @@
  )))
  |Vypracoval| |NASES| | |
--= 1. História DOKUMENTU =
++1. História DOKUMENTU
  |Verzia|Dátum|Zmeny|Meno
  |0.1|12.10.2024|Pracovný návrh|NASES
@@ -37,7 +37,7 @@
  |3.1|13.5.2025|Zapracovanie pripomienok|NASES
  |3.2|28.5.2025|Finalizácia dokumentu po zapracovaní pripomienok|NASES
--= 2. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE =
++1. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE
  V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.
@@ -57,12 +57,14 @@
  * harmonogram projektu
  * zoznamom rizík a závislostí.
--== 2.1 Použité skratky a pojmy ==
++1.
++11. Použité skratky a pojmy
  Jednotlivé skratky a pojmy sa nachádzajú v **//Prílohe č.1 Zoznam skratiek a pojmov//**.
--== 2.2 Konvencie pre typy požiadaviek ==
++1.
++11. Konvencie pre typy požiadaviek
  Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek rozdeľujeme podľa funkčných modulov.
@@ -95,9 +95,10 @@
  Zoznam požiadaviek je uvedený v** //Prílohe č.2 Katalóg požiadaviek//.**
--= 3. DEFINOVANIE PROJEKTU =
++1. DEFINOVANIE PROJEKTU
--== 3.1 Manažérske zhrnutie ==
++1.
++11. Manažérske zhrnutie
  **Projekt „Modernizácia Platformy pre rozvoj a riešenie prioritných životných situácií  (SVK3 – NASES)“ (ďalej len SVK3) predkladá Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby).**
@@ -212,10 +212,12 @@
  V rámci projektu je naplánovaná samostatná aktivita určená pre podporu Životného cyklus projektu – podporné aktivity riadenia projektu, publicity a informovanosti, finančné riadenie a monitorovanie.
--Platforma pre ŽS bude budovaná v nadväznosti na využitie komponentov budovaných v rámci implementovaných projektov predošlých období v 3.2 zmysle uvedených medzi projektových závislostí, ktoré zároveň predstavujú deliace čiary vo financovaní jednotlivých častí platformy. Zoznam modulov, ktoré sa budú/nebudú rozvíjať v NASES a spôsob financovania je uvedený v **//Prílohe č.7 Deliace čiary OPII a POO//**.
++Platforma pre ŽS bude budovaná v nadväznosti na využitie komponentov budovaných v rámci implementovaných projektov predošlých období v zmysle uvedených medzi projektových závislostí, ktoré zároveň predstavujú deliace čiary vo financovaní jednotlivých častí platformy. Zoznam modulov, ktoré sa budú/nebudú rozvíjať v NASES a spôsob financovania je uvedený v **//Prílohe č.7 Deliace čiary OPII a POO//**.
--== 3.2 Motivácia a rozsah projektu ==
++1.
++11. Motivácia a rozsah projektu
++
  **Rozsah projektu** SVK 3.0 zahŕňa v zmysle Informačných Systémov Verejnej Správy (ISVS) tieto systémy:
  * IAM 3.0
@@ -285,7 +285,8 @@
  * Oblasť „Dôveryhodných služieb NASES“
  * Oblasť „Platforma pre prevádzkovanie a poskytovanie služieb pre riešenie životnej situácie občanov“
--== 3.3 Zainteresované strany/Stakeholderi ==
++1.
++11. Zainteresované strany/Stakeholderi
  |ID|AKTÉR / STAKEHOLDER|(((
  SUBJEKT
@@ -310,7 +310,8 @@
  Zoznam orgánov verejnej moci pre realizáciu prioritných životných situácií a využívania výsledkov projektu bol skompletovaný zo strany MIRRI SR na základe dvojstranných rokovaní s týmito subjektami a je uvedený v **//Prílohe č.6 Zainteresované subjekty ŽS (detail)//. **Vybrané a naintegrované subjekty budú konzumentom služieb SVK3, poskytovateľom údajov (notifikácií, eventov, el. úradných správ, el. úradných dokumentov a pod.) alebo koncových služieb pre verejnosť (Občanov a podnikateľov). Zároveň pre nich poskytuje NASES služby podpory a zabezpečuje prevádzku centrálnych komponentov platformy SVK3.0 (eDizajnér formulárov, CEP / KDS a pod.). Zoznam zainteresovaných subjektov sa počas prevádzky SVK 3.0 môže rozširovať alebo meniť.
--== 3.4 Ciele projektu ==
++1.
++11. Ciele projektu
  Projekt „Modernizácia Platformy pre rozvoj a riešenie prioritných životných situácií“ je v súlade s cieľmi stanovenými v strategických dokumentoch SR ako sú:
@@ -401,7 +401,8 @@
  - Parametrizácia a konfigurácia vs. kódovanie ( = skôr architektúra)
  )))
--== 3.5 Merateľné ukazovatele (KPI) ==
++1.
++11. Merateľné ukazovatele (KPI)
  Merateľné ukazovatele vychádzajú zo spoločných ukazovateľov Programu obnovy a odolnosti (POO) a cieľov Projektu.
@@ -470,7 +470,8 @@
  Cieľ 2
  )))|Procesné|Počet inštitúcií v orchestrácii|Minimálny počet rôznych inštitúcií, zasielajúcich informácie pre sledovanie a zobrazovanie udalostí v rámci jednej životnej situácie občana/podnikateľa|Počet|0|2 (SP, MVSR)|Počet zobrazovaných krokov od jednotlivých inštitúcií (nie technologických) v rámci implementovaných orchestrácií v centrálnej orchestračnej platforme|
--== 3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa ==
++1.
++11. Špecifikácia potrieb koncového používateľa
  Nakoľko NASES poskytuje iba backendové služby nie sú údaje o požiadavkách používateľov zbierané klasickými prieskumami. NASES zbiera podnety používateľov cez portál Slovensko.sk, alebo mailom, ako spätnú väzbu a priebežne ich zapracováva do systému.
@@ -492,22 +492,22 @@
 . Cloudové služby prednostne – implementácia cloud-native riešení a využívanie služieb vládneho cloudu
 . Optimálna úroveň bezpečnosti - optimálne zníženie rizík pri čo najmenších nákladoch na realizáciu bezpečnostných opatrení a obmedzenie flexibility riešenia (napr. zjednodušenie autorizácie, akceptácia pokročilej úrovne autentifikácie)
--Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby ako Používateľ a prevádzkovateľ UPVS
++1. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby ako Používateľ a prevádzkovateľ UPVS
 . Zabezpečiteľná servisná podpora na úrovni L1 (call centrum a helpdesk pre občana - zákazníka daného riešenia)
 . Zabezpečiteľná servisná podpora na úrovni L2, t.j. servis administrácia, monitoring, infraštruktúra
 . Udržanie riešenia prevádzkyschopné pri nepretržitej dostupnosti
--Občan / Podnikateľ / úradník OVM (zákazník) ako Používateľ ŽS a koncových služieb OVM (Občan SR/cudzinec, ktorému bol vydaný eID, karta pobytu, alternatívny autentifikátor alebo využíva mID na pristupovanie k elektronickej schránke správ FO a službám na portáli ÚPVS. Alebo sa prihlasuje pomocou zahraničného dokladu. PO, ktorá prostredníctvom eID alebo mID oprávnenej FO pristupuje k elektronickej schránke správ PO a službám na portáli ÚPVS. Úradník OVM, ktorý prostredníctvom eID alebo mID pristupuje k elektronickej schránke správ OVM a službám na portáli ÚPVS.)
++1. Občan / Podnikateľ / úradník OVM (zákazník) ako Používateľ ŽS a koncových služieb OVM (Občan SR/cudzinec, ktorému bol vydaný eID, karta pobytu, alternatívny autentifikátor alebo využíva mID na pristupovanie k elektronickej schránke správ FO a službám na portáli ÚPVS. Alebo sa prihlasuje pomocou zahraničného dokladu. PO, ktorá prostredníctvom eID alebo mID oprávnenej FO pristupuje k elektronickej schránke správ PO a službám na portáli ÚPVS. Úradník OVM, ktorý prostredníctvom eID alebo mID pristupuje k elektronickej schránke správ OVM a službám na portáli ÚPVS.)
 . Podpora a navigácia (orchestrácia) životnými situáciami pre uľahčenie orientovania sa pri ich riešení
--Orgány verejnej moci Slovenskej republiky (ako Integrovaný subjekt - konzument služieb UPVS)
++1. Orgány verejnej moci Slovenskej republiky (ako Integrovaný subjekt - konzument služieb UPVS)
 . zjednodušenie integračných postupov
 . rozšírenie integračných možností
--Orgán verejnej moci z EÚ/Cudzinec z EÚ (OVM z EÚ/Cudzinec z EÚ má prístup pre používanie služieb po prihlásení prostredníctvom eIDAS nodu)
++1. Orgán verejnej moci z EÚ/Cudzinec z EÚ (OVM z EÚ/Cudzinec z EÚ má prístup pre používanie služieb po prihlásení prostredníctvom eIDAS nodu)
 . rovnocenné používanie služieb s používateľmi zo SR
@@ -528,8 +528,11 @@
  Detailné funkčné a nefunkčné požiadavky, ich rozsah, požadované technické, bezpečnostné a iné vlastností sú uvedené v **//Prílohe č.2 Katalóg požiadaviek//.**
--== 3.6.1 Autentifikácia, autorizácia a správa identít IAM 3.0 ==
++1.
++11.
++111. Autentifikácia, autorizácia a správa identít IAM 3.0
++
  **Služby prihlásenia, správy identít a oprávnení** budú prispôsobené použitiu podľa aktérov (FO, PO, OVM) s dôrazom na responzívnosť, služby združenej federácie identít v kontexte riešenia životných situácií. Rozšírenie procesu autentifikácie o iné spôsoby vrátane spôsobov onboardingu, ktorý nie je predmetom tohto projektu a bude vstupom z dokumentov zo stratégie MIRRI. Je kladený dôraz na vysokú dostupnosť a kvalitu služieb, ich rozšíriteľnosť bez nutnosti komplikovanej úpravy na strane integrujúcich sa subjektov a centrálnych blokov. Služby je nutné vedieť jednoducho škálovať, konfigurovať a dopĺňať.
  Požiadavky na autentifikáciu, autorizáciu a správu identít (ďalej ako “IAM”) pre služby prihlásenia a autorizácie (overenia prístupov) pre systémy ÚPVS a OVM, správu používateľov, identít a oprávnení sú prispôsobené podľa aktérov (FO, FO-podnikateľ, PO, OVM).
@@ -622,7 +622,9 @@
 . Integrácia na služby interných modulov v prevádzke NASES ako je napr. IAM ÚPVS, CMS, Lokátor služieb, G2G, MEF, MEP, MED, eDESK, MDU, CEP, KSDR, Konštruktor správ, emailový server
 . Integrácia na služby externých systémov, aplikácií a ich služieb, stavy konaní a životných situácií, Štátny Messenger, komponent Spätnej väzby a pod.
--=== 3.6.2 eIDAS 3 ===
++1.
++11.
++111. eIDAS 3
  **Služby eIDAS** sú pravidlá Európskej únie pre elektronickú identifikáciu, autentifikáciu, dôveryhodné služby, elektronické podpisy, elektronické pečate, elektronické časové pečiatky, elektronické dokumenty, elektronické doručovacie služby pre registrované zásielky, certifikačné služby pre autentifikáciu webových sídiel, predpísané Nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 910/2014.
@@ -647,7 +647,9 @@
  * Vyriešia sa problémy identifikácie a autentifikácie cezhraničných používateľov, čím sa podporí výmena dôkazov pomocou technického systému podľa uvedeného nariadenia,
  * Zabezpečí sa zapísanie údajov o existujúcich eIDAS identitách z IAM ÚPVS do RFO.
--=== 3.6.3 Dizajnér, filler, konštruktor správ a rozpracovaných podaní a lokátor služieb pre formuláre elektronických služieb v životných situáciách ===
++1.
++11.
++111. Dizajnér, filler, konštruktor správ a rozpracovaných podaní a lokátor služieb pre formuláre elektronických služieb v životných situáciách
  **Služby podpory procesu vytvorenia elektronickej správy** spočívajú v podpore procesu vytvárania podaní a rozhodnutí v rátane integrácie na dátové zdroje pre inicializáciu podaní, technologická zmena prístupu k podpisovaniu, úhrade, evidencií stavov elektronických správ v kontexte konania a životnej situácie. Procesná a integračná optimalizácia aktivít pri vytváraní podaní a rozhodnutí v rámci centrálneho bloku, vrátane podporných služieb pre OVM pri vytváraní rozhodnutí a komunikácii na občana. V procese vytvárania podaní je potrebné zohľadniť i možnosť vytvárania asistovaných podaní na úradoch OVM ako alternatívu listinného/osobného podania pre podporu životných situácií alebo ako  podpora proaktívnych služieb. (na základe údajov občana)
@@ -712,7 +712,9 @@
 . Publikovanie spätne kompatibilných interných služieb pre moduly ÚPVS (OST API, Lokátor služieb, G2G, MED, CUD, CUET, IAM, MDU, MEF, CEP, MEP, IS PEP, eIDAS uzol), napr. aplikačné služby nad úložiskom správ.
 . Publikovanie nových optimalizovaných REST služieb modulov Dizajnér, Filler, Konštruktor správ a rozpracovaných podaní, Lokátor služieb pre integračných partnerov v zmysle platného integračného manuálu a v zmysle princípu API first.
--=== 3.6.4 eDESK 3.0 ===
++1.
++11.
++111. eDESK 3.0
  **Služby vizualizácie elektronickej komunikácie občana a štátu  **
@@ -752,7 +752,9 @@
 . Publikovanie spätne kompatibilných interných služieb pre moduly ÚPVS (OST API, Lokátor, Konštruktor správ, G2G, MED, CUD, CUET, IAM, MDÚ, MEF, CEP, MEP, IS PEP, eIDAS uzol) napr. aplikačné služby nad úložiskom správ.
 . Publikovanie nových optimalizovaných REST služieb (napr. služby EKR rozhrania) pre moduly eDESK schránka, Administračný modul eDESK, DW eDESK a pre integračných partnerov v zmysle platného integračného manuálu a v zmysle princípu API first.
--=== 3.6.5 Notifikácie v kontexte životných situácií – Centrálny notifikačný modul ===
++1.
++11.
++111. Notifikácie v kontexte životných situácií – Centrálny notifikačný modul
  **Služby notifikácie pre podporu komunikácie občana so štátom **
@@ -793,7 +793,9 @@
 . Publikovanie spätne kompatibilných interných služieb modulu eNotify pre moduly ÚPVS (G2G, eDesk).
 . Publikovanie nových OPEN API (REST) služieb pre modul Manažment notifikácií a správy šablón
--=== 3.6.6 Centrálna elektronická podateľňa 3.0 ===
++1.
++11.
++111. Centrálna elektronická podateľňa 3.0
  **Služby Centrálnej podateľne **
@@ -800,6 +800,7 @@
  Služby elektronickej podateľne v rámci elektronického doručovania, služby podpisovania primárne zamerané na súlad s eIDAS a rozvoj služieb v súlade so službami doručovania.
++
  **Centrálna elektronická podateľňa** (ďalej aj ako „CEP“) má umožniť služby pre bezpečnú komunikáciu medzi občanmi, podnikateľmi a verejnou správou. Slúžiť má na potvrdzovanie prijatia doručených elektronických správ, validáciu autorizácií, vytváranie kvalifikovaných pečatí, predlžovanie dôveryhodnosti podpisov a ďalšie pomocné činnosti. Tiež má poskytnúť služby pre podporu zabezpečenia dôvernosti a integrity komunikácie.
  Tento systém musí byť navrhnutý tak, aby spĺňal vysoké štandardy bezpečnosti a spoľahlivosti, pričom umožňuje efektívne vytvárať a overovať elektronické podpisy, pečate a časové pečiatky. CEP overuje a zaisťuje integritu a právnu záväznosť elektronických podpisov (pečatí) dokumentov v súlade s platnou legislatívou a medzinárodnými normami, najmä Nariadením eIDAS.
@@ -857,7 +857,9 @@
  Taktiež umožňuje pečatenie ľubovoľných formátov súborov s možnosťou ich obmedzenia na základe zoznamu mimetype/Content-Type.
--=== 3.6.7 Centrálna orchestračná platforma pre životné situácie a Centrálna zbernica udalostí ===
++1.
++11.
++111. Centrálna orchestračná platforma pre životné situácie a Centrálna zbernica udalostí
  **Služby pre prijímanie **eventov z modulov ÚPVS a agendových systémov OVM, ktoré obsahujú informácie o konaní, priebehu životnej situácie alebo zmene dát, či inej udalosti v rámci elektronického doručovania. Ich úlohou je zbieranie vstupov do procesov životných situácií.
@@ -937,7 +937,9 @@
  Rovnako je plánované vytvorenie a nastavenie udalostí, konfigurácia zbernice v kontexte vybraných životných situácií (odhad rozsahu sú 2 životné situácie, každá životná udalosť s maximálne 20 typmi udalostí, vrátane integrácií s 1-2 OVM). Vybrané životné situácie a ich procesy budú dodané zo strany gestora ŽS – MIRRI.
--=== 3.6.8 Konsolidácia certifikačných autorít (KDS) ===
++1.
++11.
++111. Konsolidácia certifikačných autorít (KDS)
  V rámci realizácie projektu bude nastavený rámec poskytovania KDS po uplynutí životnosti existujúceho riešenia, vrátane rozšírenia použiteľnosti a využívania dôveryhodných služieb koncovými používateľmi v zmysle zjednodušenia a zatraktívnenia využívania KDS.
@@ -1001,7 +1001,9 @@
  * Poskytovanie služieb podpory a údržby po dobu 60 mesiacov a to podľa požiadaviek, v rozsahu a podľa podmienok uvedených v **//Prílohe č.2 Katalóg požiadaviek//**.
  * Služby na vyžiadanie
--=== 3.6.9 Optimalizácia prevádzkovej platformy ===
++1.
++11.
++111. Optimalizácia prevádzkovej platformy
  NASES prevádzkuje platformu pre poskytovanie služieb pre verejnú správu. Aktuálne má k dispozícii dve lokality.
@@ -1025,7 +1025,8 @@
  ** Vytvorenie dátového skladu DWH s informáciami zo systémov platformy dostupnými pre rôzne úrovne podpory tak, aby bolo možné proaktívne reagovať na aktivity a prijímať opatrenia na kvalitné poskytovanie služieb platformy.
  ** Integrácia systémov modernizovaného Ústredného kontaktného centra a systémov podpory tak aby občan alebo úradník mal informácie o riešení svojej požiadavky dostupnú na jednom mieste.
--== 3.7 Riziká a závislosti ==
++1.
++11. Riziká a závislosti
  **V rámci projektu boli v prípravnej a inicializačnej fáze identifikované RIZIKÁ a ZÁVISLOSTI, ktoré** sú uvedené v **Prílohe č.3 Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTI**.
@@ -1036,6 +1036,7 @@
  * Legislatívou
  * Časovým priebehom / plánom projektu.
++
  [[image:1748889561941-979.png]]
@@ -1081,7 +1081,8 @@
  Závislosti jednotlivých centrálnych komponentov programu Slovensko 3.0, ktoré sú súčasťou tohto projektu  sú uvedené v **//Prílohe č.8 Závislosti na úrovni dopadov na externé systémy a ŽS//**.
--== 3.8 Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry ==
++1.
++11. Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry
  Na základe identifikovaného rozsahu problému sa navrhuje v projektovom zámere rôzne riešenia biznis procesov (podmnožiny problému). Alternatívy pokrývajú príslušné procesy vybraných stakeholderov (zainteresované strany) podporujúcich životnú situáciu  jej časti realizovanej v rámci centrálnych komponentov platformy SVK3.0.
@@ -1104,7 +1104,8 @@
  |5.|Občan / Podnikateľ / úradník OVM|Používateľ ŽS a koncových služieb OVM
  |6.|Orgány verejnej moci v EU|Využívajú služby prostredníctvom eIDAS nodu
--== 3.9 Multikriteriálna analýza (MCA) ==
++1.
++11. Multikriteriálna analýza (MCA)
  Výber alternatív prebiehal na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.
@@ -1249,7 +1249,7 @@
--= 4. POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU) =
++1. POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)
  Všetky výstupy projektu sú v zmysle Vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov.
@@ -1356,7 +1356,7 @@
  * Koordinácia a tvorba obsahu publicity a informovanosti a jeho prezentovanie na konferenciách/workshopoch.
  * Príprava tlačových správ a publikovanie informácií na Webovej stránke NASES.
--= 5. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY =
++1. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY
  Projekt nadväzuje na projekty realizované v predošlom programovom období OPII PO7:
@@ -1372,7 +1372,9 @@
  Obrázok 5 Medzi projektové závislostí OPII a POO
--=== 5.1.1 Zvyšovanie úžitkovej hodnoty digitálnych služieb pre občanov, podnikateľov a inštitúcie verejnej správy (Modernizácia UPVS) ===
++1.
++11.
++111. Zvyšovanie úžitkovej hodnoty digitálnych služieb pre občanov, podnikateľov a inštitúcie verejnej správy (Modernizácia UPVS)
  Východiskovým stavom k projektu bola aktuálna situácia na ústrednom portáli, kedy používateľ pristupuje k elektronickým  službám štátu prostredníctvom vstupných obrazoviek vypĺňaných na www.slovensko.sk alebo na rôznych rezortných portáloch, aj keď sa autentifikuje jednotne – prostredníctvom eID karty alebo aplikácie Slovensko v mobile. Celkový proces od odoslania podania až po príjem úradného rozhodnutia nebol plne optimalizovaný tak, aby priniesol príjemný používateľský zážitok. Neexistovalo jedno miesto, kde si môže občan pozrieť všetky svoje podania voči verejnej správe, stav prebiehajúcich konaní, respektíve údaje, ktoré o ňom vedie štát. Elektronické služby nie sú využívané v dostatočnej miere, aj vzhľadom na nedostatočne zverejnené informácie a neefektívne vyhľadávanie.
@@ -1394,7 +1394,9 @@
  * bola vylepšená spätná väzba od užívateľov priamo s kontaktným centrom NASES. Služba umožní používateľom ústredného portálu VS či zákazníkom kontaktného centra, zanechať spätú väzbu na využitú službu (informačnú, či transakčnú), resp. na portál ako taký. Účelom je takúto zozbieranú spätnú väzbu vyhodnotiť a zabezpečiť jej vyriešenie, resp. na základe nej manažovať neustály rozvoj portálu slovensko.sk. Služba bude poskytovaná používateľom cez web, telefón a v rámci rozvoja ÚPVS bude rozšírený aj o komplexnejší zber spätnej väzby autentifikovaných používateľov portfólia klienta, resp. zber aj od používateľov štátneho Messengera (kanál web).
  * V rámci projektu bola dodaná a obnovená hardvérová infraštruktúra vrátane potrebných SW licencií.
--=== 5.1.2 Modernizácia Ústredného kontaktného centra (MÚKC) ===
++1.
++11.
++111. Modernizácia Ústredného kontaktného centra (MÚKC)
  Cieľom projektu “Modernizácia Ústredného kontaktného centra” bola  modernizácia súčasného softvérového vybavenia Ústredného kontaktného centra (ďalej “ÚKC”), tak aby poskytovalo funkcionalitu moderných kontaktných centier a bolo na kvalitnej, dostatočne mohutnej a bezpečnej informačno-komunikačnej infraštruktúre s využitím kvalitných ľudských zdrojov.
@@ -1407,7 +1407,9 @@
  * Poskytovanie podpory pri používaní služieb poskytovaných cez Ústredný portál verejnej správy. Služba je poskytovaná cez rôzne kanály ako telefón, e-mail, a web - Štátny Messenger s Cobrowse
  * Zaznamenávanie a vyhodnocovanie spätnej väzby používateľov Ústredného portálu verejnej správy. Služba je poskytovaná používateľom cez web v rámci rozvoja ÚPVS a bude rozšírená aj o komplexnejší zber spätnej väzby cez telefón.
--=== 5.1.3 Služby sprístupňovania a zdieľania doručovaných rozhodnutí (KSDR) ===
++1.
++11.
++111. Služby sprístupňovania a zdieľania doručovaných rozhodnutí (KSDR)
  Rada vlády pre digitalizáciu verejnej správy a digitálny jednotný trh dňa 28.02.2017 schválila dokument Manažment údajov, ktorý navrhuje riešiť problematiku zdieľania informácií o elektronických rozhodnutiach, či už medzi inštitúciami verejnej správy, ako i lepšie používanie rozhodnutí v elektronickej podobe na digitálnom trhu. Hodnotiaca komisia MV SR schválila dňa 13.03.2018 reformný zámer „Transparentné rozhodovanie vo verejnej správe“. V rámci tohto pôvodného reformného zámeru NASES aktuálne implementuje prvú časť z celkového národného projektu v podobe pilotného projektu pod názvom „Služby sprístupňovania doručovaných rozhodnutí“ (KSDR). Projekt bol financovaný z dopytovej výzvy Malé zlepšenie e-eGOV služieb.
@@ -1435,7 +1435,9 @@
  * umožnenie adresátovi sprístupniť rozhodnutie tretej strane. Adresát požiada o vygenerovanie sprístupňovacieho kódu pre tretiu stranu a tento potom tretej strane poskytne (zaslanie e-mailom, zobrazenie na displeji mobilného telefónu a pod.).
  * sprístupnenie konkrétneho rozhodnutia tretej strane bez potreby eID, iba zadaním (nasnímaním) sprístupňovacieho kódu , ktorý má jednorazovú resp. krátkodobú platnosť.
--=== 5.1.4 Slovensko v mobile (SvM) ===
++1.
++11.
++111. Slovensko v mobile (SvM)
  Národný projekt Slovensko v mobile bol projektom sprístupnenia elektronických služieb štátu v mobilných zariadeniach občanovi, či už ako zástupcovi právnickej osoby alebo fyzickej osobe.
@@ -1448,7 +1448,9 @@
  * vytvorené základné a zároveň dôležité nástroje na vytvorenie a používanie mobilného autentifikátora na prihlásenie k službe štátu vrátane integrácie na spoločné komponenty ÚPVS, nástroje a služby na zasielanie mobilných push notifikácií a kontextových správ, ktoré sú nositeľom štruktúrovanej informácie, ktoré môže vyvolať interakciu s adresátom priamo v aplikácii „Slovensko v mobile“.
  * na základné služby nadviazala integrácia vybraných subjektov a ich služieb, ktoré budú realizované proof of concept pre potvrdenie funkcionality služieb a ich praktického využitia. Výstup z úvodných realizácií bude slúžiť na prípadné spresnenie integračnej dokumentácie alebo doladenie služieb určených na integráciu na základe získanej spätnej väzby z praktického scenára. Projekt zároveň integruje SDK pre používanie nových občianskych preukazov eID2.0 s NFC**.**
--=== 5.1.5 Centrálna API Manažment platforma (CAMP) ===
++1.
++11.
++111. Centrálna API Manažment platforma (CAMP)
  Cieľom realizácie národného projektu Centrálna API Manažment Platforma (Platforma pre publikovanie služieb štátu cez Open API) bolo rozšírenie počtu komunikačných kanálov v rámci poskytovania multikanálového prístupu k službám, ktorý je bližšie popísaný dokumentom Strategická priorita Multikanálový prístup. Z dôvodu koordinácie napojenia služieb, zabezpečenia jednotnej aplikácie štandardov, ako aj samotného technického riešenia bolo nevyhnutné tento projekt realizovať na centrálnej úrovni.
@@ -1665,12 +1665,15 @@
  Obrázok 12 Nástroje na modelovanie a metodika
--== 5.2 Opis centrálnych komponentov ==
++1.
++11. Opis centrálnych komponentov
  Predmetom kapitoly je popis centrálnych komponentov a biznis služieb, ktoré prinášajú v rámci projektu. Popísané sú aj komponenty, ktoré nie sú predmetom dodania ale sú ovplyvnené dodávanými centrálnymi komponentami.
--=== 5.2.1 NASES (sú predmetom projektu) ===
++1.
++11.
++111. NASES (sú predmetom projektu)
  Detailný opis centrálnych komponentov, ktoré sú predmetom projektu je popísaný v dokumente „PRÍSTUP K PROJEKTU“, kde je uvedená navrhovaná „ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU“ s popisom na úrovni
@@ -1701,8 +1701,11 @@
--=== 5.2.2 NASES (nie sú predmetom projektu) ===
++1.
++11.
++111. NASES (nie sú predmetom projektu)
++
  **eIDAS Node / (eIDAS uzol)** - Uzol je súčasťou architektúry interoperability elektronickej identifikácie členských štátov EÚ v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 910/2014 (eIDAS) a Vykonávacieho nariadenia Komisie EÚ č. 2015/1501. Umožňuje cezhraničnú autentifikáciu prostriedkami elektronickej identifikácie posúdenými a notifikovanými členskými štátmi EÚ predpísanou procedúrou a zverejnenými vo Vestníku EÚ. Členské štáty majú povinnosť akceptovať pri prístupe k službám online svojho verejného sektora autentifikáciu prostriedkami elektronickej identifikácie minimálne na úrovni „pokročilá“.
@@ -1790,7 +1790,9 @@
  * Analytické nástroje a reporting pre správu poplatkov (pre MF SR)
  * Úsporu ľudských zdrojov pri spracovávaní podaní a platieb za podanie
--=== 5.2.3 MIRRI (nie sú predmetom projektu) ===
++1.
++11.
++111. MIRRI (nie sú predmetom projektu)
  **Centrálna API manažment platforma (CAMP) **- platforma, ktorá bude slúžiť pre jednotné pripojenie a interakciu prístupových miest pri poskytovaní multikanálových služieb VS. API GW prepája IS VS vzájomne medzi sebou z pohľadu funkčnosti - biznis logiky (prepojenie na úrovni poskytovaných služieb) a IS VS s viackanálovými rozhraniami na vystavovanie front-office služieb do multikanálového prostredia (prepojenie funkcionality naprieč prístupovými miestami). Poskytnutie API manažment platformy pre jednotlivé OVM je základným predpokladom plného využitia multikanálového prístupu. Umožní jednotlivým OVM publikovať služby na jednom mieste a odberateľom využívať služby z jedného zdroja a v jednotnom formáte v súlade s definovaným štandardom publikovania služieb.
@@ -1878,7 +1878,9 @@
  * IDSK nový dizajn
  * Nové dátové objekty
--=== 5.2.4 MFSR (nie sú predmetom projektu) ===
++1.
++11.
++111. MFSR (nie sú predmetom projektu)
  **eKolok - **Systém, ktorý zabezpečuje vytvorenie, predaj, evidenciu, spotrebu a  činnosti súvisiace s evidenciou a manažovaním elektronických kolkov.
@@ -1895,37 +1895,44 @@
  V Slovenskej republike sú poplatky správne a súdene poplatky hradené výlučne elektronickými kolkami.
--== 5.3 Prehľad koncových služieb – budúci stav ==
++1.
++11. Prehľad koncových služieb – budúci stav
  Podrobnosti sú uvedene v **//Prílohe č.4 Zoznam KS a AS služieb//**.
--== 5.4 Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav ==
++1.
++11. Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav
  Podrobnosti sú uvedene v **//Prílohe č.4 Zoznam KS a AS služieb//**.
--== 5.5 Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav ==
++1.
++11. Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav
  Podrobnosti sú uvedene v **//Prílohe č.4 Zoznam KS a AS služieb//**.
--== 5.6 Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS[[(% class="wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink" %)^^**~[2~]**^^>>path:#_ftn2]](%%) a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán ==
++1.
++11. Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS[[(% class="wikiinternallink wikiinternallink" %)^^**~[2~]**^^>>path:#_ftn2]](%%) a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán
  Tento projekt rieši modernizáciu centrálnych komponentov a centrálnych blokov eGovernmentu v zmysle zákona č. 305/2013 Z.z.
--== 5.7 Aplikačné služby na integráciu ==
++1.
++11. Aplikačné služby na integráciu
  Podrobnosti sú uvedene v **//Prílohe č.4 Zoznam KS a AS služieb//**.
--== 5.8 Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ ==
++1.
++11. Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ
  Tento projekt nerieši poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ.
--== 5.9 Konzumovanie údajov z IS CSRÚ ==
++1.
++11. Konzumovanie údajov z IS CSRÚ
  Uveďte v tabuľke prehľad konzumovaných údajov z IS CSRÚ v TO BE stave. [[Súčasné dostupné objekty evidencie a údaje v IS CSRÚ>>url:https://managementmania.com/sk/databaza]] sú uvedené v integračnom manuáli IS CSRÚ.
@@ -1940,7 +1940,8 @@
  |3|Register adries (RA)| |isvs_5836
  |4|Číselníky| |isvs_5836
--== 5.10 Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav: ==
++1.
++11. Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav:
  Bližší prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) je popísaný v dokumente „PRÍSTUP K PROJEKTU“, kde sú uvedený
@@ -1955,7 +1955,7 @@
  ** ďalšie privátne cloudy (Vládny Cloud, eSK Cloud)
  ** verejné cloudy (Amazon Web Services (AWS), Microsoft Azure, Oracle Cloud Infrastructure (OCI), Github)
--= 6. LEGISLATÍVA =
++1. LEGISLATÍVA
  Realizácia projektu bude v súlade s nasledovnými právnymi predpismi:
@@ -1993,26 +1993,32 @@
  **Európska legislatíva**
--* Nariadenie  Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (GDPR) a v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
--* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES
--** Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1502.
++*
++**
++*** Nariadenie  Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (GDPR) a v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
++*** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES
++*** Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1502.
  **Normy a technické špecifikácie:**
--* ETSI normy: TS 119 101, EN 319 102, EN 319 122, 132, 142, 162, 401, 411 (vr. 411-1 a 411-2), 421, 422, 441, 511, 521, 531, TS 119 431 (aj 431-1), TS 119 432, 441, 511.
--* CEN norma: EN 419 241.
++*
++**
++*** ETSI normy: TS 119 101, EN 319 102, EN 319 122, 132, 142, 162, 401, 411 (vr. 411-1 a 411-2), 421, 422, 441, 511, 521, 531, TS 119 431 (aj 431-1), TS 119 432, 441, 511.
++*** CEN norma: EN 419 241.
  **Dokumentácia k projektu musí byť vytvorená najmä v súlade s:**
  Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy.
--== 6.1 Legislatívne zmeny ==
++1.
++11. Legislatívne zmeny
  Súčasne dávame do pozornosti, že je v príprave legislatívny zámer, ktorý by mal nahradiť vyššie spomínaný zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Predpokladaná účinnosť nového zákona o elektronickej verejnej správy sa predpokladá 1.1.2026 alebo od 1.6.2026.
--= 7. ROZPOČET A PRÍNOSY =
++1. ROZPOČET A PRÍNOSY
--== 7.1 Nulová Alternatíva A vs Alternatíva C ==
++1.
++11. Nulová Alternatíva A vs Alternatíva C
  Z pohľadu prínosov bol primárne model postavený na vyčíslení rozdielov medzi nákladmi a výnosmi projektu. Nakoľko alternatíva C nemá oproti súčasnému stavu žiadne plusy okrem toho, že spĺňa podmienky POO SR, nie je možné vyčísliť žiadne prínosy tejto alternatívy.
@@ -2032,7 +2032,8 @@
  Túto alternatívu by sme mohli odporúčať len vtedy, ak by hrozilo, že viac obstaraných modulov by nebolo implementovaných včas, t.j. aby boli nasadené do skončenia harmonogramu projektu v mesiaci 03/2026. V tom prípade by hrozilo prepadnutie prostriedkov z POO SR.
--== 7.2 Nulová Alternatíva A vs Alternatíva D ==
++1.
++11. Nulová Alternatíva A vs Alternatíva D
  Z pohľadu prínosov bol primárne model postavený na vyčíslení rozdielov medzi nákladmi a prínosmi projektu.
@@ -2069,7 +2069,8 @@
  Hodnota pomeru pridanej hodnoty každého vynaloženého Euro investície voči benefitom je **BCR = 1,78 **€, pričom projekt má vnútornú ekonomickú výnosovú mieru 82,9 %.
--== 7.3 Analýza citlivosti Alternatíva D ==
++1.
++11. Analýza citlivosti Alternatíva D
  Odhadovanie budúceho toku prínosov a nákladov môže vykazovať volatilitu voči externým vplyvom a preto boli výsledky ekonomickej analýzy podrobené rizikovej analýze, ktorá na základe stanovených zmien viacerých premenných súčasne identifikovala „kritické“ premenné projektu.
@@ -2114,8 +2114,9 @@
  Všetky detaily rozpočtu a prínosov sú uvedené v **//Prílohe č.9 ROZPOČET A PRÍNOSY projektu SVK3//**.
--= 8. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA =
++1. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA
++
  **Harmonogram aktivít projektu:**
  * Začiatok realizácie: 01/01/2022
@@ -2145,7 +2145,7 @@
  * Release final (R2=FULL) je kompletná funkčnosť riešenia.
  * Súčasťou dodávky je vždy Postimplementačná podpora minimálne v rozsahu 1 mesiac, počas ktorej bude zabezpečené ladenie systému a intenzívna podpora v rámci rolloutu do produkčnej prevádzky.
--= 9. PROJEKTOVÝ TÍM =
++1. PROJEKTOVÝ TÍM
  Zostavuje sa **Riadiaci výbor (RV),** v minimálnom zložení:
@@ -2180,7 +2180,7 @@
  |6.|Daniel Vráblik|Manažér prevádzky|SPIS
  |7.|Tibor Berešík|Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti|KB
--= 10. PRÍLOHY =
++1. PRÍLOHY
  **Príloha č.1 Zoznam skratiek a pojmov**

XWiki.XWikiComments[10]

Selection

@@ -1,1 +1,1 @@
--rávy. Popis identifikovaných problémov Ústredný portál verejnej správy je v zmysle Zákona o eGovernmente informačný systém verejnej správy, prostredníctvom ktorého je možné centrálne vykonávať elektronickú úradnú komunikáciu s ktorýmkoľvek orgánom verejnej moci a pristupovať k spoločným modulom. Správca ústredného portálu zverejňuje na ústrednom portáli komunikačné rozhrania určené na zabezpečenie elektronickej komunikácie pri výkone verejnej moci elektronicky prostredníctvom spoločných modulov Spoločnými modulmi sú: modul elektronických schránok, autentifikačný modul, platobný modul, modul centrálnej elektronickej podateľne, modul elektronických formulárov, modul elektronického doručovania, notifikačný modul, modul procesnej integrácie a integrácie údajov, modul dlhodobého uchovávania. Ústredný portál prešiel od svojho uvedenia do prevádzky v roku 2015 viacerými optimalizáciami a rozšírením funkcionality portálu pre občanov podnikateľov a orgány verejnej moci. Významnou z pohľadu optimalizácie kľúčového procesu elektronickej komunikácie so štátom sa v roku 2019 realizovala optimalizácia synchrónneho doručovania, ktorá sa zaoberala riešením najmä: vybudovanie centrálneho úložiska objektov správ (OST – object storage, na ukladanie objektov správ, čo umožnilo, že v rámci procesu sa presúva len referencia na objekty v OST vybudovanie vysokopriepustného MQ, ktorý tvorí komunikačné jadro informačného systému ÚPVS vybudovanie centrálnej evidencie logovania vrátane ich spracovania a konsolidovaného vyhodnotenia NASES realizoval v uplynulom období projekt „Zvyšovania úžitkovej hodnoty digitálnych služieb pre občanov“ (Modernizácia ÚPVS), ktorý mal priniesť zmeny niektorých modulov ÚPVS, a to najmä so zameraním na lepšiu prístupnosť k elektronickým službám s využitím rozšírených autentifikačných prostriedkov.  Projekt sa zameriaval najmä na informačnú časť webu ÚPVS, vrátane návodov a krokovníkov pre životné situácie, štátny Messenger a komponent pre spätnú väzbu. Nezaoberal sa optimalizáciou a ani zmenou backendových služieb alebo zmenou prístupu k dátam. Zároveň realizovalo MIRRI projekty rozvoja podporných centrálnych eGOV komponentov (CAMP, MOU, KAV, SvM, CSRU), ktoré priniesli nové modernizované služby a platformy. V rámci rozvoja aplikačného portfólia a prevádzkového modelu poskytovania služieb centrálnych modulov NASES riešil aj niekoľko interných projektov súvisiacich s optimalizáciou prevádzkových procesov (SD NASES, modernizácie Dátových centier, budovanie kapacít a governance prevádzky), ich ďalší rozvoj je však nevyhnutným predpokladom pre zlepšovanie služieb občanom a integračných partnerov. Inovácia centrálnych aplikačných komponentov sa zameriava na odstránenie vendor locku a morálnej zastaranosti. Aplikačné moduly budú optimalizované a navrhované v súlade s požiadavkami projektu životných situácií. Pri navrhovaní funkcionality sú nevyhnuté používateľské prieskumy s kľúčovými aktérmi so zameraním sa na základné služby poskytované centrálnymi aplikačnými komponentami.
++rávy. Popis identifikovaných problémov Ústredný portál verejnej správy je v zmysle Zákona o eGovernmente informačný systém verejnej správy, prostredníctvom ktorého je možné centrálne vykonávať elektronickú úradnú komunikáciu s ktorýmkoľvek orgánom verejnej moci a pristupovať k spoločným modulom. Správca ústredného portálu zverejňuje na ústrednom portáli komunikačné rozhrania určené na zabezpečenie elektronickej komunikácie pri výkone verejnej moci elektronicky prostredníctvom spoločných modulov Spoločnými modulmi sú: modul elektronických schránok, autentifikačný modul, platobný modul, modul centrálnej elektronickej podateľne, modul elektronických formulárov, modul elektronického doručovania, notifikačný modul, modul procesnej integrácie a integrácie údajov, modul dlhodobého uchovávania. Ústredný portál prešiel od svojho uvedenia do prevádzky v roku 2015 viacerými optimalizáciami a rozšírením funkcionality portálu pre občanov podnikateľov a orgány verejnej moci. Významnou z pohľadu optimalizácie kľúčového procesu elektronickej komunikácie so štátom sa v roku 2019 realizovala optimalizácia synchrónneho doručovania, ktorá sa zaoberala riešením najmä: vybudovanie centrálneho úložiska objektov správ (OST – object storage, na ukladanie objektov správ, čo umožnilo, že v rámci procesu sa presúva len referencia na objekty v OST vybudovanie vysokopriepustného MQ, ktorý tvorí komunikačné jadro informačného systému ÚPVS vybudovanie centrálnej evidencie logovania vrátane ich spracovania a konsolidovaného vyhodnotenia NASES realizoval v uplynulom období projekt „Zvyšovania úžitkovej hodnoty digitálnych služieb pre občanov“ (Modernizácia ÚPVS), ktorý mal priniesť zmeny niektorých modulov ÚPVS, a to najmä so zameraním na lepšiu prístupnosť k elektronickým službám s využitím rozšírených autentifikačných prostriedkov. Projekt sa zameriaval najmä na informačnú časť webu ÚPVS, vrátane návodov a krokovníkov pre životné situácie, štátny Messenger a komponent pre spätnú väzbu. Nezaoberal sa optimalizáciou a ani zmenou backendových služieb alebo zmenou prístupu k dátam. Zároveň realizovalo MIRRI projekty rozvoja podporných centrálnych eGOV komponentov (CAMP, MOU, KAV, SvM, CSRU), ktoré priniesli nové modernizované služby a platformy. V rámci rozvoja aplikačného portfólia a prevádzkového modelu poskytovania služieb centrálnych modulov NASES riešil aj niekoľko interných projektov súvisiacich s optimalizáciou prevádzkových procesov (SD NASES, modernizácie Dátových centier, budovanie kapacít a governance prevádzky), ich ďalší rozvoj je však nevyhnutným predpokladom pre zlepšovanie služieb občanom a integračných partnerov. Inovácia centrálnych aplikačných komponentov sa zameriava na odstránenie vendor locku a morálnej zastaranosti. Aplikačné moduly budú optimalizované a navrhované v súlade s požiadavkami projektu životných situácií. Pri navrhovaní funkcionality sú nevyhnuté používateľské prieskumy s kľúčovými aktérmi so zameraním sa na základné služby poskytované centrálnymi aplikačnými komponentami.

XWiki.XWikiComments[11]

Selection

@@ -1,1 +1,1 @@
--Oblasť  „Autentifikácia, autorizácia a správa identít“ Oblasť „Tvorba , evidencia a vizualizácia elektronických správ“ Oblasť „Orchestrácia procesov ŽS“ Oblasť „Dôveryhodných služieb NASES“ Oblasť „Platforma pre prevádzkovanie a poskytovanie služieb pre riešenie životnej situácie občanov“ 3.3 Zainteresované strany/Stakeholderi ID AKTÉR / STAKEHOLDER SUBJEKT (názov / skratka) ROLA (vlastník procesu/ vlastník dát/zákazník/ užívateľ …. člen tímu atď.) Informačný systém (MetaIS kód a názov ISVS) 1. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby NASES Biznis vlastník M
++Oblasť  „Autentifikácia, autorizácia a správa identít“ Oblasť „Tvorba , evidencia a vizualizácia elektronických správ“ Oblasť „Orchestrácia procesov ŽS“ Oblasť „Dôveryhodných služieb NASES“ Oblasť „Platforma pre prevádzkovanie a poskytovanie služieb pre riešenie životnej situácie občanov“ Zainteresované strany/Stakeholderi ID AKTÉR / STAKEHOLDER SUBJEKT (názov / skratka) ROLA (vlastník procesu/ vlastník dát/zákazník/ užívateľ …. člen tímu atď.) Informačný systém (MetaIS kód a názov ISVS) 1. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby NASES Biznis vlastník M

XWiki.XWikiComments[16]

Selection

@@ -1,1 +1,1 @@
--Garant
++Garant

Selection Right Context

@@ -1,1 +1,1 @@
-- / metodik pre ŽS META IS 3
++/ metodik pre ŽS META IS 3

XWiki.XWikiComments[28]

Selection

@@ -1,1 +1,1 @@
--inštitúcií v orchestrácii Minimálny počet rôznych inštitúcií, zasielajúcich informácie pre sledovanie a
++ inštitúcií v orchestrácii Minimálny počet rôznych inštitúcií, zasielajúcich informácie pre sledovanie a

XWiki.XWikiComments[29]

Selection

@@ -1,1 +1,1 @@
--forme 3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa Nakoľ
++forme Špecifikácia potrieb koncového používateľa Nakoľ

XWiki.XWikiComments[31]

Selection

@@ -1,1 +1,1 @@
--ID ID/ Názov cieľa Kategória KPI Názov  ukazovateľa (KPI) Popis  ukazovateľa Merná jednotka  AS IS  merateľné hodnoty (aktuálne) TO BE Merateľné hodnoty (cieľové hodnoty) Spôsob ich merania Poznámka 1 7/POO Cieľ 1 Biznis Používatelia verejných digitálnych služieb, produktov a procesov Počet používateľov digitálnych verejných služieb, produktov a procesov v súčasnosti a v budúcnosti. (Počet schránok aktivovaných na doručenie FO) Počet používateľov kumulatívne 318.000 600.000 Štatistiky z logov Plánovaný postupný nárast: 2026 – 370.000 2027 – 480.000 2029 – 600.000 2 Cieľ 1 Biznis Počet používaných formulárov Počet elektronických formulárov, umožňujúcich podávanie a komunikáciu občana/podnikateľa prostredníctvom ÚPVS Počet 300 400 Kontrola zverejnených formulárov na ÚPVS (dátum zverejnenia po odovzdaní projektu) 3 Cieľ 1 Cieľ 2 Procesné Počet integrovaných inštitúcií Počet inštitúcií, zasielajúcich informácie o stave agendových procesov Počet 0 13 Počet inštitúcií, naintegrovaných na spoločnú zbernicu udalostí Plánovaný postupný nárast: 2026 – 4 2027 – 13 4 Cieľ 1 Cieľ 2 Procesné Počet orchestrácií Počet orchestrácii, umožňujúcich sledovať občanom/podnikateľom proces jeho životnej situácie Počet 0 15 Počet implementovaných orchestrácií v centrálnej orchestračnej platforme 5 Cieľ 1 Cieľ 2 Procesné Počet inštitúcií v orchestrácii Minimálny počet rôznych inštitúcií, zasielajúcich informácie pre sledovanie a zobrazovanie udalostí v rámci jednej životnej situácie občana/podnikateľa Počet 0 2 (SP, MVSR) Počet zobrazovaných krokov od jednotlivých inštitúcií (nie technologických) v rámci implementovaných orchestrácií v centrálnej orchestračnej platforme 3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa Nakoľko NASES poskytuje iba backendové služby nie sú údaje o požiadavkách používateľov zbierané klasickými prieskumami. NASES zbiera podnety používateľov cez portál Slovensko.sk, al
++ID ID/ Názov cieľa Kategória KPI Názov  ukazovateľa (KPI) Popis  ukazovateľa Merná jednotka  AS IS  merateľné hodnoty (aktuálne) TO BE Merateľné hodnoty (cieľové hodnoty) Spôsob ich merania Poznámka 1 7/POO Cieľ 1 Biznis Používatelia verejných digitálnych služieb, produktov a procesov Počet používateľov digitálnych verejných služieb, produktov a procesov v súčasnosti a v budúcnosti. (Počet schránok aktivovaných na doručenie FO) Počet používateľov kumulatívne 318.000 600.000 Štatistiky z logov Plánovaný postupný nárast: 2026 – 370.000 2027 – 480.000 2029 – 600.000 2 Cieľ 1 Biznis Počet používaných formulárov Počet elektronických formulárov, umožňujúcich podávanie a komunikáciu občana/podnikateľa prostredníctvom ÚPVS Počet 300 400 Kontrola zverejnených formulárov na ÚPVS (dátum zverejnenia po odovzdaní projektu) 3 Cieľ 1 Cieľ 2 Procesné Počet integrovaných inštitúcií Počet inštitúcií, zasielajúcich informácie o stave agendových procesov Počet 0 13 Počet inštitúcií, naintegrovaných na spoločnú zbernicu udalostí Plánovaný postupný nárast: 2026 – 4 2027 – 13 4 Cieľ 1 Cieľ 2 Procesné Počet orchestrácií Počet orchestrácii, umožňujúcich sledovať občanom/podnikateľom proces jeho životnej situácie Počet 0 15 Počet implementovaných orchestrácií v centrálnej orchestračnej platforme 5 Cieľ 1 Cieľ 2 Procesné Počet inštitúcií v orchestrácii Minimálny počet rôznych inštitúcií, zasielajúcich informácie pre sledovanie a zobrazovanie udalostí v rámci jednej životnej situácie občana/podnikateľa Počet 0 2 (SP, MVSR) Počet zobrazovaných krokov od jednotlivých inštitúcií (nie technologických) v rámci implementovaných orchestrácií v centrálnej orchestračnej platforme Špecifikácia potrieb koncového používateľa Nakoľko NASES poskytuje iba backendové služby nie sú údaje o požiadavkách používateľov zbierané klasickými prieskumami. NASES zbiera podnety používateľov cez portál Slovensko.sk, al

XWiki.XWikiComments[35]

Selection

@@ -1,1 +1,1 @@
--Cieľom projektu je optimalizácia prevádzkovej platformy pre podporu životných situácií. Požiadavky vychádzajú od používateľov a ich role v rámci využívania zákazníckej cesty v príslušnej ŽS. Modernizácia je v súlade s CSR 2020, ktoré odporúčajú Slovensku znížiť administratívnu záťaž a zjednodušiť postupy spolu s vytvorením jednotného kontaktného miesta pre komunikáciu s verejnou správou. Zákaznícka cesta (customer journey) zachytáva sled aktivít a udalostí životnej situácie týkajúcich sa fyzickej osoby. V každom kroku má občan možnosť sám sa rozhodnúť, akým spôsobom si bude riešiť svoju životnú situáciu. Ak sa rozhodne pre hľadanie individuálnou cestou, na výber má niekoľko možností. Ak občan splní potrebné podmienky, môže využiť aj služby orgánov verejnej moci, ktoré mu pomôžu. Obrázok 3 Zákaznícka cesta (ŽS) Prioritné životné situácie sú vnímané z pohľadu občanov a podnikateľov ako rôzne udalosti, ktorými prechádzajú v rámci svojho života. Tieto udalosti vzniknú buď z vôle občana alebo podnikateľa, prípadne sa udejú nezávisle od jeho vôle. Ak sa však už v takej situácii ocitnú a potrebujú komunikovať so štátom, mala by táto komunikácia prebehnúť pre nich čo najjednoduchšie. V ideálnom prípade automatizovane, aby občan a podnikateľ nemusel oznamovať rovnakú skutočnosť alebo údaje rôznym úradom. Životná situácia občana v rámci definovanej zákazníckej cesty končí splnením cieľa, pre ktoré občan službu ŽS využil. Prioritné životné situácie boli vytvorené podľa zoznamu okruhov životných situácií sledovaných v Hodnotení elektronizácie verejnej správy („eGOV benchmark“) a tiež podľa zoznamu okruhov životných situácií uvedených v požiadavkách na cezhraničnú dostupnosť v jednotnej digitálnej bráne („Single Digital Gateway“, SDG). Platforma SVK3 (súčasný Ústredný portál verejnej správy “ÚPVS”) zabezpečí potrebné centrálne komponenty a zabezpečuje centrálny a jednotný prístup k informáciám a službám verejnej správy. Detailný popis produktov, ktoré prinesie modernizovaná platforma pre životné situácie v rámci projektu sa nachádza v kapitolách nižšie pre všetky kľúčové produkty centrálnych komponentov ako je identita, správa, informácia a proces. Detailné funkčné a nefunkčné požiadavky, ich rozsah, požadované technické, bezpečnostné a iné vlastností sú uvedené v Prílohe č.2 Katalóg požiadaviek. 3.6.1 Autentifikácia, autorizácia a správa identít IAM 3.0 Služby prihlásenia, správy identít a oprávnení budú prispôsobené použitiu podľa aktérov (FO, PO, OVM) s dôrazom na responzívnosť, služby združenej federácie identít v kontexte riešenia životných situácií. Rozšírenie procesu autentifikácie o iné spôsoby vrátane spôsobov onboardingu, ktorý nie je predmetom tohto projektu a bude vstupom z dokumentov zo stratégie MIRRI. Je kladený dôraz na vysokú dostupnosť a kvalitu služieb, ich rozšíriteľnosť bez nutnosti komplikovanej úpravy na strane integrujúcich sa subjektov a centrálnych blokov. Služby je nutné vedieť jednoducho škálovať, konfigurovať a dopĺňať.  Požiadavky na autentifikáciu, autorizáciu a správu identít (ďalej ako “IAM”) pre služby prihlásenia a autorizácie (overenia prístupov) pre systémy ÚPVS a OVM, správu používateľov, identít a oprávnení sú prispôsobené podľa aktérov (FO, FO-podnikateľ, PO, OVM). IAM je centrálny modul ÚPVS, ktorý používajú moduly ÚPVS aj (externé) systémy OVM. IAM nie je agendový systém ÚPVS, ide o podporný modul, ale je potrebný pre korektné fungovanie všetkých ostatných modulov. Je kladený dôraz na vysokú dostupnosť a kvalitu služieb, ich rozšíriteľnosť bez nutnosti komplikovanej úpravy na strane integrujúcich sa subjektov a centrálnych blokov. Služby je nutné vedieť jednoducho škálovať, konfigurovať a dopĺňať. Súčasný IAM ÚPVS je funkčný a spĺňa základné požiadavky na autentifikáciu, autorizáciu a správu identít. Zároveň v čase jeho používania vznikli nové požiadavky, ktoré je potrebné zohľadniť pri ďalšom rozvoji, respektíve pri jeho nahradení. Používateľský dizajn je zastaraný a nespĺňa požiadavky na súčasné IDSK témy. Súčasné riešenie IAM ÚPVS ponúka používateľské rozhranie iba v slovenskom jazyku, čím prispieva k nízkej miere využívania poskytovaných elektronických služieb štátu a verejnej správy cezhraničnými používateľmi. Neumožňuje evidovať typy identifikátorov podľa číselníka identifikátorov a ani viacnásobný výskyt jedného typu identifikátora a kódu krajiny jeho vydavateľa, čím vznikajú problémy pri evidencii cezhraničnými používateľmi. Súčasné riešenie poskytuje komunikáciu pomocou štandardov SAML2.0 a SOAP. Technologické komponenty na ktorých je súčasné riešenie prevádzkované sú obsolentné a začínajú dožívať. Zapracovávanie zmien, rozšírení a zlepšení je finančne a časovo náročné. Požiadavky sú na zabezpečenia splnenia povinnosti správcu ÚPVS a NASES ako prevádzkovateľa ÚPVS a to minimálne v rozsahu paragrafu 10 odsek 5 a paragrafu 19 až 23 zákona o eGovernmente a v súlade s vykonávacími predpismi k tomu vydanými a súčasne s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014).
++Cieľom projektu je optimalizácia prevádzkovej platformy pre podporu životných situácií. Požiadavky vychádzajú od používateľov a ich role v rámci využívania zákazníckej cesty v príslušnej ŽS. Modernizácia je v súlade s CSR 2020, ktoré odporúčajú Slovensku znížiť administratívnu záťaž a zjednodušiť postupy spolu s vytvorením jednotného kontaktného miesta pre komunikáciu s verejnou správou. Zákaznícka cesta (customer journey) zachytáva sled aktivít a udalostí životnej situácie týkajúcich sa fyzickej osoby. V každom kroku má občan možnosť sám sa rozhodnúť, akým spôsobom si bude riešiť svoju životnú situáciu. Ak sa rozhodne pre hľadanie individuálnou cestou, na výber má niekoľko možností. Ak občan splní potrebné podmienky, môže využiť aj služby orgánov verejnej moci, ktoré mu pomôžu. Obrázok 3 Zákaznícka cesta (ŽS) Prioritné životné situácie sú vnímané z pohľadu občanov a podnikateľov ako rôzne udalosti, ktorými prechádzajú v rámci svojho života. Tieto udalosti vzniknú buď z vôle občana alebo podnikateľa, prípadne sa udejú nezávisle od jeho vôle. Ak sa však už v takej situácii ocitnú a potrebujú komunikovať so štátom, mala by táto komunikácia prebehnúť pre nich čo najjednoduchšie. V ideálnom prípade automatizovane, aby občan a podnikateľ nemusel oznamovať rovnakú skutočnosť alebo údaje rôznym úradom. Životná situácia občana v rámci definovanej zákazníckej cesty končí splnením cieľa, pre ktoré občan službu ŽS využil. Prioritné životné situácie boli vytvorené podľa zoznamu okruhov životných situácií sledovaných v Hodnotení elektronizácie verejnej správy („eGOV benchmark“) a tiež podľa zoznamu okruhov životných situácií uvedených v požiadavkách na cezhraničnú dostupnosť v jednotnej digitálnej bráne („Single Digital Gateway“, SDG). Platforma SVK3 (súčasný Ústredný portál verejnej správy “ÚPVS”) zabezpečí potrebné centrálne komponenty a zabezpečuje centrálny a jednotný prístup k informáciám a službám verejnej správy. Detailný popis produktov, ktoré prinesie modernizovaná platforma pre životné situácie v rámci projektu sa nachádza v kapitolách nižšie pre všetky kľúčové produkty centrálnych komponentov ako je identita, správa, informácia a proces. Detailné funkčné a nefunkčné požiadavky, ich rozsah, požadované technické, bezpečnostné a iné vlastností sú uvedené v Prílohe č.2 Katalóg požiadaviek. Autentifikácia, autorizácia a správa identít IAM 3.0 Služby prihlásenia, správy identít a oprávnení budú prispôsobené použitiu podľa aktérov (FO, PO, OVM) s dôrazom na responzívnosť, služby združenej federácie identít v kontexte riešenia životných situácií. Rozšírenie procesu autentifikácie o iné spôsoby vrátane spôsobov onboardingu, ktorý nie je predmetom tohto projektu a bude vstupom z dokumentov zo stratégie MIRRI. Je kladený dôraz na vysokú dostupnosť a kvalitu služieb, ich rozšíriteľnosť bez nutnosti komplikovanej úpravy na strane integrujúcich sa subjektov a centrálnych blokov. Služby je nutné vedieť jednoducho škálovať, konfigurovať a dopĺňať.  Požiadavky na autentifikáciu, autorizáciu a správu identít (ďalej ako “IAM”) pre služby prihlásenia a autorizácie (overenia prístupov) pre systémy ÚPVS a OVM, správu používateľov, identít a oprávnení sú prispôsobené podľa aktérov (FO, FO-podnikateľ, PO, OVM). IAM je centrálny modul ÚPVS, ktorý používajú moduly ÚPVS aj (externé) systémy OVM. IAM nie je agendový systém ÚPVS, ide o podporný modul, ale je potrebný pre korektné fungovanie všetkých ostatných modulov. Je kladený dôraz na vysokú dostupnosť a kvalitu služieb, ich rozšíriteľnosť bez nutnosti komplikovanej úpravy na strane integrujúcich sa subjektov a centrálnych blokov. Služby je nutné vedieť jednoducho škálovať, konfigurovať a dopĺňať. Súčasný IAM ÚPVS je funkčný a spĺňa základné požiadavky na autentifikáciu, autorizáciu a správu identít. Zároveň v čase jeho používania vznikli nové požiadavky, ktoré je potrebné zohľadniť pri ďalšom rozvoji, respektíve pri jeho nahradení. Používateľský dizajn je zastaraný a nespĺňa požiadavky na súčasné IDSK témy. Súčasné riešenie IAM ÚPVS ponúka používateľské rozhranie iba v slovenskom jazyku, čím prispieva k nízkej miere využívania poskytovaných elektronických služieb štátu a verejnej správy cezhraničnými používateľmi. Neumožňuje evidovať typy identifikátorov podľa číselníka identifikátorov a ani viacnásobný výskyt jedného typu identifikátora a kódu krajiny jeho vydavateľa, čím vznikajú problémy pri evidencii cezhraničnými používateľmi. Súčasné riešenie poskytuje komunikáciu pomocou štandardov SAML2.0 a SOAP. Technologické komponenty na ktorých je súčasné riešenie prevádzkované sú obsolentné a začínajú dožívať. Zapracovávanie zmien, rozšírení a zlepšení je finančne a časovo náročné. Požiadavky sú na zabezpečenia splnenia povinnosti správcu ÚPVS a NASES ako prevádzkovateľa ÚPVS a to minimálne v rozsahu paragrafu 10 odsek 5 a paragrafu 19 až 23 zákona o eGovernmente a v súlade s vykonávacími predpismi k tomu vydanými a súčasne s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014).

XWiki.XWikiComments[40]

Selection

@@ -1,1 +1,1 @@
--3.0 Služby vizualizácie elektronickej komunikácie občana a štátu  Jednou z motivácií je odstránenie vendor lock pre elektronickú schránku (eDESK) a rozšírenie je využitia na elektronickú komunikáciu so štátom.
++3.0 Služby vizualizácie elektronickej komunikácie občana a štátu Jednou z motivácií je odstránenie vendor lock pre elektronickú schránku (eDESK) a rozšírenie je využitia na elektronickú komunikáciu so štátom.

XWiki.XWikiComments[42]

Selection Left Context

@@ -1,1 +1,1 @@
-- 3.6.6
++šablón

XWiki.XWikiComments[79]

Selection

@@ -1,1 +1,1 @@
--V tom prípade by hrozilo prepadnutie prostriedkov z POO SR. 7.2 Nulová Alternatíva A vs Alternatíva D Z pohľadu prínosov bol primárne model postavený na vyčíslení rozdielov medzi nákladmi a prínosmi projektu. Zároveň je do finančných príjmov zahrnutá zostatková hodnota investície po odpočítaní odpisov. Do nákladov v prvom roku bolo zahrnuté obstaranie aplikácií a technológie, vrátane súvisiacej dokumentácie. Náklady boli kalkulované v celej dobe modelu projektu na 10 rokov. Pre potreby finančnej analýzy na základe porovnania alternatív bolo možné stanoviť ziskovosť projektu, ktorá je meraná troma kľúčovými indikátormi: Čistá finančná súčasná hodnota (Financial net present value, FNPV), Finančná miera návratnosti (Financial rate of return, FIRR), Návratnosť investície (Return on Investment, RoI). Tabuľka 1 CBA pre SVK3 NASES Finančná čistá súčasná hodnota projektu (FNPV) je po 10 rokov záporná vo výške:  -3 254 949€, finančná miera návratnosti (FIRR) investície ako diskontná sadzba, pri ktorej čistá súčasná hodnota tokov výdavkov a príjmov projektu je rovná 0 je v hodnote -1,3%. Návratnosť investície cez pridanú hodnotu každého investovaného eura (RoI) je vo výške 1,78 €, čo znamená, že každé investované € investície dokáže priniesť benefity vo výške 0,83 € - hodnotu za peniaze. Zároveň je možné na základe nákladov a prínosov jednotlivých alternatív projektu kvantifikovať a vypočítať aj ekonomickú návratnosť projektu na základe nasledujúcich ukazovateľov: Ekonomická čistá súčasná hodnota (Economic net present value, ENPV) Ekonomická miera návratnosti (Economic Rate of Return, EIRR) Pomer prínosov a nákladov (Benefits to Costs Ratio, BCR) Kumulovaná ekonomická čistá súčasná hodnota pri dobe investície 10 rokov je 67 238 880,88 € (ENPV). Hodnota pomeru pridanej hodnoty každého vynaloženého Euro investície voči benefitom je BCR = 1,78 €, pričom projekt má vnútornú ekonomickú výnosovú mieru 82,9 %. 7.3 Analýza citlivosti Alternatíva D Odhadovanie budúceho toku prínosov a nákladov môže vykazovať volatilitu voči externým vplyvom a preto boli výsledky ekonomickej analýzy podrobené rizikovej analýze, ktorá na základe stanovených zmien viacerých premenných súčasne identifikovala „kritické“ premenné projektu. V rámci alternatív scenárov boli stanovené nasledovné premenné: Zvyšovanie nákladov na projekt celkove TCO Zvyšovanie nákladov na investície do aplikácie a HW technológia – CAPEX Zvyšovanie nákladov na prevádzku L2 NASES, SLA L3 + zmenové konanie L3 dodávateľ - OPEX Zároveň bol stanovený bod zlomu – zmeny v premenných, pri ktorých NPV projektu klesne na nulu (resp. pod ňu) a projekt tak prestane byť rentabilný. Tabuľka 2 Analýza citlivosti TCO Výsledkom porovnania citlivostnej analýzy je, že model je robustný voči celkovým zmenám monetizovaných v projekte do úrovne 80%. Uvedené znamená, že je potrebné sledovať tolerancie na projekte, ktoré majú kumulatívne dopad na úrovni viacej ako 80% nákladov (benefity, náklady, KPI, FTE a podobne), pričom už navýšenie o 70% znamená výrazné zníženie pridanej každej hodnoty 1€ z 0,83 na 0,04€. Absolútne najvyššou položkou CBA sú celkové náklady na budúcu prevádzku riešenia (za 10rokov 40 532 120€), druhou najvýznamnejšou zložkou nákladov projektu je hodnota obstarania nových častí diela (aplikácie - 18 764 870€) a tretou najvyššou je hodnota prevádzky HW (za 10rokov 7 805 722€). Poslednou relevantnou vysokou je hodnota nákupu nehmotných častí (HW - 5 540 640€). Výsledkom porovnania citlivostnej analýzy je, že model je robustný voči zmenám v investičných nákladoch projektu do úrovne 100%, pri navýšení o túto hodnotu stále zostáva hodnota za peniaze 1,27. Najvýznamnejšou zložkou nákladov projektu je hodnota obstarania nových častí diela (aplikácie - 18 764 870€) a druhou najvyššou je hodnota nákupu nehmotných častí (HW - 5 540 640€). Významnú položku nákladov implikujú personálne náklady na projekt v hodnote cez  3mil.€. Nakoľko je suma Zmluvy o realizácii aktivít z plánu obnovy a odolnosti fixovaná na maximálnu sumu čerpania 27,6mil.€, čí je eliminované riziko navyšovania nákladov. Nakoľko na CAPEX investície sú priamo napojené aj prínosy OPEX zo znížených nákladov, model môže zhoršiť aj nerealizácia celého plánovaného rozsahu projektu novými VO a tým pádom nedosiahnutie predpokladanej úspory nákladov (súčasné riešenie – PHZ – VO). Nedodržanie hodnoty investície by znamenalo dodatočné náklady čerpané zo ŠR. Výsledkom porovnania citlivostnej analýzy budúcich prevádzkových nákladov (vyjadrených ako Kvalitatívne prínosy) je, že model je robustný voči zmenám prínosoch projektu do úrovne 70%. Uvedené znamená, že by musela sa zvýšiť hodnota prevádzky v rokoch 6-10 do takej miery, že by vykompenzovala prínosy fixované v zmluvných SLA na prvých 5 rokov (obstarávané v rámci VO na nové časti diela). Bod zlomu pri nákladoch nastáva pri zvýšení o viacej ako viac ako 70% nákladov na prevádzku, t.j. pri zvýšení OPEX Alternatívy D, alebo prudkom znížení nákladov na súčasné riešenie Nulová alternatíva pred ukončením realizačnej časti projektu. Na základe vyššie popísaného je možné konštatovať, že finančná a aj ekonomická analýza potvrdila oprávnenosť hypotézy stanovenia maximálnej hodnoty investičnej intervencie pri stanovenej hodnote investície voči súčasným trhovým možnostiam, ako rozdiel voči nulovej alternatíve (ktorá by predpokladala pokračovanie v súčasnom stave a trende). Celkove je v horizonte 10 rokov potrebné s pohľadu úspešnosti intervencie sledovať a mitigovať riziká súvisiace maximalizáciou nových obstaraní na jednotlivé časti projektu a s nákladmi na prevádzku, aby neprekročili maximálne prípustné hodnoty modelu. Zároveň pri zmenách vonkajšieho prostredia je potrebné včasnou korekciou zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť. Všetky detaily rozpočtu a prínosov sú uvedené v Prílohe č.9 ROZPOČET A PRÍNOSY projektu SVK3.
++V tom prípade by hrozilo prepadnutie prostriedkov z POO SR. Nulová Alternatíva A vs Alternatíva D Z pohľadu prínosov bol primárne model postavený na vyčíslení rozdielov medzi nákladmi a prínosmi projektu. Zároveň je do finančných príjmov zahrnutá zostatková hodnota investície po odpočítaní odpisov. Do nákladov v prvom roku bolo zahrnuté obstaranie aplikácií a technológie, vrátane súvisiacej dokumentácie. Náklady boli kalkulované v celej dobe modelu projektu na 10 rokov. Pre potreby finančnej analýzy na základe porovnania alternatív bolo možné stanoviť ziskovosť projektu, ktorá je meraná troma kľúčovými indikátormi: Čistá finančná súčasná hodnota (Financial net present value, FNPV), Finančná miera návratnosti (Financial rate of return, FIRR), Návratnosť investície (Return on Investment, RoI). Tabuľka 1 CBA pre SVK3 NASES Finančná čistá súčasná hodnota projektu (FNPV) je po 10 rokov záporná vo výške:  -3 254 949€, finančná miera návratnosti (FIRR) investície ako diskontná sadzba, pri ktorej čistá súčasná hodnota tokov výdavkov a príjmov projektu je rovná 0 je v hodnote -1,3%. Návratnosť investície cez pridanú hodnotu každého investovaného eura (RoI) je vo výške 1,78 €, čo znamená, že každé investované € investície dokáže priniesť benefity vo výške 0,83 € - hodnotu za peniaze. Zároveň je možné na základe nákladov a prínosov jednotlivých alternatív projektu kvantifikovať a vypočítať aj ekonomickú návratnosť projektu na základe nasledujúcich ukazovateľov: Ekonomická čistá súčasná hodnota (Economic net present value, ENPV) Ekonomická miera návratnosti (Economic Rate of Return, EIRR) Pomer prínosov a nákladov (Benefits to Costs Ratio, BCR) Kumulovaná ekonomická čistá súčasná hodnota pri dobe investície 10 rokov je 67 238 880,88 € (ENPV). Hodnota pomeru pridanej hodnoty každého vynaloženého Euro investície voči benefitom je BCR = 1,78 €, pričom projekt má vnútornú ekonomickú výnosovú mieru 82,9 %. Analýza citlivosti Alternatíva D Odhadovanie budúceho toku prínosov a nákladov môže vykazovať volatilitu voči externým vplyvom a preto boli výsledky ekonomickej analýzy podrobené rizikovej analýze, ktorá na základe stanovených zmien viacerých premenných súčasne identifikovala „kritické“ premenné projektu. V rámci alternatív scenárov boli stanovené nasledovné premenné: Zvyšovanie nákladov na projekt celkove TCO Zvyšovanie nákladov na investície do aplikácie a HW technológia – CAPEX Zvyšovanie nákladov na prevádzku L2 NASES, SLA L3 + zmenové konanie L3 dodávateľ - OPEX Zároveň bol stanovený bod zlomu – zmeny v premenných, pri ktorých NPV projektu klesne na nulu (resp. pod ňu) a projekt tak prestane byť rentabilný. Tabuľka 2 Analýza citlivosti TCO Výsledkom porovnania citlivostnej analýzy je, že model je robustný voči celkovým zmenám monetizovaných v projekte do úrovne 80%. Uvedené znamená, že je potrebné sledovať tolerancie na projekte, ktoré majú kumulatívne dopad na úrovni viacej ako 80% nákladov (benefity, náklady, KPI, FTE a podobne), pričom už navýšenie o 70% znamená výrazné zníženie pridanej každej hodnoty 1€ z 0,83 na 0,04€. Absolútne najvyššou položkou CBA sú celkové náklady na budúcu prevádzku riešenia (za 10rokov 40 532 120€), druhou najvýznamnejšou zložkou nákladov projektu je hodnota obstarania nových častí diela (aplikácie - 18 764 870€) a tretou najvyššou je hodnota prevádzky HW (za 10rokov 7 805 722€). Poslednou relevantnou vysokou je hodnota nákupu nehmotných častí (HW - 5 540 640€). Výsledkom porovnania citlivostnej analýzy je, že model je robustný voči zmenám v investičných nákladoch projektu do úrovne 100%, pri navýšení o túto hodnotu stále zostáva hodnota za peniaze 1,27. Najvýznamnejšou zložkou nákladov projektu je hodnota obstarania nových častí diela (aplikácie - 18 764 870€) a druhou najvyššou je hodnota nákupu nehmotných častí (HW - 5 540 640€). Významnú položku nákladov implikujú personálne náklady na projekt v hodnote cez  3mil.€. Nakoľko je suma Zmluvy o realizácii aktivít z plánu obnovy a odolnosti fixovaná na maximálnu sumu čerpania 27,6mil.€, čí je eliminované riziko navyšovania nákladov. Nakoľko na CAPEX investície sú priamo napojené aj prínosy OPEX zo znížených nákladov, model môže zhoršiť aj nerealizácia celého plánovaného rozsahu projektu novými VO a tým pádom nedosiahnutie predpokladanej úspory nákladov (súčasné riešenie – PHZ – VO). Nedodržanie hodnoty investície by znamenalo dodatočné náklady čerpané zo ŠR. Výsledkom porovnania citlivostnej analýzy budúcich prevádzkových nákladov (vyjadrených ako Kvalitatívne prínosy) je, že model je robustný voči zmenám prínosoch projektu do úrovne 70%. Uvedené znamená, že by musela sa zvýšiť hodnota prevádzky v rokoch 6-10 do takej miery, že by vykompenzovala prínosy fixované v zmluvných SLA na prvých 5 rokov (obstarávané v rámci VO na nové časti diela). Bod zlomu pri nákladoch nastáva pri zvýšení o viacej ako viac ako 70% nákladov na prevádzku, t.j. pri zvýšení OPEX Alternatívy D, alebo prudkom znížení nákladov na súčasné riešenie Nulová alternatíva pred ukončením realizačnej časti projektu. Na základe vyššie popísaného je možné konštatovať, že finančná a aj ekonomická analýza potvrdila oprávnenosť hypotézy stanovenia maximálnej hodnoty investičnej intervencie pri stanovenej hodnote investície voči súčasným trhovým možnostiam, ako rozdiel voči nulovej alternatíve (ktorá by predpokladala pokračovanie v súčasnom stave a trende). Celkove je v horizonte 10 rokov potrebné s pohľadu úspešnosti intervencie sledovať a mitigovať riziká súvisiace maximalizáciou nových obstaraní na jednotlivé časti projektu a s nákladmi na prevádzku, aby neprekročili maximálne prípustné hodnoty modelu. Zároveň pri zmenách vonkajšieho prostredia je potrebné včasnou korekciou zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť. Všetky detaily rozpočtu a prínosov sú uvedené v Prílohe č.9 ROZPOČET A PRÍNOSY projektu SVK3.

XWiki.XWikiComments[80]

Selection

@@ -1,1 +1,1 @@
--V tom prípade by hrozilo prepadnutie prostriedkov z POO SR. 7.2 Nulová Alternatíva A vs Alternatíva D Z pohľadu prínosov bol primárne model postavený na vyčíslení rozdielov medzi nákladmi a prínosmi projektu. Zároveň je do finančných príjmov zahrnutá zostatková hodnota investície po odpočítaní odpisov. Do nákladov v prvom roku bolo zahrnuté obstaranie aplikácií a technológie, vrátane súvisiacej dokumentácie. Náklady boli kalkulované v celej dobe modelu projektu na 10 rokov. Pre potreby finančnej analýzy na základe porovnania alternatív bolo možné stanoviť ziskovosť projektu, ktorá je meraná troma kľúčovými indikátormi: Čistá finančná súčasná hodnota (Financial net present value, FNPV), Finančná miera návratnosti (Financial rate of return, FIRR), Návratnosť investície (Return on Investment, RoI). Tabuľka 1 CBA pre SVK3 NASES Finančná čistá súčasná hodnota projektu (FNPV) je po 10 rokov záporná vo výške:  -3 254 949€, finančná miera návratnosti (FIRR) investície ako diskontná sadzba, pri ktorej čistá súčasná hodnota tokov výdavkov a príjmov projektu je rovná 0 je v hodnote -1,3%. Návratnosť investície cez pridanú hodnotu každého investovaného eura (RoI) je vo výške 1,78 €, čo znamená, že každé investované € investície dokáže priniesť benefity vo výške 0,83 € - hodnotu za peniaze. Zároveň je možné na základe nákladov a prínosov jednotlivých alternatív projektu kvantifikovať a vypočítať aj ekonomickú návratnosť projektu na základe nasledujúcich ukazovateľov: Ekonomická čistá súčasná hodnota (Economic net present value, ENPV) Ekonomická miera návratnosti (Economic Rate of Return, EIRR) Pomer prínosov a nákladov (Benefits to Costs Ratio, BCR) Kumulovaná ekonomická čistá súčasná hodnota pri dobe investície 10 rokov je 67 238 880,88 € (ENPV). Hodnota pomeru pridanej hodnoty každého vynaloženého Euro investície voči benefitom je BCR = 1,78 €, pričom projekt má vnútornú ekonomickú výnosovú mieru 82,9 %. 7.3 Analýza citlivosti Alternatíva D Odhadovanie budúceho toku prínosov a nákladov môže vykazovať volatilitu voči externým vplyvom a preto boli výsledky ekonomickej analýzy podrobené rizikovej analýze, ktorá na základe stanovených zmien viacerých premenných súčasne identifikovala „kritické“ premenné projektu. V rámci alternatív scenárov boli stanovené nasledovné premenné: Zvyšovanie nákladov na projekt celkove TCO Zvyšovanie nákladov na investície do aplikácie a HW technológia – CAPEX Zvyšovanie nákladov na prevádzku L2 NASES, SLA L3 + zmenové konanie L3 dodávateľ - OPEX Zároveň bol stanovený bod zlomu – zmeny v premenných, pri ktorých NPV projektu klesne na nulu (resp. pod ňu) a projekt tak prestane byť rentabilný. Tabuľka 2 Analýza citlivosti TCO Výsledkom porovnania citlivostnej analýzy je, že model je robustný voči celkovým zmenám monetizovaných v projekte do úrovne 80%. Uvedené znamená, že je potrebné sledovať tolerancie na projekte, ktoré majú kumulatívne dopad na úrovni viacej ako 80% nákladov (benefity, náklady, KPI, FTE a podobne), pričom už navýšenie o 70% znamená výrazné zníženie pridanej každej hodnoty 1€ z 0,83 na 0,04€. Absolútne najv
++V tom prípade by hrozilo prepadnutie prostriedkov z POO SR. Nulová Alternatíva A vs Alternatíva D Z pohľadu prínosov bol primárne model postavený na vyčíslení rozdielov medzi nákladmi a prínosmi projektu. Zároveň je do finančných príjmov zahrnutá zostatková hodnota investície po odpočítaní odpisov. Do nákladov v prvom roku bolo zahrnuté obstaranie aplikácií a technológie, vrátane súvisiacej dokumentácie. Náklady boli kalkulované v celej dobe modelu projektu na 10 rokov. Pre potreby finančnej analýzy na základe porovnania alternatív bolo možné stanoviť ziskovosť projektu, ktorá je meraná troma kľúčovými indikátormi: Čistá finančná súčasná hodnota (Financial net present value, FNPV), Finančná miera návratnosti (Financial rate of return, FIRR), Návratnosť investície (Return on Investment, RoI). Tabuľka 1 CBA pre SVK3 NASES Finančná čistá súčasná hodnota projektu (FNPV) je po 10 rokov záporná vo výške:  -3 254 949€, finančná miera návratnosti (FIRR) investície ako diskontná sadzba, pri ktorej čistá súčasná hodnota tokov výdavkov a príjmov projektu je rovná 0 je v hodnote -1,3%. Návratnosť investície cez pridanú hodnotu každého investovaného eura (RoI) je vo výške 1,78 €, čo znamená, že každé investované € investície dokáže priniesť benefity vo výške 0,83 € - hodnotu za peniaze. Zároveň je možné na základe nákladov a prínosov jednotlivých alternatív projektu kvantifikovať a vypočítať aj ekonomickú návratnosť projektu na základe nasledujúcich ukazovateľov: Ekonomická čistá súčasná hodnota (Economic net present value, ENPV) Ekonomická miera návratnosti (Economic Rate of Return, EIRR) Pomer prínosov a nákladov (Benefits to Costs Ratio, BCR) Kumulovaná ekonomická čistá súčasná hodnota pri dobe investície 10 rokov je 67 238 880,88 € (ENPV). Hodnota pomeru pridanej hodnoty každého vynaloženého Euro investície voči benefitom je BCR = 1,78 €, pričom projekt má vnútornú ekonomickú výnosovú mieru 82,9 %. Analýza citlivosti Alternatíva D Odhadovanie budúceho toku prínosov a nákladov môže vykazovať volatilitu voči externým vplyvom a preto boli výsledky ekonomickej analýzy podrobené rizikovej analýze, ktorá na základe stanovených zmien viacerých premenných súčasne identifikovala „kritické“ premenné projektu. V rámci alternatív scenárov boli stanovené nasledovné premenné: Zvyšovanie nákladov na projekt celkove TCO Zvyšovanie nákladov na investície do aplikácie a HW technológia – CAPEX Zvyšovanie nákladov na prevádzku L2 NASES, SLA L3 + zmenové konanie L3 dodávateľ - OPEX Zároveň bol stanovený bod zlomu – zmeny v premenných, pri ktorých NPV projektu klesne na nulu (resp. pod ňu) a projekt tak prestane byť rentabilný. Tabuľka 2 Analýza citlivosti TCO Výsledkom porovnania citlivostnej analýzy je, že model je robustný voči celkovým zmenám monetizovaných v projekte do úrovne 80%. Uvedené znamená, že je potrebné sledovať tolerancie na projekte, ktoré majú kumulatívne dopad na úrovni viacej ako 80% nákladov (benefity, náklady, KPI, FTE a podobne), pričom už navýšenie o 70% znamená výrazné zníženie pridanej každej hodnoty 1€ z 0,83 na 0,04€. Absolútne najv

Zmeny dokumentu I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

Súhrn

Podrobnosti

Vitajte

Linky

Naposledy navštívené