Zmeny dokumentu I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

Naposledy upravil Peter Hrčka 2025/05/21 19:51

From 2.1 to 1.2 From 11.1 to 10.8

Z verzie 10.8

upravil Peter Hrčka
-

Zmeniť komentár: Pre túto verziu nie sú komentáre

Do verzie 2.1

upravil Peter Hrčka
-

Zmeniť komentár: Pre túto verziu nie sú komentáre

Raw
Rendered

Súhrn

Vlastnosti stránky (1 modified, 0 added, 0 removed)
Prílohy (0 modified, 0 added, 15 removed)
Objekty (0 modified, 0 added, 3 removed)

Podrobnosti

Vlastnosti stránky

Obsah

@@ -8,7 +8,7 @@
  |**Povinná osoba**|Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky
--|**Názov projektu**|Dátové centrum pre vedu, výskum a inovácie
++|**Názov projektu**|Rozvoj DC a infraštruktúry III.
  |**Zodpovedná osoba za projekt**|Ing. Peter Hrčka (Riaditeľ odboru projektov EŠIF)
  |**Realizátor projektu**|Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky
  |**Vlastník projektu**|Ing. Peter Kapusta (Riaditeľ sekcie stratégií a projektového riadenia)
@@ -23,7 +23,7 @@
  |Vypracoval|Ing. Peter Hrčka|CVTI SR|Riaditeľ odboru|27.11.2024|
  |Schválil|Ing. Peter Kapusta|CVTI SR|Riaditeľ sekcie|23.12.2024|
--== 1. História DOKUMENTU ==
++~1. História DOKUMENTU
  |**Verzia**|**Dátum**|**Zmeny**|**Meno**
  |0.1|02.10.2024|Pracovný návrh| Ing. Peter Hrčka
@@ -30,7 +30,7 @@
  |1.0|20.11.2024|Zapracovanie súladu s vyhláškou č. 401/2023 Z. z.| Ing. Peter Hrčka
  |2.3|23.12.2024|Schválil|Ing. Peter Kapusta
--== 2. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE ==
++2. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE
  V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.
@@ -38,7 +38,7 @@
  Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.
--== 2.1 Použité skratky a pojmy ==
++2.1 Použité skratky a pojmy
  |**SKRATKA/POJEM**|**POPIS**
@@ -46,8 +46,6 @@
  |AJ|Analytická jednotka
  |API|Application programming interface
  |AS IS|Aktuálny stav bez realizácie projektu
--|BE|Back End
--|CA|Kontajnerová aplikácia
  |CIP|Centrálna integračná platforma
  |CVTI SR|Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky
  |DC|Dátové centrum
@@ -56,24 +56,19 @@
  |DWH|Data warehouse, úložisko údajov
  |eGov|eGovernement
  |ENPV|Čistá súčasná ekonomická hodnota
--|EOSC|European Open Science Cloud
  |ETL|Extract, Transform, Load - Extrahovať, transformovať, načítať
  |EÚ|Európska únia
  |EUR, €|Mena EURO
--|FAIR| Findable, Accessible, Interoperable, Reusable
++|FAIR|
  |G2B|Služby pre podnikateľov (Government to Business)
  |G2C|Služby pre občanov (Government to Citizens)
  |GDPR|General Data Protection Regulation, NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov
--|FE|Front End
--|HPC|Výkonný výpočtový klaster
  |HW|Hardvér
  |IaaS|Infrastructure as a Service (Infraštruktúra ako služba)
--|IB|Informačná bezpečnosť
--|KB|Kybernetická bezpečnosť
  |ID|Identifikačné číslo
  |IKT|Informačné komunikačné technológie
  |IS|Informačný systém
--|IS CSRÚ|Informačný systém Centrálnej správy referenčných údajov (=IS CPDI)
++|IS CSRÚ|Informačný systém Centrálnej správy referenčných údajov
  |ISS CVTI SR|Integrovaný systém služieb Centra vedecko-technických informácií SR
  |ISVS|Informačný systém verejnej správy
  |IT|Informačné technológie
@@ -82,7 +82,6 @@
  |JSON|JavaScript Object Notation, Označenie objektu JavaScript
  |KAV|Konsolidovaná analytická vrstva
  |KPI|Key performance indicators - Kľúčové indikátory výkonnosti
--|LLM|Rozšírený jazykový model
  |ML|Machine learning (strojové učenie)
  |MOU|Manažment osobných údajov
  |MŠVVaM SR|Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky
@@ -94,13 +94,10 @@
  |PM|Projektový manažér
  |PRINCE|Projects in Controlled Environments
  |PROD|Produkčné prostredie
--|PSN|Poplachové systémy narušenia
  |REST|Representational State Transfer architectural style for distributed hypermedia systems, Reprezentatívny štatút pre štrukturálny štýl prenosu pre distribuované hypermedia systémy
  |ROI|Návratnosť investícií (Return of Investment)
  |RPO|Register právnických osôb a podnikateľov
  |RV|Riadiaci výbor
--|SDP|Systém detekcie požiarov
--|SHZ|Stabilné hasiace zariadenia
  |SLA|Service level agreement
  |SOA|Servisne orientovaná architektúra (Service Oriented Architecture)
  |SOC|Security operations center
@@ -109,14 +109,12 @@
  |TEST|Testovacie prostredie
  |TO BE|Cieľový stav po realizácii projektu
  |TCO|Celkové náklady na vlastníctvo (Total Cost of Ownership)
--|UPS|Záložný zdroj napájania
  |ÚPVS|Ústredný portál verejnej správy
  |VO|Verejné obstarávanie
  |VS|Verejná správa
--|WAF|Web Application Firewall
  |Z.z.|Zbierka zákonov
--== 2.2 Konvencie pre typy požiadaviek ==
++2.2 Konvencie pre typy požiadaviek
  **//Funkcionálne (používateľské) požiadavky //**//majú nasledovnú konvenciu~://
@@ -138,26 +138,27 @@
  //Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované PM.//
--== 3. DEFINOVANIE PROJEKTU ==
++3. DEFINOVANIE PROJEKTU
--== 3.1 Manažérske zhrnutie ==
++3.1 Manažérske zhrnutie
++
  Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (ďalej len „CVTI SR“) je ako priamo riadená organizácia Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (ďalej len „MŠVVaM SR“), národným informačným centrom pre vedu, techniku, inovácie a vzdelávanie a špecializovanou vedeckou knižnicou Slovenskej republiky. V zmysle svojho Štatútu je CVTI SR zo strany MŠVVaM SR  okrem iného poverené:
  * budovaním, koordináciou a prevádzkou interdisciplinárnych výskumno-vzdelávacích centier a národných infraštruktúr pre výskum, vývoj, inovácie a podporu vzdelávania.
  * budovaním a prevádzkou vybraných celoštátnych informačných registrov MŠVVaM SR, ako napr. Centrálny register evidencie publikačnej činnosti (ďalej len „CREPČ“), Centrálny register evidencie umeleckej činnosti (ďalej len „CREUČ“), Centrálny register záverečných a kvalifikačných prác (ďalej len „CRZP“), Systém na odhaľovanie plagiátov pre potreby slovenských akademických a verejných výskumných inštitúcií (ďalej len „ANTIPLAG“), Informačný systém o vede (ďalej len „SK CRIS“) a ďalšie, a plní úlohy súvisiace s ich prevádzkou.
--CVTI SR dlhodobo zabezpečuje budovanie a prevádzku Dátového centra pre vedu, výskum a inovácie (ďalej len „DCVVaI“), v rámci ktorého sú na národnej úrovni poskytované špecifické služby vedeckej komunite a odbornej verejnosti na Slovensku s využitím robustnej hardvérovej a softvérovej infraštruktúry. V rámci DCVVaI sú zároveň prevádzkované viaceré systémy pre potreby MŠVVaM SR. Aktivity predkladaného projektu priamo nadväzujú na národné projekty implementované zo strany CVTI SR v predchádzajúcich obdobiach.
++CVTI SR dlhodobo zabezpečuje budovanie a prevádzku Dátového centra pre výskum a vývoj (ďalej len „DCVaV“), v rámci ktorého sú na národnej úrovni poskytované špecifické služby vedeckej komunite a odbornej verejnosti na Slovensku s využitím robustnej hardvérovej a softvérovej infraštruktúry. V rámci DCVaV sú zároveň prevádzkované viaceré systémy pre potreby MŠVVaM SR. Aktivity predkladaného projektu priamo nadväzujú na národné projekty implementované zo strany CVTI SR v predchádzajúcich obdobiach.
--Predmetom predkladaného projektu je dobudovanie a modernizácia centralizovanej IKT infraštruktúry DCVVaI so špecifickým hardvérovým a softvérovým vybavením pre potreby MŠVVaM SR a vedeckej a odbornej komunity v rámci celej SR.
++Predmetom predkladaného projektu je dobudovanie a modernizácia centralizovanej IKT infraštruktúry DCVaV so špecifickým hardvérovým a softvérovým vybavením pre potreby MŠVVaM SR a vedeckej a odbornej komunity v rámci celej SR.
--CVTI SR je od roku 2020 členom asociácie EOSC a v nadväznosti s Národnou stratégiou pre otvorenú vedu 2021-2028. Nositeľom Národnej stratégie je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré je za implementáciu stratégie zodpovedné. Gestorom implementácie je určené Centrum vedeckotechnických informácií SR, ktorého úlohou je dozerať na proces realizácie stratégie, monitorovať riziká, v nadväznosti na aktuálnu situáciu vypracovávať Akčné plány pre otvorenú vedu, v spolupráci s Pracovnou skupinou pre otvorenú vedu priebežne hodnotiť a zverejňovať plnenie úloh Akčných plánov a vypracovať záverečnú Hodnotiacu správu, ktorú predloží Rade vlády SR pre vedu, techniku a inovácie. Národný projekt (IT aj NON-IT aktivity) bude zameraný na komplexnú modernizáciu IKT (IT) a NON-IT infraštruktúry DCVVaI CVTI SR, na integráciu nových SW nástrojov a na vytvorenie integračných rozhraní na  systémy MŠVVaM SR, Security Operations Center (SOC) a  Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC). Nevyhnutnosť jeho realizácie vyplýva z viacerých dôvodov:
++CVTI SR je od roku 2020 členom asociácie EOSC a v nadväznosti s Národnou stratégiou pre otvorenú vedu 2021-2028. Nositeľom Národnej stratégie je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré je za implementáciu stratégie zodpovedné. Gestorom implementácie je určené Centrum vedeckotechnických informácií SR, ktorého úlohou je dozerať na proces realizácie stratégie, monitorovať riziká, v nadväznosti na aktuálnu situáciu vypracovávať Akčné plány pre otvorenú vedu, v spolupráci s Pracovnou skupinou pre otvorenú vedu priebežne hodnotiť a zverejňovať plnenie úloh Akčných plánov a vypracovať záverečnú Hodnotiacu správu, ktorú predloží Rade vlády SR pre vedu, techniku a inovácie. Národný projekt (IT aj NON-IT aktivity) bude zameraný na komplexnú modernizáciu IKT (IT) a NON-IT infraštruktúry DCVaV CVTI SR, na integráciu nových SW nástrojov a na vytvorenie integračných rozhraní na  systémy MŠVVaM SR, Security Operations Center (SOC) a  Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC). Nevyhnutnosť jeho realizácie vyplýva z viacerých dôvodov:
  * **existujúca požiadavka vedeckej a výskumnej komunity na operatívne dostupné výpočtové kapacity pre experimentálne výpočty;**
--* **absencia bezpečnostných prvkov DCVVaI v rámci NON-IT zariadení **(ako vnútorné silnoprúdové rozvody, osvetlenie a elektro rozvádzače; technologické klimatizácie; zdroje nepretržitého napájania (UPS); motorgenerátor (MG); monitorovací systém systémov technologickej infraštruktúry DCVVaI; technologická a objektová bezpečnosť DCVVaI: elektronická požiarna signalizácia (EPS); stabilné hasiace zariadenie (SHZ); skorá detekcia požiaru (SDP); detekcia zaplavenia (DZ); poplachový systém narušenia (PSN); priemyselná televízia (PTV/CCTV); systém kontroly vstupu (SKV)).;
++* **absencia bezpečnostných prvkov DCVaV v rámci NON-IT zariadení **(ako vnútorné silnoprúdové rozvody, osvetlenie a elektro rozvádzače; technologické klimatizácie; zdroje nepretržitého napájania (UPS); motorgenerátor (MG); monitorovací systém systémov technologickej infraštruktúry DCVaV; technologická a objektová bezpečnosť DCVaV: elektronická požiarna signalizácia (EPS); stabilné hasiace zariadenie (SHZ); skorá detekcia požiaru (SDP); detekcia zaplavenia (DZ); poplachový systém narušenia (PSN); priemyselná televízia (PTV/CCTV); systém kontroly vstupu (SKV)).;
  * **absencia georedundancie;**
--* **zvyšujúce požiadavky na výkon a úložný priestor v rámci DCVVaI CVTI SR;**
++* **zvyšujúce požiadavky na výkon a úložný priestor v rámci DCVaV CVTI SR;**
  * **narastajúci počet výskumno-vedeckých projektov a výhľadová potreba upgradu prevádzkovaných technológií;**
  * **aplikovanie otvorenej dátovej vedy so zameraním na spracovávanie a sprístupňovanie výskumných dát;**
  * **prispôsobovanie informačných systémov požiadavkám otvorenej vedy a aplikovanie FAIR princípov;**
@@ -164,27 +164,27 @@
  * **požiadavka na integráciu na Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC);**
  * **zvýšenie úrovni bezpečnosti v nadväznosti na povinnosti v zmysle Zákona č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti;**
  * **zníženie nákladov na zabezpečenie technickej a technologickej podpory zariadení IKT;**
--* **zníženie energetických a prevádzkových nákladov na prevádzku DCVVaI CVTI SR – implementácia tzv. „zelených“ technológií s cieľom výrazného zníženia energetickej náročnosti DCVVaI.**
++* **zníženie energetických a prevádzkových nákladov na prevádzku DCVaV CVTI SR – implementácia tzv. „zelených“ technológií s cieľom výrazného zníženia energetickej náročnosti DCVaV.**
  Národný projekt pozostáva celkovo z 3 aktivít, ktoré sú detailne popísané v Prístupe k projektu:
--1. **Digitálna transformácia a modernizácia IKT infraštruktúry a IT systémov v DCVVaI CVTI SR**
--1. **Výmena a doplnenie NON-IT technológií DCVVaI CVTI SR**
++1. **Digitálna transformácia a modernizácia IKT infraštruktúry a IT systémov v DCVaV CVTI SR**
++1. **Výmena a doplnenie NON-IT technológií DCVaV CVTI SR**
 . **Vytvorenie integračných rozhraní na systémy MŠVVaM SR, Security Operations Center a Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC)**
  V rozsahu predloženého projektu rozvoja IT sú špecifikované Aktivity 1 a 3. Predmetom predkladanej dokumentácie iniciačnej fázy nie je Aktivita 2, nakoľko sa nejedná o rozvoj informačných technológií. Obsah aktivity 2 je však kontextovo uvedený pre lepšie navnímanie motivácie a architektúry súčasného i budúceho stavu.
--=== AKTIVITA 1 Národného projektu - Digitálna transformácia a modernizácia IKT infraštruktúry a IT systémov v DCVVaI CVTI SR ===
++=== AKTIVITA 1 Národného projektu - Digitálna transformácia a modernizácia IKT infraštruktúry a IT systémov v DCVaV CVTI SR ===
--Cieľom tejto aktivity je zaistiť technologickú pripravenosť Dátového centra pre vedu, výskum a inovácie (DCVVaI) na zvládnutie súčasných aj budúcich výziev v oblasti podpory výskumu, vývoja a inovácií na národnej úrovni. Modernizácia sa zameriava na obnovu hardvérových komponentov, ako sú servery, diskové polia a sieťové zariadenia, s dôrazom na zvýšenie ich výpočtového výkonu a úložných kapacít, pričom sa kladie dôraz na energetickú efektívnosť a ekologickú udržateľnosť. Softvérové inovácie zahŕňajú zavedenie nástrojov na hyperkonverziu, centralizovaný manažment identít, kryptovanie a šifrovanie dát, manažment bezpečnostných informácií (SIEM), ochranu pred stratou dát (DLP) a správu zraniteľností (vulnerability management). Riešenia pre vysokovýkonné počítanie umožnia poskytovanie služieb na báze privátneho cloudu, čo zvýši dostupnosť zdrojov pre vedecko-výskumné aktivity. Okrem toho sa plánuje konsolidácia analytickej vrstvy pre využitie umelej inteligencie, ktorá umožní efektívnejšiu analýzu veľkého množstva výskumných dát. Vytvorenie redundantného dátového centra zabezpečí kontinuitu prevádzky a eliminuje riziká spojené s výpadkami, čo je kľúčové pre systémy, ktoré kriticky závisia na IKT infraštruktúre.
++Cieľom tejto aktivity je zaistiť technologickú pripravenosť Dátového centra pre výskum a vývoj (DCVaV) na zvládnutie súčasných aj budúcich výziev v oblasti podpory výskumu, vývoja a inovácií na národnej úrovni. Modernizácia sa zameriava na obnovu hardvérových komponentov, ako sú servery, diskové polia a sieťové zariadenia, s dôrazom na zvýšenie ich výpočtového výkonu a úložných kapacít, pričom sa kladie dôraz na energetickú efektívnosť a ekologickú udržateľnosť. Softvérové inovácie zahŕňajú zavedenie nástrojov na hyperkonverziu, centralizovaný manažment identít, kryptovanie a šifrovanie dát, manažment bezpečnostných informácií (SIEM), ochranu pred stratou dát (DLP) a správu zraniteľností (vulnerability management). Riešenia pre vysokovýkonné počítanie umožnia poskytovanie služieb na báze privátneho cloudu, čo zvýši dostupnosť zdrojov pre vedecko-výskumné aktivity. Okrem toho sa plánuje konsolidácia analytickej vrstvy pre využitie umelej inteligencie, ktorá umožní efektívnejšiu analýzu veľkého množstva výskumných dát. Vytvorenie redundantného dátového centra zabezpečí kontinuitu prevádzky a eliminuje riziká spojené s výpadkami, čo je kľúčové pre systémy, ktoré kriticky závisia na IKT infraštruktúre.
--Modernizácia IT infraštruktúry predstavuje jadro projektu „Dátové centrum pre vedu, výskum a inovácie“. Táto aktivita zahŕňa obnovu hardvérových a softvérových komponentov Dátového centra pre vedu, výskum a inovácie (DCVVaI), s cieľom zabezpečiť vysokú dostupnosť, výpočtový výkon a bezpečnosť systému. Základným cieľom je zvýšiť kapacitu spracovania dát a umožniť efektívne nasadzovanie moderných výpočtových aplikácií. Obnova serverov, diskových polí a sieťových zariadení je kľúčová pre zabezpečenie vysokej výkonnosti a spoľahlivosti infraštruktúry. Nové zariadenia sú navrhnuté tak, aby minimalizovali energetickú náročnosť a zároveň poskytovali dostatočný výpočtový výkon pre náročné vedecko-výskumné úlohy.
++Modernizácia IT infraštruktúry predstavuje jadro projektu „Rozvoj DC a infraštruktúry III.“. Táto aktivita zahŕňa obnovu hardvérových a softvérových komponentov Dátového centra pre výskum a vývoj (DCVaV), s cieľom zabezpečiť vysokú dostupnosť, výpočtový výkon a bezpečnosť systému. Základným cieľom je zvýšiť kapacitu spracovania dát a umožniť efektívne nasadzovanie moderných výpočtových aplikácií. Obnova serverov, diskových polí a sieťových zariadení je kľúčová pre zabezpečenie vysokej výkonnosti a spoľahlivosti infraštruktúry. Nové zariadenia sú navrhnuté tak, aby minimalizovali energetickú náročnosť a zároveň poskytovali dostatočný výpočtový výkon pre náročné vedecko-výskumné úlohy.
  Softvérové inovácie sú zamerané na zavedenie hyperkonvergovanej infraštruktúry, ktorá zjednodušuje správu IT systémov. Táto technológia integruje výpočtové, úložné a sieťové zdroje do jedného riešenia, čím zvyšuje efektivitu a flexibilitu prevádzky. Okrem toho sa plánuje zavedenie centralizovaného manažmentu identít a nástrojov na šifrovanie dát, čo zlepší ochranu citlivých informácií. Projekt kladie dôraz aj na vysokú bezpečnosť. Implementácia SIEM systémov umožní monitorovanie a analýzu bezpečnostných udalostí v reálnom čase. Zavedenie nástrojov na prevenciu straty dát (DLP) zabezpečí ochranu proti neoprávnenému prístupu k citlivým informáciám. Tieto opatrenia sú nevyhnutné pre splnenie legislatívnych požiadaviek v oblasti kybernetickej bezpečnosti Dôležitou súčasťou modernizácie IT infraštruktúry je vytvorenie privátneho cloudu. Tento cloud umožní jednoduché nasadzovanie aplikácií, rýchle spracovanie dát a zvýšenie dostupnosti služieb. Systém bude podporovať geografickú redundanciu, čo znamená, že dáta budú automaticky zálohované v inom geografickom regióne, čím sa zníži riziko straty údajov. Projekt zahŕňa aj implementáciu pokročilých analytických nástrojov pre umelú inteligenciu a strojové učenie. Tieto technológie umožnia efektívnejšie spracovanie a analýzu veľkých dát, čo podporí vedecko-výskumné aktivity na Slovensku. Zavedenie nástrojov na logovanie a analýzu bezpečnostných udalostí prispeje k lepšej kontrole nad prevádzkou systému. Modernizácia IT infraštruktúry je kľúčovým predpokladom pre ďalší rozvoj digitalizácie verejnej správy. Zlepšenie dostupnosti IT služieb, zvýšenie bezpečnosti a zavedenie inovatívnych technológií prispejú k efektívnejšiemu fungovaniu verejného sektora. Projekt týmto spôsobom podporuje strategické ciele Slovenska v oblasti informatizácie.
  Jedným z kľúčových cieľov tejto aktivity je podpora princípov FAIR (Findable, Accessible, Interoperable, Reusable), ktoré zabezpečujú náleziteľnosť, prístupnosť, interoperabilitu a opätovnú použiteľnosť výskumných dát. Zavedenie týchto princípov prispieva k efektívnejšiemu zdieľaniu vedeckých poznatkov, zlepšuje dostupnosť zdrojov a podporuje otvorenosť výskumu. Prepojenie s európskymi iniciatívami, ako je EOSC, vytvára príležitosti na rozvoj medzinárodnej spolupráce a posilňuje postavenie Slovenska v rámci vedecko-výskumného priestoru EÚ. Ďalším významným aspektom je posilnenie kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom vytvorenia Security Operations Center (SOC). SOC bude slúžiť na monitorovanie a riadenie kybernetických hrozieb, čo zlepší ochranu výskumných dát a IT systémov. Implementácia SOC zároveň zabezpečí súlad s legislatívnymi požiadavkami na ochranu údajov a informačných technológií. Zavedenie robustných integračných rozhraní zlepší interoperabilitu dátového centra s ostatnými národnými a medzinárodnými systémami. Tieto prepojenia umožnia automatizovanú výmenu dát, čo prispeje k zvýšeniu ich aktuálnosti, konzistentnosti a dostupnosti. Projekt zároveň zavádza nástroje na reálnu synchronizáciu údajov, čo zabezpečí ich správnosť a kvalitu. Táto aktivita má významný prínos pre vedecko-výskumnú komunitu aj verejnú správu. Prepojením IT systémov sa vytvárajú nové príležitosti na využívanie zdrojov, podporu inovácií a rozvoj efektívnejších procesov. Slovensko sa vďaka tomu stáva technologicky vyspelým partnerom, pripraveným na výzvy súčasnej doby.
--Rozsah implementovaných technológií A**ktivitou 1:**
++Rozsah implementovaných technológií aktivitou 1:
 . Jednotná platforma pre správu kontajnerových aplikácií (CA), virtuálnych serverov (VM), rozšírených jazykových modelov (LLM) a dátových jazier (DL):
 . Integračná platforma pre bezpečnostnú a analytickú vrstvu (Security Operations Center - SOC):
@@ -191,7 +191,6 @@
  (% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %)
 . Web Application Firewall (WAF)
 . Log Analyzer
--11. EDR klient
 . Obnova a rozšírenie platformy Red Hat HPC Clustra:
  (% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %)
 . Výpočtový uzol
@@ -222,9 +222,9 @@
  (% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %)
 . SW nástroj (licencia) pre business intelligence, analýzu dát a ich vizualizáciu, vrátane podpory AI
--=== AKTIVITA 2 Národného projektu - Výmena a doplnenie NON-IT technológií DCVVaI CVTI SR ===
++=== AKTIVITA 2 Národného projektu - Výmena a doplnenie NON-IT technológií DCVaV CVTI SR ===
--Táto aktivita sa sústredí na komplexnú obnovu technologickej infraštruktúry nesúvisiacej priamo s IT, ktorá však tvorí základ pre spoľahlivú prevádzku celého Dátového centra. Zahŕňa modernizáciu vnútorných silnoprúdových rozvodov, systémov klimatizácie, zdrojov nepretržitého napájania (UPS) a zavedenie pokročilých bezpečnostných riešení, ako sú systémy na detekciu požiarov (SDP), stabilné hasiace zariadenia (SHZ) či poplachové systémy narušenia (PSN). Hlavným cieľom je zabezpečiť optimálnu technologickú a objektovú bezpečnosť, zvýšiť spoľahlivosť a znížiť energetickú náročnosť prevádzky. Obnova zahŕňa aj implementáciu monitorovacích systémov pre kontinuálne sledovanie technologickej infraštruktúry, čo umožní prediktívne údržbové zásahy a minimalizuje neplánované odstávky. Táto aktivita tiež zahŕňa aplikáciu ekologických technológií, čím podporuje princípy udržateľného rozvoja a redukcie prevádzkových nákladov. Non-IT infraštruktúra hrá kľúčovú úlohu v podpore spoľahlivej prevádzky dátového centra. Projekt „Dátové centrum pre vedu, výskum a inovácie“ zahŕňa komplexnú obnovu tejto infraštruktúry, pričom cieľom je zvýšenie jej spoľahlivosti, efektívnosti a ekologickej udržateľnosti. Hlavnou súčasťou tejto aktivity je modernizácia silnoprúdových rozvodov, systémov klimatizácie a záložných zdrojov napájania (UPS). Tieto prvky sú nevyhnutné pre zabezpečenie stabilnej prevádzky IT systémov aj v prípade výpadkov elektrickej energie. Moderné UPS jednotky zabezpečia kontinuálne napájanie kritických zariadení a minimalizujú riziko ich poškodenia. Projekt zahŕňa aj zavedenie pokročilých bezpečnostných opatrení. Moderné systémy na detekciu požiarov (SDP), stabilné hasiace zariadenia (SHZ) a poplachové systémy narušenia (PSN) zvýšia úroveň fyzickej ochrany objektu. Tieto opatrenia sú kľúčové pre ochranu citlivých dát a IT infraštruktúry pred fyzickými hrozbami.
++Táto aktivita sa sústredí na komplexnú obnovu technologickej infraštruktúry nesúvisiacej priamo s IT, ktorá však tvorí základ pre spoľahlivú prevádzku celého Dátového centra. Zahŕňa modernizáciu vnútorných silnoprúdových rozvodov, systémov klimatizácie, zdrojov nepretržitého napájania (UPS) a zavedenie pokročilých bezpečnostných riešení, ako sú systémy na detekciu požiarov (SDP), stabilné hasiace zariadenia (SHZ) či poplachové systémy narušenia (PSN). Hlavným cieľom je zabezpečiť optimálnu technologickú a objektovú bezpečnosť, zvýšiť spoľahlivosť a znížiť energetickú náročnosť prevádzky. Obnova zahŕňa aj implementáciu monitorovacích systémov pre kontinuálne sledovanie technologickej infraštruktúry, čo umožní prediktívne údržbové zásahy a minimalizuje neplánované odstávky. Táto aktivita tiež zahŕňa aplikáciu ekologických technológií, čím podporuje princípy udržateľného rozvoja a redukcie prevádzkových nákladov. Non-IT infraštruktúra hrá kľúčovú úlohu v podpore spoľahlivej prevádzky dátového centra. Projekt „Rozvoj DC a infraštruktúry III.“ zahŕňa komplexnú obnovu tejto infraštruktúry, pričom cieľom je zvýšenie jej spoľahlivosti, efektívnosti a ekologickej udržateľnosti. Hlavnou súčasťou tejto aktivity je modernizácia silnoprúdových rozvodov, systémov klimatizácie a záložných zdrojov napájania (UPS). Tieto prvky sú nevyhnutné pre zabezpečenie stabilnej prevádzky IT systémov aj v prípade výpadkov elektrickej energie. Moderné UPS jednotky zabezpečia kontinuálne napájanie kritických zariadení a minimalizujú riziko ich poškodenia. Projekt zahŕňa aj zavedenie pokročilých bezpečnostných opatrení. Moderné systémy na detekciu požiarov (SDP), stabilné hasiace zariadenia (SHZ) a poplachové systémy narušenia (PSN) zvýšia úroveň fyzickej ochrany objektu. Tieto opatrenia sú kľúčové pre ochranu citlivých dát a IT infraštruktúry pred fyzickými hrozbami.
  Ekologická udržateľnosť je jedným z hlavných cieľov projektu. Zavedenie úsporných klimatizačných systémov, optimalizácia spotreby energie a implementácia obnoviteľných zdrojov energie prispievajú k zníženiu uhlíkovej stopy. Tieto opatrenia podporujú záväzky Slovenska v oblasti ochrany životného prostredia. Modernizácia non-IT infraštruktúry zahŕňa aj zavedenie inteligentných monitorovacích systémov. Tieto systémy umožnia prediktívnu údržbu zariadení, čím sa minimalizujú neplánované výpadky a zvyšuje spoľahlivosť prevádzky. Integrácia ekologických technológií zároveň znižuje prevádzkové náklady a podporuje trvalú udržateľnosť.
@@ -256,10 +256,8 @@
 . Rozšírenie DMS vedeckého cloudu - agendový systém na manažment prideľovania zdrojov dátového centra CVTI SR
--===   ===
++**Tento projekt je vypracovaný v súlade s:**
--=== Tento projekt je vypracovaný v súlade s: ===
--
  * Vyhláškou č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy;
  * Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy 2021
@@ -279,22 +279,18 @@
  * Akčný plán pre otvorenú vedu na rok 2024 - strategická podpora bezplatného online prístupu k vedeckým publikáciám financovaným z verejných zdrojov.
  * Programové vyhlásenie vlády SR 2023-2027 - **záväzok vlády implementovať Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií 2030. Vláda výrazne zainvestuje do budovania, obnovy a udržateľnosti výskumnej infraštruktúry s cieľom zvýšiť kvalitu našich výskumných inštitúcií a umožniť intenzívnejšiu výskumnú spoluprácu so súkromným sektorom. Vláda si uvedomuje, že ďalšie zanedbávanie investícií do vzdelávania a vedy si Slovensko nemôže dovoliť. Vláda príjme opatrenia, ktoré zlepšia financovanie vzdelávania, výskumu a vývoja v súlade so zámerom približovať Slovensko v kľúčových parametroch k priemeru Európskej  únie.** Vláda zabezpečí dlhodobú a konzistentnú podporu pre slovenských vedcov pri získavaní projektov zo schém Horizont Europe. Vytvoriť stály program podpory excelentných pracovísk v akademickom výskume. Atraktívnosť slovenských vysokých škôl a vedy závisí aj od ich internacionalizácie. Vláda príjme opatrenia na zvýšenie počtu zahraničných učiteľov, výskumníkov aj študentov, a to najmä na druhom a treťom stupni štúdia. Ich súčasťou bude podpora spolupráce, spoločných projektov a študijných programov s kvalitnými zahraničnými školami a zjednodušenie režimu uznávania dokladov o kvalifikácii a vzdelaní.
--===   ===
++**Aktivity projektu plne reflektujú na cieľ politiky súdržnosti OP Slovensko**, definovaných v rámci:
--=== Aktivity projektu plne reflektujú na cieľ politiky súdržnosti OP Slovensko, definovaných v rámci: ===
++Cieľa politiky: 1. Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a regionálnej prepojenosti IKT,
--**Cieľa politiky:** 1. Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a regionálnej prepojenosti IKT,
++Špecifického cieľa: RSO1.1 Rozvoj a rozšírenie výskumných a inovačných kapacít a využívanie pokročilých technológií,
--**Špecifického cieľa: **RSO1.1 Rozvoj a rozšírenie výskumných a inovačných kapacít a využívanie pokročilých technológií,
++Opatrenia: 1.1.4 Podpora optimalizácie, rozvoja a modernizácie výskumnej infraštruktúry, aktivita:
--**Opatrenia:** 1.1.4 Podpora optimalizácie, rozvoja a modernizácie výskumnej infraštruktúry, aktivita:
--
  b) modernizácia (upgrade) a zabezpečenie prevádzky hardvérovej a softvérovej IKT infraštruktúry pre VaV a prepájanie výskumných dátových centier.
--===   ===
++**Životné situácie relevantné pre projekt:**
--=== Životné situácie relevantné pre projekt: ===
--
  * 023 Veda
  * 024 Výskum
  * 022 Inovácie a vývoj
@@ -309,15 +309,14 @@
  * vyše 400 služieb
  * vyše 40 dátových zdrojov (napr. CERN Data Portal, EOSC Metadata Knowledge Graph (EOSC MKG): OpenAIRE + EC Data Sources (CORDIS, European Open Data Portal, Open Research Europe, Software Heritage) + EOSC Data Sources (migration & new policies)
--==   ==
++1.
++11. Motivácia a rozsah projektu
--== 3.2 Motivácia a rozsah projektu ==
--
  Digitálny vek umožňuje zmenu spôsobu, akým sa vykonáva výskum, v mnohých smeroch, čo vedie k lepšej vede, zvýšenej dôvere vo vedu a schopnosti čeliť globálnym výzvam. Vedci môžu robiť kvalitnejší výskum vďaka skorému (niekedy až v reálnom čase) prístupu k vedeckým výsledkom, čo im umožní optimalizovať svoju prácu. Vedecké odbory organizované okolo veľkých zdieľaných zariadení už ukazujú výhody zdieľania informácií na celosvetovej úrovni. V čoraz komplexnejšom svete dostupnosť viacerých zdrojov informácií posilňuje dôveru vo vedecké výsledky tým, že uľahčí reprodukciu vedeckých experimentov a porovnávanie výsledkov. Dôvera vo vedu sa musí stať základom nového spoločenského paradigmatu, ak chce Európa a Slovensko ako jej súčasť udržať a rozvíjať svoj spôsob života. Vedci sa vďaka technológiám môžu zapojiť do multidisciplinárnych iniciatív, ktoré riešia kľúčové globálne výzvy 21. storočia, ako sú klimatické zmeny, zdravie, potraviny a biodiverzita, alebo budovanie energeticky efektívnych vozidiel a inteligentnejších miest. Katalyzátorom vedeckého pokroku sa stáva schopnosť rýchlo a efektívne zdieľať informácie, výsledky výskumu, výpočtové zdroje.
  CVTI SR v zmysle svojej úlohy budovať, koordinovať a prevádzkovať interdisciplinárne výskumno-vzdelávacie centrá a národné infraštruktúry pre výskum, vývoj, inovácie a podporu vzdelávania synergicky nadväzuje na aktivity pre podporu princípov otvorenej vedy vo výskume a vzdelávaní na Slovensku k vede založenej na princípoch dohľadateľnosti, prístupnosti, interoperability a znovu použiteľnosti. Projekt sa hlási k dlhodobej stratégii európskej komisie pre vytvorenie Európskeho cloudu pre otvorenú vedu. Aby sa naplnil potenciál, ktorý sľubuje otvorená veda, je potrebná nová generácia infraštruktúr, ktoré sprístupnia dokumenty, dáta a softvér vedcom v ľahko použiteľnom a integrovanom prostredí.
--[[image:1735257539231-927.png]]
++[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image002.gif]]
  Obrázok 1 Náhľad motivačnej vrstvy architektúry
@@ -331,7 +331,8 @@
  Implementácia projektu, ktorý konverguje existujúcu sieťovú, výpočtovú a dátovú infraštruktúru CVTI SR do súladu s požiadavkami Horizont Európa umožní vedeckej obci podieľať sa na širšom množstve medzinárodných projektov vzhľadom na grantové požiadavky, synergicky podporí moderný interdisciplinárny výskum, prinesie zvýšenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti vedeckých. Z uvedených bodov a z hľadiska významu grantovej schémy Horizon Europe pre prostredie slovenského výskumu a vývoja vyplýva potreba pre realizáciu predkladaného projektu.
--== 3.3 Zainteresované strany/Stakeholderi ==
++1.
++11. Zainteresované strany/Stakeholderi
  |**ID**|**AKTÉR / STAKEHOLDER**|(((
  **SUBJEKT**
@@ -353,10 +353,9 @@
  |//5.//|Občan - študent, výskumný pracovník|G2C|Konzument služieb a výpočtovej kapacity|N/A
  |//6.//|Občan/podnikateľ|G2C/G2B|Konzument informácií|N/A
--==   ==
++1.
++11. Ciele projektu
--== 3.4 Ciele projektu ==
--
  |**ID**|(((
@@ -365,10 +365,9 @@
  )))|**Názov strategického cieľa**|**Spôsob realizácie strategického cieľa**
  |ID1|Rozvoj a rozšírenie výskumných a inovačných kapacít a využívanie pokročilých technológií|Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a regionálnej prepojenosti IKT|Podpora optimalizácie, rozvoja a modernizácie výskumnej infraštruktúry
--==   ==
++1.
++11. Merateľné ukazovatele (KPI)
--== 3.5 Merateľné ukazovatele (KPI) ==
--
  |**ID**|(((
@@ -399,14 +399,10 @@
  |ID2|Počet organizácií zapojených do konzumácie IT zdrojov|Ukazovateľ vyjadruje počet organizácií, ktoré konzumujú aplikačné a infraštruktúrne IT zdroje prostredníctvom rozšíreného  ISS CVTI SR|počet|0|40|Systémové štatistiky ISS CVTI SR|
  |ID3|Počet vedecko výskumných pracovníkov zapojených do poskytnutia IT zdrojov|Ukazovateľ vyjadruje počet vedecko výskumných pracovníkov, ktorí konzumujú aplikačné a infraštruktúrne IT zdroje prostredníctvom rozšíreného ISS CVTI SR|počet|0|1000|Systémové štatistiky ISS CVTI SR|
  |ID4|Počet nových integračných rozhraní|Ukazovateľ vyjadruje počet nových integračných rozhraní na EOSC nod|počet|0|1|Systémové štatistiky ISS CVTI SR|
--|ID5| |Kapacita operačnej pamäte zdrojov DC|Ukazovateľ vyjadruje veľkosť prevádzkovanej operačnej pamäte|TB|33,34|49,32|Prevádzkové štatistiky DC|
--|ID6| |Kapacita úložiska|Ukazovateľ vyjadruje veľkosť prevádzkovaného úložiska|TB|2939,57|5287|Prevádzkové štatistiky DC|
--|ID7| | | | | | | |
--==   ==
++1.
++11. Špecifikácia potrieb koncového používateľa
--== 3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa ==
--
  Súčasťou realizácie projektu je implementácia úprav elektronických služieb, ktoré  majú grafické alebo iné používateľské rozhranie a sú určené pre občanov/podnikateľov (alebo aj pracovníkov verejnej správy pracujúcich s agendovým systémom), ďalej označených ako koncoví používatelia. Špecifikácia požiadaviek bola realizovaná koncovými používateľmi a je v súlade s legislatívou (s aktuálne platnou a s návrhom jej zmien ako súčasť projektov) a s postupmi pri vytváraní elektronických služieb verejnej správy podľa vyhlášky 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy. Špecifikácia potrieb resp. cieľov koncových používateľov, ktoré identifikujú, čo jednotlivé skupiny koncových používateľov od elektronickej služby požadujú boli definované na základe analýzy a diskusií (prieskumu) s odborne spôsobilými osobami, ktoré zastupujú vybrané zúčastnené strany.
  Budúce riešenie má širokú škálu koncových používateľov s rôznymi potrebami a očakávaniami. Projektom implementované riešenia budú slúžiť ako cenný nástroj pre SŽZ, úradníkov, policy makerov, tvorcov vedných politík, akademickú obec, širokú verejnosť a novinárov, subjekty zainteresované do krajanskej problematiky. Vzhľadom na širokú množinu koncových používateľov a veľké rozdiely v IT zručnostiach používateľov budú kladené vysoké nároky na dizajn, intuitívnosť a celkovú prácu s dátami v grafickom rozhraní riešenia. V rámci prípravnej fázy projektu bol realizovaný používateľský prieskum formou riadeného rozhovoru, ktorý stanovil rámec používateľskej cesty a produktového zoznamu požiadaviek (karta Katalóg požiadaviek v CBA).
@@ -448,8 +448,6 @@
  **Neautentifikovaní používatelia v roli Guest** sú neprihlásení používatelia využívajúci verejne dostupnú časť portálu bez potreby overenia identity. Na portáli majú dostupné základné informácie o službách a všeobecné informácie stránky. Cieľom portálu je pre používateľa je poskytnúť dostatok informácií pre získanie prehľadu o funkciách portálu a jeho využití. Následne vie používateľ posúdiť, či má záujem o využitie poskytovaných služieb a pre ďalšie akcie môže požiadať o registráciu, prípadne využiť svoj existujúci účet pre ďalšie akcie na portáli.
--Prístup bude umožnený pre všetkých používateľov, avšak poskytovanie IT zdrojov bude obmedzené pre prihlásených / overených používateľov vzhľadom na obmedzené IT kapacity, ktoré dokáže NP DC poskytnúť v rámci projektu a zároveň z obavy spamu, neoprávneného používania a zabezpečenia KIB infraštruktúry CVTI SR a ostatných užívateľov využívajúcich IT zdroje NP.
--
  **Autentifikovaní používatelia** získavajú prístup k verejne neprístupným častiam portálu prostredníctvom registrácie a prihlásenia do systému ISS CVTI SR. Pre používateľov sú sprístupnené časti portálu podľa jeho pridelenej role.
  Používateľ v roli **Registrovaný používateľ** je spotrebiteľom služieb systému ISS CVTI SR. Obstaranie služieb môže iniciovať prostredníctvom vyplnenia objednávky vybranej služby z katalógu služieb. V objednávke služby špecifikuje požiadavky vyplnením formulára konfigurácie služby. Objednané služby má zobrazené v zozname objednávok. Po aktivovaní objednaných služieb má služby dostupné v zozname aktívnych služieb.
@@ -462,12 +462,10 @@
  Používateľ v roli **Tester katalógu služieb** je testujúcim používateľom služieb. V katalógu služieb má prístupné neaktívne služby a môže iniciovať ich objednanie za účelom testovania priebehu objednávky.
--[[image:1735257626061-778.png]]
++[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image004.jpg]]
  Obrázok 2 Proces/zákaznícka cesta zadania/vybavenia objednávky zdrojov
--V zmysle princípu 1x a dosť bude pri implementácii procesov zákazníckej cesty uplatňované zdieľanie a využívanie údajov v súlade s platnými právnymi predpismi o ochrane osobných údajov. Autentifikovaní používatelia nebudú musieť opakovane zadávať údaje, ktoré je možné získať využitím interných registrov alebo vonkajších integrácií, čím sa minimalizuje potreba manuálneho zadávania údajov.
--
  **Popis procesu/zákazníckej cesty zadania/vybavenia objednávky zdrojov**
  Registrovaný používateľ môže iniciovať vybavenie služby vytvorením objednávky. Vytvorenie začína vyhľadaním služby v katalógu služieb, otvorením jej detailu a zvolením tlačidla „Objednať službu“. Tlačidlo otvára formulár objednania služby.  Formulár pozostáva z identifikačnej časti zvolenej služby a konfiguračnej časti. Formulár bude dynamický, pri službách neobsahujúcich konfiguračné atribúty nie je záložka „Konfigurácia“ zobrazená. Ďalší priebeh procesu závisí od charakteru služby:  Objednávka služby vyžadujúcej autorizáciu - zmení stav objednávky na „Čaká na posúdenie“ a proces pokračuje autorizáciou objednávky alebo objednávka služby nevyžadujúcej autorizáciu – zmení stav objednávky na „Spracováva sa“ a proces pokračuje priradením objednávky. Schválením objednávky je zmenený stav objednávky na „Spracováva sa“ a proces pokračuje na priradenie objednávky. Zamietnutím objednávky je zmenený stav objednávky na „Zrušená“ a proces je pozastavený. Služby nevyžadujúce autorizáciu pokračujú v procese bez autorizácie objednávky. Stav objednávky je v tomto kroku zmenený na „Spracováva sa“. Spracovávanie objednávky prebieha prostredníctvom vytvorenej konfiguračnej úlohy v stave „Nová“. Administrátor služieb/aplikácií má prístupné konfiguračné úlohy v zozname konfiguračných úloh. Detail konfiguračnej úlohy Delegovaním objednávky je úloha autorizácie pridelená inému pracovníkovi v roli „Systémový manažér“. Eskalovaním je požiadané o prioritné spracovanie úlohy iným pracovníkom v roli „Systémový manažér“. K zvolenej možnosti je vybraný pracovník pre priradenú, delegovanú alebo eskalovanú úlohu prostredníctvom výberového okna „Asociovať komu“.
@@ -485,78 +485,79 @@
  Po vybavení objednávky je pre používateľa v roli „Registrovaný používateľ“ sprístupnená objednávaná služba a používateľ môže iniciovať jej spustenie prostredníctvom portálu (položka menu „O službách“/“Služby“).
--
  **Spracovávanie žiadostí a automatické prideľovanie IT zdrojov v dátovom centre CVTI funguje na princípe, ktorý zahŕňa niekoľko dôležitých krokov:**
  Podanie žiadosti:
--* Oprávnený používateľ podá žiadosť o pridelenie IT zdrojov cez portál vo forme elektronického formulára.
--* Formulár je automaticky predvyplnený, ak sú potrebné údaje už v systéme, čím sa znižuje potreba manuálneho zadávania informácií.
++*
++** Oprávnený používateľ podá žiadosť o pridelenie IT zdrojov cez portál vo forme elektronického formulára.
++** Formulár je automaticky predvyplnený, ak sú potrebné údaje už v systéme, čím sa znižuje potreba manuálneho zadávania informácií.
  Automatická formálna kontrola:
--* Hneď po podaní žiadosti systém vykoná formálnu kontrolu. Táto kontrola zabezpečí, že všetky požadované polia sú správne vyplnené a že žiadosť spĺňa základné kritériá (napríklad kontrola platnosti zmluvy, identity žiadateľa a pod.).
--* Ak žiadosť neprejde kontrolou, systém používateľovi automaticky oznámi chyby a poskytne možnosť ich opraviť pred opätovným podaním.
++*
++** Hneď po podaní žiadosti systém vykoná formálnu kontrolu. Táto kontrola zabezpečí, že všetky požadované polia sú správne vyplnené a že žiadosť spĺňa základné kritériá (napríklad kontrola platnosti zmluvy, identity žiadateľa a pod.).
++** Ak žiadosť neprejde kontrolou, systém používateľovi automaticky oznámi chyby a poskytne možnosť ich opraviť pred opätovným podaním.
  Automatizované spracovanie žiadosti:
--* Po úspešnom prechode formálnou kontrolou žiadosť postupuje na automatické spracovanie.
--* Na základe typu žiadosti a požadovaných IT zdrojov systém rozhodne, či môže byť žiadosť spracovaná automaticky alebo potrebuje manuálne schválenie.
--* Napríklad, ak ide o štandardný typ žiadosti, ktorá nevyžaduje nadštandardné zdroje, môže byť spracovaná plne automaticky bez zásahu administrátora.
++*
++** Po úspešnom prechode formálnou kontrolou žiadosť postupuje na automatické spracovanie.
++** Na základe typu žiadosti a požadovaných IT zdrojov systém rozhodne, či môže byť žiadosť spracovaná automaticky alebo potrebuje manuálne schválenie.
++** Napríklad, ak ide o štandardný typ žiadosti, ktorá nevyžaduje nadštandardné zdroje, môže byť spracovaná plne automaticky bez zásahu administrátora.
  Automatické pridelenie IT zdrojov:
--* Po schválení sa spustí proces pridelenia požadovaných IT zdrojov (napr. výpočtová kapacita, úložisko, virtuálne servery).
--* Systém overí dostupnosť požadovaných zdrojov v dátovom centre a zabezpečí ich rezerváciu na požadované obdobie.
--* Ak sú zdroje dostupné, systém ich automaticky pridelí a vygeneruje potrebné prístupové údaje (napr. prihlasovacie údaje, IP adresy).
++*
++** Po schválení sa spustí proces pridelenia požadovaných IT zdrojov (napr. výpočtová kapacita, úložisko, virtuálne servery).
++** Systém overí dostupnosť požadovaných zdrojov v dátovom centre a zabezpečí ich rezerváciu na požadované obdobie.
++** Ak sú zdroje dostupné, systém ich automaticky pridelí a vygeneruje potrebné prístupové údaje (napr. prihlasovacie údaje, IP adresy).
  Zaslanie prístupových údajov:
--* Používateľ obdrží všetky potrebné údaje pre prístup k prideleným zdrojom cez elektronický kanál, napríklad cez e-mail alebo cez osobnú oblasť na portáli.
--* Systém určí dátum, dokedy sú pridelené zdroje dostupné, čo znamená, že každý zdroj má limitovaný čas platnosti.
++*
++** Používateľ obdrží všetky potrebné údaje pre prístup k prideleným zdrojom cez elektronický kanál, napríklad cez e-mail alebo cez osobnú oblasť na portáli.
++** Systém určí dátum, dokedy sú pridelené zdroje dostupné, čo znamená, že každý zdroj má limitovaný čas platnosti.
  Monitorovanie a správa pridelených zdrojov:
--* Systém neustále monitoruje dostupnosť pridelených zdrojov a ich vyťaženie.
--* Ak nastanú nejaké problémy (napr. prekročenie limitov, nedostatočná kapacita), systém môže automaticky upozorniť používateľa alebo administrátora.
++*
++** Systém neustále monitoruje dostupnosť pridelených zdrojov a ich vyťaženie.
++** Ak nastanú nejaké problémy (napr. prekročenie limitov, nedostatočná kapacita), systém môže automaticky upozorniť používateľa alebo administrátora.
  Obnovenie alebo ukončenie prístupu k zdrojom:
--* Pred uplynutím platnosti pridelených zdrojov môže používateľ požiadať o predĺženie ich platnosti, ktoré môže byť automaticky schválené alebo vyžadovať manuálne potvrdenie v závislosti od politiky dátového centra.
--* Po uplynutí platnosti sa zdroje automaticky uvoľnia a sú pripravené na pridelenie ďalším používateľom.
++*
++** Pred uplynutím platnosti pridelených zdrojov môže používateľ požiadať o predĺženie ich platnosti, ktoré môže byť automaticky schválené alebo vyžadovať manuálne potvrdenie v závislosti od politiky dátového centra.
++** Po uplynutí platnosti sa zdroje automaticky uvoľnia a sú pripravené na pridelenie ďalším používateľom.
--**Prieskum medzi vedecko-výskumnými pracovníkmi.**
--
--Za účelom preverenia dopytu dopytu po službách IT infraštruktúry v rámci vedecko-výskumnej obce na Slovensku bol zrealizovaný dotazníkový prieskum medzi individuálnymi vedeckými pracovníkmi, ktorý k 16.2.2025 zodpovedalo 1007 respondentov. Podľa výsledkov prieskumu o bezodplatné poskytnutie výpočtovej a dátovej infraštruktúry prejavilo záujem 83% respondentov. Z výsledkov vyplynul najväčší záujem o služby analýzy textu a dát, nasledované službami archivácie a dlhodobého ukladania, službami zálohovania, virtuálnych serverov a databázovými službami. Pri otázke smerujúcej ku konkretizovaniu predpokladaných výpočtových a databázových kapacít z tých, ktorí potreby dokázali kvantifikovať, spolu vyše 61% respondentov požaduje výpočtové kapacity malého až stredné rozsahu. Ďalších 16% respondentov požaduje vysoké výpočtové kapacity a iba približne 12% respondentov požaduje veľmi vysoké výpočtové kapacity napr. alokovateľné pre superpočítač.
--
  **Prieskum na univerzitách – technické a technologické požiadavky vysokých škôl, ktoré by dokázalo zabezpečiť CVTI SR**
++
  Prieskum bol odoslaný na všetky verejné vysoké školy v Slovenskej republike s cieľom zistiť technické a technologické potreby, ktoré univerzity pociťujú v súvislosti so svojou výskumnou a vývojovou činnosťou. Získané informácie mali identifikovať kľúčové oblasti, kde by univerzity uvítali podporu v oblasti IT infraštruktúry, výpočtového výkonu a prístupu k dátovým a technologickým riešeniam. Odpovede na prieskum boli doručené od šiestich (očakávame že príde viac) univerzít, čo umožnilo vytvoriť obraz o aktuálnych výzvach a potrebách, s ktorými sa inštitúcie stretávajú.
  **Zhrnutie záverov prieskumu**
--Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FEI STU) pre približne 130 vedeckých a výskumných pracovníkov v súčasnosti využíva nástroje centrálne zabezpečované prostredníctvom CVTI SR (nástroj Overleaf), pričom na základe aktuálne realizovaného rozsahu vedecko výskumnej miestnosti prejavila o širší rozmer kooperácie a prepoužitia IKT nástrojov napr. v rozsahu kybernetiky, umelej inteligencie, dostupnosti datasetov. Z hľadiska dátových štruktúr prejavila fakulta záujem o  minimálne 200TB úložného priestoru, pre výskumné úlohy v oblasti strojového učenia, v oblasti návrhu a simulácií štruktúr a prvkov, rôzne obrazové databázy pre medicínske účely a pod. Fakulta zároveň bola schopná v danom štádiu konkretizovať projekty a výskumné aktivity ako Horizon-Twinning (projekt FreeTwinEV) a vyzvania Agentúry pre podporu výskumu a vývoja, projekty z Plánu obnovy v oblasti digitalizácie výrobných procesov, elektromobility, energetiky, výpočty v oblasti umelej inteligencie a strojového učenia v projektoch Horizon Europe, VEGA.
++Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pre približne 130 vedeckých a výskumných pracovníkov v súčasnosti využíva nástroje centrálne zabezpečované prostredníctvom CVTI SR (nástroj Overleaf), pričom na základe aktuálne realizovaného rozsahu vedecko výskumnej miestnosti prejavila o širší rozmer kooperácie a prepoužitia IKT nástrojov napr. v rozsahu kybernetiky, umelej inteligencie, dostupnosti datasetov. Z hľadiska dátových štruktúr prejavila fakulta záujem o  minimálne 200TB úložného priestoru, pre výskumné úlohy v oblasti strojového učenia, v oblasti návrhu a simulácií štruktúr a prvkov, rôzne obrazové databázy pre medicínske účely a pod. Fakulta zároveň bola schopná v danom štádiu konkretizovať projekty a výskumné aktivity ako Horizon-Twinning (projekt FreeTwinEV) a vyzvania Agentúry pre podporu výskumu a vývoja, projekty z Plánu obnovy v oblasti digitalizácie výrobných procesov, elektromobility, energetiky, výpočty v oblasti umelej inteligencie a strojového učenia v projektoch Horizon Europe, VEGA.
--Technická univerzita v Košiciach (TUKE) aktuálne využíva vlastnú výpočtovú kapacitu hlavne s využitím GPU, pre rozsiahle výpočty v oblasti umelej inteligencie, strojového učenia, spracovania veľkých modelov a rôznych foriem simulácií. Táto potreba vzniká v čoraz väčšom dopyte po spracovaní dát zo strany výskumných a pedagogických zamestnancov univerzity, ako aj zo strany študentov. S touto požiadavkou úzko súvisí ukladanie výsledkov, modelov, vstupných dát na vysokovýkonných all-flash diskových poliach. Aktuálne sa v tejto infraštruktúre nachádza viac ako 350 virtuálnych serverov, pričom požiadavky a žiadosti stále rastú, čo má značný dopad na rozširovanie serverovej infraštruktúry TUKE. TUKE má tiež k dispozícií rôzne trénované modely pre AI v rôznych oblastiach výskumu umelej inteligencie. Aktuálne vie vyťažiť niekoľko desiatok vlákien GPU (pod pojmom vlákno rozumieme konkrétny kus grafického procesora). Najčastejšie sa jedná o veľké jazykové modely, ako aj modely simulácií rôznych kritických stavov v oblasti stavebníctva, strojárstva a pod. Optimálnu veľkosť úložiska pre trénovanie modelov odhaduje na približne 10TB all-flash diskových polí. Prístup k zdieľanej IKT infraštruktúre CVTI SR zníži požiadavky na financovanie vlastných infraštruktúrnych projektov. Kvantitatívne očakáva využitie na úrovni procesora NVIDIA DGX a diskovej kapacite do 20TB all-flash.
++Technická univerzita v Košiciach aktuálne využíva vlastnú výpočtovú kapacitu hlavne s využitím GPU, pre rozsiahle výpočty v oblasti umelej inteligencie, strojového učenia, spracovania veľkých modelov a rôznych foriem simulácií. Táto potreba vzniká v čoraz väčšom dopyte po spracovaní dát zo strany výskumných a pedagogických zamestnancov univerzity, ako aj zo strany študentov. S touto požiadavkou úzko súvisí ukladanie výsledkov, modelov, vstupných dát na vysokovýkonných all-flash diskových poliach. Aktuálne sa v tejto infraštruktúre nachádza viac ako 350 virtuálnych serverov, pričom požiadavky a žiadosti stále rastú, čo má značný dopad na rozširovanie serverovej infraštruktúry TUKE. TUKE má tiež k dispozícií rôzne trénované modely pre AI v rôznych oblastiach výskumu umelej inteligencie. Aktuálne vie vyťažiť niekoľko desiatok vlákien GPU (pod pojmom vlákno rozumieme konkrétny kus grafického procesora). Najčastejšie sa jedná o veľké jazykové modely, ako aj modely simulácií rôznych kritických stavov v oblasti stavebníctva, strojárstva a pod. Optimálnu veľkosť úložiska pre trénovanie modelov odhaduje na približne 10TB all-flash diskových polí. Prístup k zdieľanej IKT infraštruktúre CVTI SR zníži požiadavky na financovanie vlastných infraštruktúrnych projektov. Kvantitatívne očakáva využitie na úrovni procesora NVIDIA DGX a diskovej kapacite do 20TB all-flash.
--Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave (UCM) disponuje počtom 363 vedeckých pracovníkov, pričom vyjadrila potrebu doplniť IT infraštruktúru v podobe cloudového výpočtového výkonu, virtualizačných riešení a nástrojov pre umelú inteligenciu (AI). Ďalej bola identifikovaná potreba úložiska pre vedecké dáta, nástroja na ich zdieľanie, archiváciu a sprístupnenie v súlade s princípmi otvorenej vedy. Tiež sú potrebné nástroje na správu výskumných dát, vrátane metadát a dokumentácie výskumných projektov. Uľahčenie vedeckej práce by predstavovalo sprístupnenie vedeckých databáz, ako napríklad Statista a iné. Každý výskumník na univerzite produkuje dáta v rôznych formách, vrátane štruktúrovaných datasetov, neštruktúrovaných raw dát a live feeds, pričom univerzita je ochotná tieto dáta ukladať a zdieľať s ostatnými VaV inštitúciami prostredníctvom zabezpečenej infraštruktúry v CVTI SR. Univerzita plánuje participovať na projektoch ako Horizont Europe – Teaming for Excellence, VEGA a APVV, pričom požiadavky na výpočtovú kapacitu a úložisko predstavujú významnú výzvu pre participáciu na vedeckých grantových projektoch.
++Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave disponuje počtom 363 vedeckých pracovníkov, pričom vyjadrila potrebu doplniť IT infraštruktúru v podobe cloudového výpočtového výkonu, virtualizačných riešení a nástrojov pre umelú inteligenciu (AI). Ďalej bola identifikovaná potreba úložiska pre vedecké dáta, nástroja na ich zdieľanie, archiváciu a sprístupnenie v súlade s princípmi otvorenej vedy. Tiež sú potrebné nástroje na správu výskumných dát, vrátane metadát a dokumentácie výskumných projektov. Uľahčenie vedeckej práce by predstavovalo sprístupnenie vedeckých databáz, ako napríklad Statista a iné. Každý výskumník na univerzite produkuje dáta v rôznych formách, vrátane štruktúrovaných datasetov, neštruktúrovaných raw dát a live feeds, pričom univerzita je ochotná tieto dáta ukladať a zdieľať s ostatnými VaV inštitúciami prostredníctvom zabezpečenej infraštruktúry v CVTI SR. Univerzita plánuje participovať na projektoch ako Horizont Europe – Teaming for Excellence, VEGA a APVV, pričom požiadavky na výpočtovú kapacitu a úložisko predstavujú významnú výzvu pre participáciu na vedeckých grantových projektoch.
--Univerzita Komenského v Bratislave (UK) s približne 4400 vedeckými pracovníkmi realizuje výskum závislý od pokročilých metód spracovania dát, pričom aktuálne využíva vysoko výkonný výpočtový klaster (HPC) s aktuálnou potrebou rozšírenia za účelom základného a aplikovaného výskumu v oblasti teoretickej-chémie,  teoretickej fyziky, astronómie, analýzy genetického kódu, rozpoznávania tkanivových štruktúr, racionálneho dizajnu liekov, spracovanie big data  a hlboké strojové učenie. Potreba budúceho výpočtového výkonu bola estimovaná na úroveň 1000 TFLOPS a úložiska 1PB. Dopyt je aj po licenciách pre platené výpočtové platformy teoretickej-chémie, teoretickej fyziky, astronómie, analýzy genetického kódu, rozpoznávania tkanivových štruktúr, racionálneho dizajnu liekov, analytiku nad štruktúrami typu big data a hlbokého strojového učenia.
++Univerzita Komenského v Bratislave s približne 4400 vedeckými pracovníkmi realizuje výskum závislý od pokročilých metód spracovania dát, pričom aktuálne využíva vysoko výkonný výpočtový klaster (HPC) s aktuálnou potrebou rozšírenia za účelom základného a aplikovaného výskumu v oblasti teoretickej-chémie,  teoretickej fyziky, astronómie, analýzy genetického kódu, rozpoznávania tkanivových štruktúr, racionálneho dizajnu liekov, spracovanie big data  a hlboké strojové učenie. Potreba budúceho výpočtového výkonu bola estimovaná na úroveň 1000 TFLOPS a úložiska 1PB. Dopyt je aj po licenciách pre platené výpočtové platformy teoretickej-chémie, teoretickej fyziky, astronómie, analýzy genetického kódu, rozpoznávania tkanivových štruktúr, racionálneho dizajnu liekov, analytiku nad štruktúrami typu big data a hlbokého strojového učenia.
--Univerzita Konštantína filozofa v Nitre (UKF) s počtom 425 vedeckých pracovníkov najväčšie požiadavky na dáta a výpočtové prostriedky identifikovala v oblasti spracovania prirodzeného jazyka a dátovej vedy na Katedre informatiky, spracovanie mapových podkladov na Katedre ekológie a environmentalistiky a Katedre geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja. V dôsledku toho vyjadrila požiadavku na sprístupnenie prostriedkov pre ukladanie veľkého objemu štruktúrovaných a neštruktúrovaných dát a realizáciu výpočtov s využitím pokročilých knižníc programovacieho jazyka Python dostupných okrem konzoly aj cez grafické prostredie. Väčšina výpočtov a projektov dátovej vedy sa doteraz uskutočňuje na osobných počítačoch, ktorých výkon je často obmedzený výpočtovým výkonom, operačným systémom alebo časom. To bráni v riešení viacerých plánovaných projektov s praxou. Dlhodobým problémom je personálne zabezpečenie administrácie servera a neustále rastúce požiadavky na upgrade a nové technológie, ako aj správa projektov dátovej vedy vrátane verzionovania kódu a dát. Vytvorenie dostatočnej IT infraštruktúry pre účely vedy a výskumu je dlhodobým cieľom UKF a nevyhnutným predpokladom pre udržanie konkurencieschopnosti a riešenie zadaní z praxe.
++Univerzita Konštantína filozofa v Nitre s počtom 425 vedeckých pracovníkov najväčšie požiadavky na dáta a výpočtové prostriedky identifikovala v oblasti spracovania prirodzeného jazyka a dátovej vedy na Katedre informatiky, spracovanie mapových podkladov na Katedre ekológie a environmentalistiky a Katedre geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja. V dôsledku toho vyjadrila požiadavku na sprístupnenie prostriedkov pre ukladanie veľkého objemu štruktúrovaných a neštruktúrovaných dát a realizáciu výpočtov s využitím pokročilých knižníc programovacieho jazyka Python dostupných okrem konzoly aj cez grafické prostredie. Väčšina výpočtov a projektov dátovej vedy sa doteraz uskutočňuje na osobných počítačoch, ktorých výkon je často obmedzený výpočtovým výkonom, operačným systémom alebo časom. To bráni v riešení viacerých plánovaných projektov s praxou. Dlhodobým problémom je personálne zabezpečenie administrácie servera a neustále rastúce požiadavky na upgrade a nové technológie, ako aj správa projektov dátovej vedy vrátane verzionovania kódu a dát. Vytvorenie dostatočnej IT infraštruktúry pre účely vedy a výskumu je dlhodobým cieľom UKF a nevyhnutným predpokladom pre udržanie konkurencieschopnosti a riešenie zadaní z praxe.
--Slovenská zdravotnícka univerzita (SZU) konkrétne vyjadrila dopyt po službách pre ukladanie a správu dát pre potreby Národných referenčných centier a ďalších vedeckých tímov. Rovnako bol identifikovaný prínos v podobe zdieľania vedeckých údajov z oblastí ako lekárstvo a jeho jednotlivé špecializácie, laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve, farmakoekonomika a zdravotnícke technológie, aplikácie vyšších algoritmov AI do zdravotníctva a telemedicína, pričom je univerzita pripravená zdieľať reportované údaje, ktoré sú súčasťou vedecko-výskumných aktivít. Vzhľadom na charakter výskumu a dát univerzita preferuje sprístupnenie zabezpečenej sekcie dátového centra s úvodnou projekciou 100TB a výkonnými servermi s akceleráciou pre AI aplikácie. Univerzita zároveň v prieskume zdôraznila vlastné limity pre uchádzanie sa o grantové schémy pre pokrytie vyššie uvedených potrieb.
++Sumárne prieskum odhalil, že univerzity pociťujú výrazný nedostatok v oblasti výpočtových kapacít a úložných priestorov pre spracovanie veľkého množstva dát, čo je nevyhnutné pre moderný vedecký výskum. Niektoré inštitúcie, ako UKF a SZU, zdôraznili potrebu prístupu k superpočítačom, zabezpečeným dátovým centrám a technológiám umelej inteligencie. Univerzity zároveň poukazujú na obmedzené technické zdroje pre prácu s veľkými dátami a potrebu cloudových služieb, ktoré by umožnili efektívnejší výskum a prácu s dátami.
--Sumárne prieskum odhalil, že univerzity pociťujú výrazný nedostatok v oblasti výpočtových kapacít a úložných priestorov pre spracovanie veľkého množstva dát, čo je nevyhnutné pre moderný vedecký výskum. Niektoré inštitúcie, ako UKF a Slovenská zdravotnícka univerzita (SZU), zdôraznili potrebu prístupu k superpočítačom, zabezpečeným dátovým centrám a technológiám umelej inteligencie. Univerzity zároveň poukazujú na obmedzené technické zdroje pre prácu s veľkými dátami a potrebu cloudových služieb, ktoré by umožnili efektívnejší výskum a prácu s dátami.
--
  Ďalším kľúčovým zistením je požiadavka univerzít na zdieľanie a prístup k externým výskumným dátam a technologickým riešeniam z iných inštitúcií na Slovensku a v rámci Európskej únie. Tento aspekt je dôležitý pre medziodborovú spoluprácu a rozvoj moderných výskumných projektov. Mnohé univerzity tiež hľadajú riešenia na zlepšenie administratívnych a technologických procesov, vrátane kontajnerizácie a správy výskumných projektov pomocou MLOps.
@@ -590,7 +590,8 @@
  .
--== 3.7 Riziká a závislosti ==
++1.
++11. Riziká a závislosti
  Riziká a závislosti sú spracované v Prílohe č. 1 – **Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTÍ**. Zoznam rizík a závislostí reflektuje riziká v čase prípravno-iniciačnej fázy projektu.
@@ -608,10 +608,9 @@
  |11|Nesúčinnosť a nespoľahlivosť dodávateľa|Predčasné ukončenie projektu, alebo predĺženie doby realizácie projektu.
  |12|Nedostatok ľudských zdrojov|Predĺženie doby realizácie projektu. Výstupy projektu budú dodané v nedostatočnej kvalite.
--==   ==
++1.
++11. Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry
--== 3.8 Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry ==
--
  Výber alternatív prebieha prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia a rozsah projektu, ktorá obsahuje ciele      stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.
@@ -620,17 +620,22 @@
  **Biznis alternatíva A0** predstavuje zachovanie status quo. V súčasnom stave z IT hľadiska predmetná infraštruktúra formou proof of concept preverila CVTI SR v roli poskytovateľa verejných a bezplatných elektronických služieb predovšetkým pre ukladanie dát, pre hosting a pre prístup k rôznym softvérom. Aktuálna miera využitia služieb dátového centra CVTI ZA vytvára priestor pre rozšírenie množiny poskytovaných služieb, po ktorých je preukázaný dopyt na strane vysokých škôl, univerzít a vedeckej obce.
++
  **Biznis alternatíva A1** predstavuje alternatívu s cieľom vyhovieť dopytu vzdelávacích a výskumných inštitúcií po operatívnej dostupnosti výpočtového výkonu, úložiska a zdieľaných dát formou obstarania cloudových služieb. **Pre účely vyhodnotenia tejto alternatívy aj z hľadiska nákladovej analýzy bola vypracovaná samostatná BC/CBA.** Alternatíva má rovnaký rozsah poskytovaných funkcionalít a služieb, vzhľadom na charakter a rozsah projektu je rozsah obdobia poskytovaných služieb zachovaný voči biznis alternatíve A2. **Predmetná alternatíva vykazuje vyššiu nákladovosť na sledované obdobie**.
++
  **Biznis alternatíva A2** predstavuje rozšírenie dátového centra CVTI ZA s cieľom vyhovieť dopytu vzdelávacích a výskumných inštitúcií po operatívnej dostupnosti výpočtového výkonu, úložiska a zdieľaných dát formou kontinuity rozšírenej prevádzky dátového centra.
--[[image:1735257706759-180.png]]
++//[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image006.gif]]//
++
  Obrázok 3 Rozpad biznis alternatív projektu
--== 3.9 Multikriteriálna analýza ==
++1.
++11. Multikriteriálna analýza
++
  Výber alternatív prebieha na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.
  Niektoré (nie všetky) kritériá môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).
@@ -672,9 +672,9 @@
  **dosiahnutia**
  )))
--|Kritérium A (KO)|nie|Alternatíva predstavuje zachovanie súčasného stavu, teda bez rozšírenia poskytovaných služieb.|áno|Obstaraním cloudových služieb sa potencionálne  zvýši množina a úroveň poskytovaných služieb CVTI SR.|áno|Rozvojom DCVVaI ZA  sa zvýši množina a úroveň poskytovaných služieb CVTI SR.
--|Kritérium B|áno|Geografická blízkosť DCVVaI ZAbola kľúčovým faktorom pri jeho budovaní|nie|Obstaranie cloudových služieb vytvára riziko uloženia a spracovania dát na dlhšie ako nevyhnutné vzdialenosti.|áno|Geografická blízkosť DCVVaI ZA bola kľúčovým faktorom pri jeho budovaní
--|Kritérium C (KO)|nie|V súčasnosti sú identifikované potreby na mitigáciu rizika a implementáciu bezpečnostných nástrojov, ktoré zachovanie status quo neumožňuje.|áno|Obstaranie cloudových služieb bude znamenať zvýšenie aktuálnej úrovne kybernetickej bezpečnosti.|áno|Rozvoj DCVVaI ZA predpokladá implementáciu bezpečnostných nástrojov, ktoré siginifikantne zvýšia mieru zabezpečenia.
++|Kritérium A (KO)|nie|Alternatíva predstavuje zachovanie súčasného stavu, teda bez rozšírenia poskytovaných služieb.|áno|Obstaraním cloudových služieb sa potencionálne  zvýši množina a úroveň poskytovaných služieb CVTI SR.|áno|Rozvojom DCVaV ZA  sa zvýši množina a úroveň poskytovaných služieb CVTI SR.
++|Kritérium B|áno|Geografická blízkosť DCVaV ZAbola kľúčovým faktorom pri jeho budovaní|nie|Obstaranie cloudových služieb vytvára riziko uloženia a spracovania dát na dlhšie ako nevyhnutné vzdialenosti.|áno|Geografická blízkosť DCVaV ZA bola kľúčovým faktorom pri jeho budovaní
++|Kritérium C (KO)|nie|V súčasnosti sú identifikované potreby na mitigáciu rizika a implementáciu bezpečnostných nástrojov, ktoré zachovanie status quo neumožňuje.|áno|Obstaranie cloudových služieb bude znamenať zvýšenie aktuálnej úrovne kybernetickej bezpečnosti.|áno|Rozvoj DCVaV ZA predpokladá implementáciu bezpečnostných nástrojov, ktoré siginifikantne zvýšia mieru zabezpečenia.
  |Kritérium D (KO)|nie|Alternatíva nepredstavuje efektívne využitie existujúcich prevádzkových kapacít, nakoľko nedôjde k optimálnemu využitiu existujúcej infraštruktúry.|nie|Alternatíva cloudových služieb znamená odklon od kontinuity budovania vlastnej infraštruktúry a potrebu dodatočných úprav procesov a nástrojov pre prevádzku vo verejnom cloude..|áno|Alternatíva znamená biznis, procesnú a štrukturálnu kontinuitu rozvoja.
  |Kritérium E (KO)|áno|Vytvorením vlastnej infraštruktúry (EOSC) sa zaisťuje, že spravovanie vedeckých dát nebude závislé od komerčných subjektov, ktoré môžu mať iné ciele, ako je podpora otvorenej vedy.|nie|Nezávislosť od jediného poskytovateľa podporovaním otvorených štandardov a interoperability, čím propaguje ekosystém nezávislý od dodávateľov.|áno|Vytvorením vlastnej infraštruktúry (EOSC) sa zaisťuje, že spravovanie vedeckých dát nebude závislé od komerčných subjektov, ktoré môžu mať iné ciele, ako je podpora otvorenej vedy.
@@ -681,8 +681,10 @@
  **Na základe multikriteriálnej analýzy je preferovanou biznis alternatívou Alternatíva A2, nakoľko spĺňa všetky požiadavky (vrátane nie KO) stakeholderov projektu.**
--== 3.10 Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry ==
++1.
++11. Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry
++
  Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy.
@@ -694,12 +694,13 @@
  Aplikačná alternatíva A2 predstavuje rozšírenie súčasného stavu o prvky zvyšujúce bezpečnosť prevádzky z hľadiska kybernetickej a informačnej bezpečnosti, zálohovacích kapacít a nástrojov, zabezpečenia monitoringu prevádzky, nástrojov pre strojové učenie a AI modelovanie dát a kontajnerizačnú platformu. Z hľadiska cieľov a hnacích prvkov motivačnej architektúry, ako aj z hľadiska výsledkov kvantitatívneho prieskumu medzi univerzitami a vysokými školami je táto alternatíva preferovaná. Predstavuje úpravu ISS CVTI SR pre prideľovanie nových služieb, implementáciu nevyhnutných platforiem a  úpravu biznis koncovej služby.
--[[image:1735257770636-115.png]]
++//[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image008.gif]]//
  Obrázok 4 Rozpad aplikačných alternatív projektu
--== 3.11 Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry ==
++1.
++11. Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry
  Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom bolo zvažované využite služieb vládneho cloudu (privátne aj verejné cloudové služby zverejnené v katalógu služieb vládneho cloudu ([[odkaz na katalóg>>url:https://mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/egovernment/vladny-cloud/katalog-cloudovych-sluzieb/]] služieb ) a privátneho cloudu.
@@ -707,7 +707,7 @@
  **Z hľadiska využitia vládneho cloudu bola táto možnosť vylúčená na základe biznis case a motivácie projektu_1928 eSKa cloud. Z hľadiska využitia nástrojov poskytovaných projektom eSKa cloud bola táto možnosť vylúčená z dôvodu požiadaviek vysokých škôl a univerzít na operatívne prideľovanie služieb pre výskumné a experimentálne výpočty, z hľadiska predpokladu spracovania citlivých údajov napr. výskumu ľudského genómu a pod., ako aj z hľadiska požiadaviek EOSC na nezávislosť od jediného poskytovateľa podporovaním otvorených štandardov a interoperability, čím sa propaguje ekosystém nezávislý od dodávateľov.**
--== 4. POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU) ==
++1. POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)
  Výstupom projektu je funkčné, stabilné, efektívne, bezpečné miesto prevádzky, ktoré sa dosiahne doplnením SW a HW infraštruktúry. Výstupom bude aj dodanie používateľskej príručky, inštalačnej príručky a pokynov na inštaláciu (úvodnú/opakovanú), prevádzkový opis a pokyny pre servis, údržbu a diagnostiku, pokyny na obnovu pri výpadku alebo havárii (Havarijný plán) a bezpečnostný projekt. Na dodržanie štandardov sa použije M-04 Audit kvality zameraný na výstupy z iniciačnej, realizačnej a dokončovacej fázy projektu.
@@ -844,39 +844,55 @@
  - M-05 Analýza nákladov a prínosov
  )))
--==   ==
--== 5. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY - BUDÚCI STAV ==
++
++
++
++
++
++
++
++
++
++
++
++
++
++
++1. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY - BUDÚCI STAV
++
  Architektúra dátového centra, ako je znázornené na obrázku, predstavuje moderné, redundantné a vysoko výkonné riešenie, ktoré spája dve geograficky oddelené lokality – dátové centrum DC1 a DC2. Tieto dve centrá sú prepojené vysokorýchlostnou sieťou SANET, čo zaisťuje spoľahlivú komunikáciu, synchronizáciu dát a záložnú prevádzku pre prípad zlyhania jednej z lokalít. Celý systém je navrhnutý tak, aby podporoval vysokú dostupnosť, škálovateľnosť a bezpečnosť infraštruktúry, ktorá slúži na spracovanie dát, výpočty a prevádzku aplikácií, pričom kľúčové aspekty infraštruktúry sú optimalizované pre potreby moderného výskumu a vývoja.
--[[image:1735257834704-784.png]]
--Obrázok 5 Náhľad High–lvl architektúry dátových centier DC1 (Žilina) a DC2 (Lamačská cesta)
++[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image010.gif]]
++Obrázok 5 Náhľad High–lvl architektúry dátových centier DC1 a DC2
++
++
  V dátovom centre DC1 sú centralizované manažérske uzly, ktoré slúžia na správu všetkých kľúčových procesov. Tieto tri fyzické servery umožňujú efektívne riadenie kontajnerových aplikácií a virtuálnych strojov, pričom platforma Kubernetes je základným pilierom pre orchestráciu kontajnerov. Manažérske uzly koordinujú nasadenie aplikácií, monitorovanie výkonu a správu zdrojov, čo zaručuje plynulú a efektívnu prevádzku. Okrem toho sa v DC1 nachádzajú výpočtové uzly, ktoré sú rozdelené do dvoch skupín – deväť uzlov pre štandardné kontajnery a virtuálne stroje a dva špecializované uzly optimalizované pre aplikácie umelej inteligencie a strojového učenia. Tieto AI klastre sú vybavené akceleráciou pomocou GPU, čo umožňuje rýchlejšie a efektívnejšie spracovanie výpočtovo náročných úloh, akými sú modelovanie dát, tréning neurónových sietí alebo prediktívne analýzy.
  Úložná infraštruktúra v DC1 pozostáva z vysokovýkonných NVMe flash diskov pre nízkolatenčné aplikácie, ktoré vyžadujú okamžitý prístup k dátam, a veľkokapacitných úložísk pre nízko-rýchlostné systémy. Zálohovacie systémy zabezpečujú ochranu dát prostredníctvom redundancie a replikácie, pričom páskové knižnice slúžia na dlhodobú archiváciu dát, ktorá spĺňa legislatívne požiadavky na ochranu a uchovávanie údajov. Nová infraštruktúra dátového jazera (Datalake) je navrhnutá tak, aby poskytovala efektívne riešenie pre ukladanie a spracovanie veľkých objemov neštruktúrovaných dát. Datalake slúži ako centrálne úložisko pre analýzu, spracovanie a vizualizáciu dát v rámci výskumných projektov.
--Dátové centrum DC2 je postavené ako redundantný partner DC1, pričom jeho architektúra je navrhnutá s podobnými princípmi. Trojica manažérskych uzlov zabezpečuje orchestráciu a správu všetkých procesov, zatiaľ čo šesť výpočtových uzlov je optimalizovaných pre kontajnerové a virtuálne aplikácie. Jeden špeciálny AI uzol v DC2 umožňuje rozšírenie schopností spracovania umelej inteligencie. Úložiská v DC2 zahŕňajú flash disky pre nízkolatenčné aplikácie a zálohovacie systémy, ktoré poskytujú bezpečnosť a kontinuitu dát v prípade výpadku alebo zlyhania.
++*
++**
++** Dátové centrum DC2 je postavené ako redundantný partner DC1, pričom jeho architektúra je navrhnutá s podobnými princípmi. Trojica manažérskych uzlov zabezpečuje orchestráciu a správu všetkých procesov, zatiaľ čo šesť výpočtových uzlov je optimalizovaných pre kontajnerové a virtuálne aplikácie. Jeden špeciálny AI uzol v DC2 umožňuje rozšírenie schopností spracovania umelej inteligencie. Úložiská v DC2 zahŕňajú flash disky pre nízkolatenčné aplikácie a zálohovacie systémy, ktoré poskytujú bezpečnosť a kontinuitu dát v prípade výpadku alebo zlyhania.
++**
++** Spojenie medzi DC1 a DC2 prostredníctvom siete SANET je kľúčové pre synchronizáciu dát a záložnú prevádzku. Táto prepojenosť umožňuje replikáciu záloh, spoločné využitie zdrojov a vysokú odolnosť voči poruchám. Platformy ako Kubernetes a VMware ESX, používané v oboch dátových centrách, poskytujú flexibilitu pri správe aplikácií a infraštruktúry, pričom umožňujú hybridný prístup, ktorý kombinuje tradičné virtuálne stroje a moderné kontajnery.
++**
++** Celý systém je podporený pokročilými monitorovacími a analytickými nástrojmi, ktoré zabezpečujú prehľad o výkone infraštruktúry a umožňujú optimalizáciu prevádzky. Monitorovanie hardvérových komponentov a analýza logov poskytujú cenné dáta na identifikáciu potenciálnych problémov a zlepšenie efektivity. Systém na správu nákladov pomáha sledovať spotrebu zdrojov a identifikovať možnosti optimalizácie, čím prispieva k zníženiu prevádzkových nákladov. Rýchla správa tiketov a zálohovacie mechanizmy pre kontajnery zaručujú kontinuitu služieb a ochranu dát. Architektúra tohto dátového centra tak spája moderné technologické prístupy, ako sú HPC klastre, dátové jazero a AI infraštruktúra, s dôrazom na vysokú dostupnosť, škálovateľnosť a bezpečnosť. Jej návrh zohľadňuje súčasné potreby výskumu a vývoja, pričom umožňuje budúce rozšírenie a integráciu nových technológií, čím sa stáva robustným riešením pre akademické a vedecké prostredie. High-level architektúra dátového centra na obrázku ilustruje moderný systém navrhnutý pre vysoký výkon, škálovateľnosť a efektívnu správu dát. Tento systém pozostáva z dvoch geograficky oddelených dátových centier (DC1 a DC2), ktoré sú prepojené vysokorýchlostnou sieťou SANET. Táto redundancia a prepojenie zaručuje spoľahlivosť, zálohovanie a kontinuálnu prevádzku služieb aj v prípade výpadku jedného dátového centra.
--Spojenie medzi DC1 a DC2 prostredníctvom siete SANET je kľúčové pre synchronizáciu dát a záložnú prevádzku. Táto prepojenosť umožňuje replikáciu záloh, spoločné využitie zdrojov a vysokú odolnosť voči poruchám. Platformy ako Kubernetes a VMware ESX, používané v oboch dátových centrách, poskytujú flexibilitu pri správe aplikácií a infraštruktúry, pričom umožňujú hybridný prístup, ktorý kombinuje tradičné virtuálne stroje a moderné kontajnery.
--
--Celý systém je podporený pokročilými monitorovacími a analytickými nástrojmi, ktoré zabezpečujú prehľad o výkone infraštruktúry a umožňujú optimalizáciu prevádzky. Monitorovanie hardvérových komponentov a analýza logov poskytujú cenné dáta na identifikáciu potenciálnych problémov a zlepšenie efektivity. Systém na správu nákladov pomáha sledovať spotrebu zdrojov a identifikovať možnosti optimalizácie, čím prispieva k zníženiu prevádzkových nákladov. Rýchla správa tiketov a zálohovacie mechanizmy pre kontajnery zaručujú kontinuitu služieb a ochranu dát. Architektúra tohto dátového centra tak spája moderné technologické prístupy, ako sú HPC klastre, dátové jazero a AI infraštruktúra, s dôrazom na vysokú dostupnosť, škálovateľnosť a bezpečnosť. Jej návrh zohľadňuje súčasné potreby výskumu a vývoja, pričom umožňuje budúce rozšírenie a integráciu nových technológií, čím sa stáva robustným riešením pre akademické a vedecké prostredie. High-level architektúra dátového centra na obrázku ilustruje moderný systém navrhnutý pre vysoký výkon, škálovateľnosť a efektívnu správu dát. Tento systém pozostáva z dvoch geograficky oddelených dátových centier (DC1 a DC2), ktoré sú prepojené vysokorýchlostnou sieťou SANET. Táto redundancia a prepojenie zaručuje spoľahlivosť, zálohovanie a kontinuálnu prevádzku služieb aj v prípade výpadku jedného dátového centra.
--
  **Dátové centrum DC1**
 . Manažérske uzly (Management Node Cluster)
  Obsahuje tri fyzické servery, ktoré spravujú kľúčové procesy v rámci dátového centra. Manažérske uzly riadia nasadenie kontajnerov, virtuálnych strojov (VM) a orchestráciu aplikácií, pričom využívajú platformy ako Kubernetes na správu kontajnerových aplikácií.
 . Výpočtové uzly (Worker Node Cluster). Tieto uzly sú rozdelené na dva hlavné klastre:
--(% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %)
 . 9 Worker Node fyzických serverov pre štandardné kontajnery a VM, čo pokrýva široké spektrum aplikácií.
 . 2 Worker Node AI Clustre, ktoré sú optimalizované pre aplikácie umelej inteligencie (AI) a strojového učenia (ML), vrátane podpory GPU akcelerácie.
 . Úložné systémy
--(% start="1" style="list-style-type:lower-alpha" %)
 . Flash disky pre nízku latenciu a vysokorýchlostné aplikácie, ktoré vyžadujú rýchle spracovanie údajov.
 . Úložiská pre veľkokapacitné a nízko-rýchlostné aplikácie.
 . Zálohovacie systémy na dlhodobé uchovávanie dát.
@@ -915,7 +915,7 @@
  Na európskej úrovni predstavuje Európsky cloud pre otvorenú vedu (European Open Science Cloud, EOSC) iniciatívu Európskej komisie, ktorá vznikla v roku 2015 s cieľom vytvoriť veľkú infraštruktúru na podporu a rozvoj otvorenej vedy a inovácií v Európe a mimo nej. EOSC poskytuje katalóg služieb, softvéru a údajov z rôznych európskych výskumných e-infraštruktúr, čím umožňuje výskumníkom ukladať, spravovať, analyzovať a opätovne využívať dáta na výskumné, inovačné a vzdelávacie účely
--Prepojenie dátových centier, ako je Dátové centrum pre vedu, výskum a inovácie (DCVVaI) prevádzkované Centrom vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), s európskymi iniciatívami, akou je Európsky cloud pre otvorenú vedu (European Open Science Cloud, EOSC), je kľúčové pre naplnenie cieľov otvorenej vedy a digitálnej transformácie vedy v Európe. Európska komisia vo svojom oznámení zdôrazňuje, že EOSC bude v počiatočných fázach prepájať existujúce infraštruktúry vedeckých dát, ktoré sú momentálne roztrúsené naprieč rôznymi vednými disciplínami a členskými štátmi, čím sa prístup k vedeckým dátam stane jednoduchším, lacnejším a efektívnejším.  Národná stratégia pre otvorenú vedu na roky 2021-2028, schválená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, prezentuje základné tézy otvorenej vedy, opisuje situáciu v oblasti otvorenej vedy v Európe a analyzuje východiskový stav na Slovensku. Táto stratégia definuje zainteresované skupiny a strategické oblasti na presadzovanie princípov otvorenej vedy na Slovensku, pričom zdôrazňuje potrebu prepojenia národných dátových centier s európskymi iniciatívami, aby sa zabezpečil voľný tok údajov a ich efektívne využívanie v rámci celej Európy.
++Prepojenie dátových centier, ako je Dátové centrum pre vedu a výskum (DC VaV) prevádzkované Centrom vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), s európskymi iniciatívami, akou je Európsky cloud pre otvorenú vedu (European Open Science Cloud, EOSC), je kľúčové pre naplnenie cieľov otvorenej vedy a digitálnej transformácie vedy v Európe. Európska komisia vo svojom oznámení zdôrazňuje, že EOSC bude v počiatočných fázach prepájať existujúce infraštruktúry vedeckých dát, ktoré sú momentálne roztrúsené naprieč rôznymi vednými disciplínami a členskými štátmi, čím sa prístup k vedeckým dátam stane jednoduchším, lacnejším a efektívnejším.  Národná stratégia pre otvorenú vedu na roky 2021-2028, schválená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, prezentuje základné tézy otvorenej vedy, opisuje situáciu v oblasti otvorenej vedy v Európe a analyzuje východiskový stav na Slovensku. Táto stratégia definuje zainteresované skupiny a strategické oblasti na presadzovanie princípov otvorenej vedy na Slovensku, pričom zdôrazňuje potrebu prepojenia národných dátových centier s európskymi iniciatívami, aby sa zabezpečil voľný tok údajov a ich efektívne využívanie v rámci celej Európy.
  Prepojenie národných dátových centier s európskymi infraštruktúrami, ako je EOSC, umožňuje výskumníkom efektívne ukladať, spravovať, analyzovať a opätovne využívať dáta na výskumné, inovačné a vzdelávacie účely. Tým sa podporuje spolupráca medzi výskumnými inštitúciami na národnej aj medzinárodnej úrovni, čo je v súlade s cieľmi otvorenej vedy a digitálnej transformácie vedy v Európe.
@@ -924,10 +924,12 @@
  Z uvedeného vyplýva, že prepojenie dátových centier, ako je DC VaV, s európskymi iniciatívami, akou je EOSC, je nevyhnutné pre dosiahnutie strategických cieľov otvorenej vedy a digitálnej transformácie vedy v Európe. Tým sa zabezpečí efektívne využívanie vedeckých dát, podpora inovácií a posilnenie konkurencieschopnosti európskeho výskumného priestoru.
++
  **Biznis architektúra rozšíreného dátového centra**
--Dátové centrum pre vedu, výskum a inovácie (DCVVaI), modernizované v rámci projektu, poskytne širokú škálu služieb určených na podporu akademických a výskumných inštitúcií, univerzít a vysokých škôl. Tieto služby sú navrhnuté tak, aby pokryli komplexné potreby vedecko-výskumného prostredia a umožnili efektívne využívanie moderných IT technológií na podporu vzdelávania, výskumu a inovácie.
++Dátové centrum pre výskum a vývoj (DCVaV), modernizované v rámci projektu „Rozvoj DC a infraštruktúry III.“, poskytne širokú škálu služieb určených na podporu akademických a výskumných inštitúcií, univerzít a vysokých škôl. Tieto služby sú navrhnuté tak, aby pokryli komplexné potreby vedecko-výskumného prostredia a umožnili efektívne využívanie moderných IT technológií na podporu vzdelávania, výskumu a inovácie.
++
  Jednou z kľúčových oblastí služieb je ukladanie a správa dát. Dátové centrum poskytne škálovateľné úložné kapacity na ukladanie veľkých objemov vedecko-výskumných dát, ktoré budú prístupné prostredníctvom blokového, súborového a objektového ukladania. Tieto služby zahŕňajú aj zálohovanie a dlhodobú archiváciu dát, pričom sa využívajú pokročilé technológie deduplikácie a páskové knižnice. Na ochranu dát bude implementovaná replikácia medzi geograficky oddelenými lokalitami, čím sa zvýši bezpečnosť a dostupnosť informácií. Dátové služby budú navrhnuté v súlade s princípmi FAIR, aby boli dáta jednoducho nájditeľné, prístupné, interoperabilné a opakovane použiteľné. V oblasti výpočtových služieb dátové centrum poskytne vysokovýkonné výpočtové prostredie (HPC), optimalizované na spracovanie náročných vedecko-výskumných úloh, ako sú simulácie, modelovanie a analýza veľkých dát. Pre potreby umelej inteligencie a strojového učenia bude dostupný špeciálny výpočtový výkon s podporou GPU akcelerácie, čo výrazne urýchli výpočtovo náročné úlohy. Virtuálne prostredia umožnia nasadenie a správu virtuálnych serverov a kontajnerov, ktoré budú flexibilne prispôsobiteľné špecifickým potrebám výskumných projektov.
@@ -939,7 +939,7 @@
  Analytické služby budú podporovať pokročilé spracovanie dát prostredníctvom centralizovaného prostredia Data Lake, ktoré umožní efektívne spravovanie veľkých objemov dát a ich analýzu. Nástroje na logovanie a monitoring poskytnú prehľad o systémových udalostiach a optimalizujú prevádzkové procesy. Pre aplikácie umelej inteligencie bude dátové centrum ponúkať prostredie na nasadenie, škálovanie a správu AI aplikácií, pričom podpora Kubernetes a GitOps zefektívni celý vývojový cyklus. V kontexte modernej biznis architektúry zohrávajú kľúčovú úlohu technológie ako SIEM, AI modelovanie, hyperkonvergovaná infraštruktúra, kontajnerizácia, OpenShift konzola, stretched cluster úložisko, Kubernetes a GitOps. Tieto komponenty spoločne prispievajú k efektívnejšiemu riadeniu IT infraštruktúry, zvyšujú bezpečnosť a podporujú agilný vývoj aplikácií.
--[[image:1735258182371-526.png]]
++[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image012.gif]]
  Obrázok 6 Náhľad biznisovej vrstvy architektúry (zelená označuje nové prvky)
@@ -971,8 +971,19 @@
  Dôležitým prvkom biznisovej architektúry projektu je zapojenie slovenských inštitúcií, ako je Ústav informatiky Slovenskej akadémie vied, ktoré už participujú na viacerých projektoch EOSC. Tieto inštitúcie prispievajú k rozvoju technických a organizačných štruktúr EOSC a zároveň získavajú prístup k jeho rozsiahlym zdrojom a infraštruktúre. Integrácia s EOSC prináša významné výhody, vrátane zlepšeného prístupu k dátam a službám, podpory interdisciplinárnej spolupráce, zvýšenia efektivity výskumu a posilnenia postavenia Slovenska v európskom výskumnom priestore. Zároveň prispieva k rozvoju otvorenej vedy a inovácie v rôznych oblastiach spoločnosti. Biznisová architektúra tak poskytuje základ nielen pre technologickú modernizáciu, ale aj pre zapojenie Slovenska do medzinárodných vedeckých a výskumných iniciatív. Týmto spôsobom prispieva k napĺňaniu strategických cieľov Slovenskej republiky v oblasti informatizácie, digitalizácie a otvorenej vedy.
++
++
++
++
++
++
++
++
++
++
  **Aplikačná architektúra rozšíreného dátového centra**
++
  Aplikačná architektúra modernizovaného dátového centra je navrhnutá tak, aby zabezpečila komplexnú podporu vedecko-výskumných, akademických a prevádzkových aktivít. Jedným z jej pilierov je schopnosť flexibilne spravovať aplikácie a poskytovať robustné prostredie pre ich prevádzku. Dôležitým prvkom architektúry je kontajnerizácia, ktorá umožňuje balenie aplikácií spolu so všetkými ich závislosťami do kontajnerov. Týmto spôsobom je možné aplikácie izolovať od prostredia, v ktorom sú spustené, čo zaručuje ich konzistentnosť a stabilitu bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v testovacom, vývojovom alebo produkčnom prostredí.
@@ -985,8 +985,10 @@
  Ďalším dôležitým aspektom je dostupnosť a redundancia. Použitie stretched cluster úložísk umožňuje replikáciu dát medzi rôznymi geografickými lokalitami, čo zabezpečuje ich ochranu pred stratou a zároveň garantuje kontinuitu prevádzky aj v prípade technických výpadkov. Táto funkcia je obzvlášť dôležitá pre aplikácie kritické pre výskum, ktoré si vyžadujú nepretržitý prístup k dátam a vysokú spoľahlivosť infraštruktúry. Celá aplikačná architektúra je postavená na princípoch otvorenosti, škálovateľnosti a bezpečnosti, čím zaisťuje, že dátové centrum dokáže reagovať na dynamické požiadavky akademického a výskumného prostredia. Jej flexibilita umožňuje ľahkú integráciu nových technológií a služieb, čo z nej robí kľúčový prvok v digitálnej transformácii vedeckého a akademického sektora.
--[[image:1735258213358-100.png]]
++[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image014.gif]]
++
++
  Obrázok 7 Náhľad aplikačnej vrstvy architektúry
@@ -1027,13 +1027,12 @@
  Monitoring hardvéru a aplikácií je kritický pre zabezpečenie spoľahlivej prevádzky dátového centra. Táto platforma zhromažďuje dáta z hardvérových senzorov, logov a aplikačných rozhraní, ktoré následne analyzuje a vizualizuje. Poskytuje real-time prehľad o stave systému, vrátane metriky, ako je využitie procesora, pamäte, úložiska a sieťových zdrojov. Platforma obsahuje funkcie na automatické upozornenie v prípade prekročenia stanovených prahových hodnôt, čo umožňuje rýchlu reakciu na potenciálne problémy. Jej cieľom je minimalizovať prestoje a optimalizovať výkon infraštruktúry.
++
  **Komunikačného asistenta**
  Komunikačný asistent, často poháňaný technológiami NLP (Natural Language Processing), slúži na automatizáciu bežných otázok a požiadaviek používateľov. Môže byť nasadený ako chatovací robot alebo hlasový asistent, ktorý poskytuje okamžité odpovede na otázky týkajúce sa infraštruktúry, služieb alebo technickej podpory. Táto platforma výrazne zlepšuje užívateľskú skúsenosť a znižuje záťaž na technické tímy. Komunikačný asistent môže byť integrovaný s ďalšími systémami na poskytovanie personalizovaných informácií alebo na vykonávanie základných úkonov na požiadanie.
--Komunikačný asistent poskytne technickú podporu používateľom pri definovaní infraštruktúrnych požiadaviek na poskytnutie zdrojov DC. Cieľová skupina vedeckých pracovníkov je vysoko heterogénna z hľadiska IT zručností, pričom komunikačný asistent poskytne odbornú asistenciu pri štruktúrovaní a škálovaní potrebných zdrojov pre individuálne typy výskumu a projekty. Umožní užívateľom automatizovanú komunikáciu ohľadom žiadostí a priraďovania IT zdrojov. Súčasťou platformy bude administrátorské rozhranie pre evidovanie a riešenie tiketov, ako aj funkcionalita pre správu IT zdrojov zo strany správcov dátového centra.
--
  **Platforma na manažment nákladov**
  Táto platforma je navrhnutá tak, aby poskytovala prehľad o nákladoch spojených s prevádzkou IT infraštruktúry a umožňovala efektívne riadenie rozpočtov jednotlivých projektov alebo oddelení. Platforma zhromažďuje informácie o spotrebe zdrojov, ako sú výpočtová kapacita, úložisko a sieťové služby, a tieto údaje transformuje do podrobných reportov. Jednou z jej hlavných funkcií je kategorizácia nákladov na základe konkrétnych služieb alebo projektov, čo umožňuje presnú alokáciu výdavkov. Okrem toho platforma obsahuje analytické nástroje, ktoré identifikujú oblasti s neefektívnym využívaním zdrojov a navrhujú optimalizačné opatrenia.
@@ -1061,6 +1061,7 @@
  Zálohovanie je kritickou súčasťou aplikačnej architektúry, ktorá zabezpečuje ochranu dát pred stratou alebo poškodením. Platforma pre zálohovanie umožňuje automatizované zálohovacie procesy pre všetky aplikácie a dáta spravované dátovým centrom. Zálohy sú ukladané na dedikované úložiská s vysokou dostupnosťou a redundanciou. Platforma podporuje pokročilé technológie, ako je deduplikácia dát, ktorá minimalizuje priestor potrebný na úložisko, a využitie páskových knižníc na dlhodobú archiváciu. V prípade incidentu, ako je kybernetický útok alebo zlyhanie hardvéru, umožňuje rýchlu obnovu dát a minimalizáciu prestojov. Zálohovanie je navrhnuté tak, aby spĺňalo štandardy najlepšej praxe pre ochranu dát, a je plne integrované s bezpečnostnými systémami, ktoré zabezpečujú šifrovanie záloh a ich ochranu pred neoprávneným prístupom.
++
  **Integrovaný systém služieb**
  Integrovaný systém služieb spája všetky komponenty aplikačnej architektúry do jedného koherentného celku. Tento systém slúži na riadenie procesov, konfigurácií a zdrojov, čo zabezpečuje hladkú prevádzku a efektívnu spoluprácu medzi jednotlivými platformami. Jednou z hlavných výhod tohto systému je jeho schopnosť automatizovať zložité procesy, ako je nasadzovanie nových aplikácií, aktualizácie softvéru alebo správa incidentov. Systém poskytuje jednotné rozhranie pre všetky operácie, čo zlepšuje prehľadnosť a znižuje záťaž na administratívne tímy. Integrovaný systém služieb je nevyhnutný pre koordináciu všetkých častí infraštruktúry a zabezpečuje, že všetky aplikácie a platformy spolupracujú efektívne a bez konfliktov.
@@ -1088,6 +1088,7 @@
  Dôležitým aspektom tejto platformy je podpora interdisciplinárneho výskumu. Dáta môžu byť zdieľané medzi rôznymi vednými odbormi, čím sa podporuje spolupráca výskumníkov z rôznych oblastí. Týmto spôsobom vznikajú virtuálne výskumné tímy, ktoré môžu efektívne zdieľať znalosti a využívať zdroje. Zároveň je zabezpečená integrita dát prostredníctvom pokročilých bezpečnostných opatrení, ako je šifrovanie pri prenose aj na úložisku, viacúrovňová autentifikácia a správa prístupových práv.Platforma pre vedecké a výskumné dáta taktiež poskytuje možnosť spracovania dát na výpočtovo náročných systémoch, čo zahŕňa podporu pre aplikácie umelej inteligencie a strojového učenia. Výpočtová kapacita je dynamicky prideľovaná podľa aktuálnych potrieb, pričom využitie GPU akcelerácie výrazne zrýchľuje výpočty. Táto funkcia je obzvlášť dôležitá pre moderné výskumné projekty, ktoré si vyžadujú analýzu veľkých dátových súborov. Význam tejto platformy spočíva aj v schopnosti podporovať otvorenú vedu prostredníctvom zdieľania dát a výsledkov výskumu v súlade s medzinárodnými štandardmi. Umožňuje efektívne využívanie existujúcich dátových zdrojov a podporuje vznik nových vedeckých objavov. Týmto spôsobom platforma prispieva k rozvoju interdisciplinárneho výskumu, zvyšuje efektivitu vedeckých procesov a umožňuje slovenským výskumníkom dosiahnuť významné výsledky na globálnej úrovni. Je neoddeliteľnou súčasťou moderného výskumného prostredia, ktorá prináša technologické inovácie a podporuje vedecký pokrok.
++
  **Technologická architektúra rozšíreného dátového centra**
@@ -1094,8 +1094,9 @@
  Technologická architektúra dátového centra opísaná v dokumente predstavuje komplexný ekosystém moderných riešení navrhnutých na zabezpečenie vysokej dostupnosti, škálovateľnosti a bezpečnosti infraštruktúry. Jej kľúčovými komponentmi sú moderné výpočtové klastre, pokročilé diskové úložiská, sieťové riešenia a zabezpečené virtualizačné prostredia, ktoré spolu vytvárajú robustné prostredie na podporu vedecko-výskumných aktivít a služieb pre verejnú správu. Architektúra začína na úrovni výpočtovej infraštruktúry, ktorá zahŕňa nové servery vybavené modernými procesormi s vysokým výpočtovým výkonom a veľkou kapacitou pamäte. Tieto servery podporujú virtualizačné technológie, ako sú VMware a Kubernetes, čo umožňuje efektívne využitie hardvérových zdrojov a jednoduchú správu aplikácií. Virtualizačné prostredie poskytuje podporu pre živú migráciu virtuálnych strojov a nasadzovanie kontajnerových aplikácií, čím zvyšuje flexibilitu a odolnosť celého systému. Disková infraštruktúra je navrhnutá s využitím NVMe all-flash úložísk, ktoré poskytujú vysoký výkon a nízku latenciu. Tieto úložiská sú optimalizované na spracovanie veľkých objemov dát, ktoré generujú aplikácie z oblasti umelej inteligencie, strojového učenia a analýzy veľkých dát. Úložiská podporujú technológie replikácie a deduplikácie, čo zvyšuje efektivitu a bezpečnosť uchovávaných dát. Systém zároveň obsahuje páskové knižnice na dlhodobú archiváciu, čo zabezpečuje ochranu dát pred stratou a umožňuje ich uchovanie v súlade s legislatívnymi požiadavkami.
--[[image:1735258253617-411.png]]
++//[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image016.gif]]//
++
  Obrázok 8 Náhľad technologickej vrstvy architektúry (zelená označuje nové prvky)
@@ -1108,13 +1108,16 @@
  Technologická architektúra dátového centra je navrhnutá tak, aby spĺňala najvyššie štandardy bezpečnosti, výkonu a udržateľnosti, čím poskytuje stabilné a efektívne prostredie pre podporu výskumu, vývoja a služieb verejnej správy. Jej modulárny dizajn umožňuje budúce rozšírenia a prispôsobenie sa novým technologickým trendom, čím zabezpečuje dlhodobú hodnotu a relevanciu infraštruktúry.
--== 5.1 Prehľad e-Government komponentov ==
++*
++**
++1.
++11. Prehľad e-Government komponentov
++
  Vzhľadom na skutočnosť, že sada projektovej dokumentácie v zmysle Vyhlášky 401/2023 MIRRI SR o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy obsahuje aj dokument I-03 prístup k projektu, všetky informácie relevantné pre túto kapitolu sú uvedené vo výstupe I-03 Prístup k projektu.
++1. LEGISLATÍVA
--== 6. LEGISLATÍVA ==
--
  Legislatívne požiadavky vo vzťahu k Projektu ustanovuje nasledovný základný európsky a národný legislatívny rámec:
  * Smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii,
@@ -1133,22 +1133,38 @@
  * Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. mája 2009 č. CD-2009-20239/4722-1:11 o spôsobe a postupe hodnotenia spôsobilosti osôb na vykonávanie výskumu a vývoja;
  * Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 12. augusta 2009 č. CD-2009-23752/12736-1:11 o stimuloch pre výskum a vývoj, v znení výnosu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 5. marca 2015 č. 2015-7174/11543:7-15AA.
--==   ==
--== 7. ROZPOČET A PRÍNOSY ==
--== 7.1 Sumarizácia nákladov a prínosov ==
++
++
++
++
++
++
++
++
++
++
++
++1. ROZPOČET A PRÍNOSY
++
++1.
++11. Sumarizácia nákladov a prínosov
++
  **NÁKLADY**
  Sumarizácia nákladov:
--[[image:obr2.png]]
++[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image018.gif]]
++
++
  Sumarizácia nákladov a prínosov riešenia za obdobie 10 rokov:
--[[image:obr1.png]]
++[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image020.gif]]
++
  Interpretácia výsledkov:
@@ -1155,12 +1155,12 @@
  Ekonomická a finančná efektívnosť projektu je v analýze prínosov a nákladov hodnotená kvantitatívne pomocou nasledujúcich ukazovateľov:
--Pomer prínosov a nákladov (BCR): 1,41
++* Pomer prínosov a nákladov (BCR): 1,46
--Kumulovaná diskont. návratnosť ENPV: t9 (v 8. roku)
++Kumulovaná diskont. návratnosť ENPV: t7 (v 6 roku)
--**Rozpočet projektu: 32 239 324,15 Eur**
++**Rozpočet projektu: 31 115 436,37 Eur**
  Celkové náklady na zabezpečenie riešenia boli vypočítané prostredníctvom UCP analýzy a prostredníctvom oslovenia a prieskumu trhu. Vypočítané náklady projektu a výšku rozpočtu môžeme rozdeliť nasledovne:
@@ -1167,29 +1167,28 @@
  **Hlavné aktivity:**
--**Externé služby:**                                   1 672 692,64 Eur s DPH
++**Externé služby:**                                   1 220 467,20 Eur s DPH
--**Interné mzdové výdavky:                   **1 387 152,00 Eur
++**Interné mzdové výdavky:                 **1 387 152,00 Eur
--**HW:**                                                     19 905 055,52 Eur s DPH
++**HW:**                                                       21 057 280,96 Eur s DPH
--**SW:                                                       **5 469 953,58 Eur s DPH
++**SW:                                                         **5 469 953,58 Eur s DPH
--**Spotreba energie:                             **  1 675 000,00 Eur s DPH
--
  **Podporné aktivity:**
--907 - Paušálna sadzba na nepriame výdavky podľa článku 54 písm. a) NSU 2 129 488,413 Eur
++907 - Paušálna sadzba na nepriame výdavky podľa článku 54 písm. a) NSU 1 980 582,63 Eur
++
  |**Náklady**|**Suma**
  |**Všeobecný materiál**|
  |**IT - CAPEX**|
  |Aplikácie|//2 607 619,20 €//
  |SW|//5 469 953,58 €//
--|HW|//19 905 055,52 €//
++|HW|//21 057 280,96 €//
  |**IT - OPEX- prevádzka**|
  |Aplikácie|//427 163,52 €//
  |SW|//2 297 380,50 €//
@@ -1234,11 +1234,12 @@
  Uvedené prínosy predstavujú verifikovateľné a kvantifikovateľné prínosy projektu. Vzhľadom na charakter projektu, jeho vedecko-výskumnú povahu je potrebné do úvahy vziať aj kvantitatívne prínosy, ktoré pre svoju komplexicitu považujeme pre potreby CBA za ťažko vyčísliteľné, no referencovateľné. Spoločenské prínosy výskumu a vývoja nie je možné alebo jednoduché trhovo oceniť. Ide napr. o otázky bezpečnosti, klimatických zmien alebo starnutia populácie. Riešenie týchto a ďalších výziev prináša spoločnosti najmä spoločenský prospech, nie priamy ekonomický benefit. Prípadne prináša ekonomický benefit v neskorších fázach, vo veľmi dlhom časovom horizonte. Napr. podľa sumarizácie dostupných zdrojov zo strany VAIA (https:~/~/vaia.gov.sk/wp-content/uploads/2023/06/Priloha-2-Navratnost-investicie-do-vyskumu-vyvoja-a-inovacii.pdf?utm_source=chatgpt.com) v kontexte súkromnej sféry platí, že Investície do výskumu, vývoja a inovácií predstavujú investíciu s vysokou návratnosťou pre firmy aj spoločnosť. Návratnosť investície do výskumu a vývoja sa pre individuálnu firmu pohybuje v rozmedzí 10-30 %. Celkovo je možné konštatovať, že verejné investície do výskumu a vývoja výrazne prispievajú k ekonomickému rastu. ([[https:~~/~~/www.cpb.nl/sites/default/files/publicaties/download/cpb-discussion-paper-313-macroeconomic-analysis-returns-public-r>>url:https://www.cpb.nl/sites/default/files/publicaties/download/cpb-discussion-paper-313-macroeconomic-analysis-returns-public-r]]-and-d-investments.pdf?)
++
  **Kvalitatívne prínosy:**
  **Zlepšenie VaV infraštruktúry**
--Projekt "Dátové centrum pre vedu, výskum a inovácie" sa zameriava na modernizáciu IT a non-IT technológií, čo prináša zásadné zlepšenie výskumnej infraštruktúry na Slovensku. Jedným z hlavných prínosov je zvýšenie výpočtovej kapacity a úložného priestoru, ktoré sú kľúčové pre spracovanie a analýzu rozsiahlych dát v rôznych vedných odboroch, ako sú biotechnológie, umelá inteligencia, alebo simulácie fyzikálnych procesov. Modernizácia zahŕňa obmenu zastaraných hardvérových komponentov za energeticky efektívne riešenia, ktoré sú schopné zvládnuť náročné výpočtové operácie a podporiť vznik nových vedeckých poznatkov. Nové technológie, ako sú hyperkonvergované infraštruktúry, umožňujú efektívnu integráciu výpočtových, úložných a sieťových zdrojov do jedného systému. To prináša flexibilitu, škálovateľnosť a jednoduchšiu správu. Zlepšenie infraštruktúry taktiež umožňuje vytváranie redundantných dátových centier, čím sa zabezpečí kontinuita prevádzky a eliminuje riziko výpadkov. Vedecké organizácie získajú stabilné prostredie na prevádzku svojich systémov, čo výrazne zlepší kvalitu a efektivitu ich práce. Táto modernizácia vytvára podmienky na podporu nových technológií a inovácií v oblasti výskumu, vývoja a vzdelávania, čím Slovensko posilňuje svoju pozíciu na medzinárodnej vedeckej scéne. Zlepšenie výskumnej infraštruktúry je základným predpokladom pre udržanie konkurencieschopnosti a atraktivity slovenských výskumných inštitúcií.
++Projekt "Rozvoj DC a infraštruktúry III." sa zameriava na modernizáciu IT a non-IT technológií, čo prináša zásadné zlepšenie výskumnej infraštruktúry na Slovensku. Jedným z hlavných prínosov je zvýšenie výpočtovej kapacity a úložného priestoru, ktoré sú kľúčové pre spracovanie a analýzu rozsiahlych dát v rôznych vedných odboroch, ako sú biotechnológie, umelá inteligencia, alebo simulácie fyzikálnych procesov. Modernizácia zahŕňa obmenu zastaraných hardvérových komponentov za energeticky efektívne riešenia, ktoré sú schopné zvládnuť náročné výpočtové operácie a podporiť vznik nových vedeckých poznatkov. Nové technológie, ako sú hyperkonvergované infraštruktúry, umožňujú efektívnu integráciu výpočtových, úložných a sieťových zdrojov do jedného systému. To prináša flexibilitu, škálovateľnosť a jednoduchšiu správu. Zlepšenie infraštruktúry taktiež umožňuje vytváranie redundantných dátových centier, čím sa zabezpečí kontinuita prevádzky a eliminuje riziko výpadkov. Vedecké organizácie získajú stabilné prostredie na prevádzku svojich systémov, čo výrazne zlepší kvalitu a efektivitu ich práce. Táto modernizácia vytvára podmienky na podporu nových technológií a inovácií v oblasti výskumu, vývoja a vzdelávania, čím Slovensko posilňuje svoju pozíciu na medzinárodnej vedeckej scéne. Zlepšenie výskumnej infraštruktúry je základným predpokladom pre udržanie konkurencieschopnosti a atraktivity slovenských výskumných inštitúcií.
  **Podpora otvorenej vedy a FAIR princípov**
@@ -1250,7 +1250,7 @@
  **Zvýšenie kybernetickej bezpečnosti**
--Jedným z kľúčových aspektov projektu je posilnenie kybernetickej bezpečnosti. Zavedenie Security Operations Center (SOC) poskytne centralizované riadenie kybernetických hrozieb a umožní rýchlu reakciu na potenciálne incidenty. SOC zabezpečí monitorovanie systémov v reálnom čase, analýzu bezpečnostných udalostí a prevenciu pred stratou dát. Projekt taktiež obsahuje implementáciu pokročilých technológií, ako sú šifrovanie dát, centralizovaný manažment identít a ochrana pred stratou dát (DLP). Tieto opatrenia významne znižujú riziko neoprávneného prístupu a zabezpečujú ochranu citlivých informácií. Posilnená kybernetická bezpečnosť je obzvlášť dôležitá pre vedecké organizácie, ktoré často spracúvajú dáta strategického významu.
++Jedným z kľúčových aspektov projektu "Rozvoj DC a infraštruktúry III." je posilnenie kybernetickej bezpečnosti. Zavedenie Security Operations Center (SOC) poskytne centralizované riadenie kybernetických hrozieb a umožní rýchlu reakciu na potenciálne incidenty. SOC zabezpečí monitorovanie systémov v reálnom čase, analýzu bezpečnostných udalostí a prevenciu pred stratou dát. Projekt taktiež obsahuje implementáciu pokročilých technológií, ako sú šifrovanie dát, centralizovaný manažment identít a ochrana pred stratou dát (DLP). Tieto opatrenia významne znižujú riziko neoprávneného prístupu a zabezpečujú ochranu citlivých informácií. Posilnená kybernetická bezpečnosť je obzvlášť dôležitá pre vedecké organizácie, ktoré často spracúvajú dáta strategického významu.
  Zabezpečenie súladu s legislatívou, ako je Zákon č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti, prináša dôveru v používanie IT systémov a zlepšuje reputáciu slovenských vedeckých inštitúcií. Zlepšená bezpečnosť tiež umožňuje využívanie medzinárodných grantov a spoluprác, ktoré často vyžadujú prísne bezpečnostné štandardy.
@@ -1261,7 +1261,7 @@
  Projekt sa zameriava na optimalizáciu správy a pridelenia IT zdrojov prostredníctvom centralizovaného softvérového nástroja na manažment zdrojov. Automatizácia procesov, ako je prideľovanie výpočtovej kapacity alebo úložného priestoru, eliminuje manuálne chyby a znižuje čas potrebný na administratívu. To umožňuje vedeckým pracovníkom sústrediť sa na ich výskum a vývoj. Automatizované monitorovanie zdrojov zabezpečuje ich optimálne využitie a minimalizuje plytvanie. V prípade nedostatku zdrojov systém dokáže prioritizovať kritické úlohy, čo zlepšuje dostupnosť služieb. Navyše, systém umožňuje transparentné sledovanie využitia zdrojov, čo podporuje lepšie rozhodovanie a alokáciu financií. Efektívne využitie zdrojov nielen znižuje náklady, ale aj zlepšuje kvalitu poskytovaných služieb. Tento prístup prispieva k udržateľnosti a dlhodobému rozvoju výskumného prostredia na Slovensku.
--Projekt  zahŕňa implementáciu ekologických technológií, ktoré výrazne znižujú energetickú náročnosť a podporujú udržateľnosť. Zavedenie úsporných klimatizačných systémov, obnoviteľných zdrojov energie a optimalizácia spotreby prispievajú k redukcii uhlíkovej stopy dátového centra. Použitie energeticky efektívnych zariadení, ako sú moderné servery a úložiská, minimalizuje prevádzkové náklady a zlepšuje celkovú efektivitu infraštruktúry. Tieto opatrenia podporujú záväzky Slovenska v oblasti ochrany životného prostredia a zvyšujú reputáciu krajiny ako technologicky vyspelého a ekologicky zodpovedného partnera. Ekologická udržateľnosť nie je len otázkou nákladov, ale aj dôležitým faktorom pri získavaní medzinárodných grantov a spoluprác. Organizácie, ktoré integrujú ekologické princípy do svojej činnosti, majú často vyššiu šancu na úspech v medzinárodných výzvach.
++Projekt "Rozvoj DC a infraštruktúry III." zahŕňa implementáciu ekologických technológií, ktoré výrazne znižujú energetickú náročnosť a podporujú udržateľnosť. Zavedenie úsporných klimatizačných systémov, obnoviteľných zdrojov energie a optimalizácia spotreby prispievajú k redukcii uhlíkovej stopy dátového centra. Použitie energeticky efektívnych zariadení, ako sú moderné servery a úložiská, minimalizuje prevádzkové náklady a zlepšuje celkovú efektivitu infraštruktúry. Tieto opatrenia podporujú záväzky Slovenska v oblasti ochrany životného prostredia a zvyšujú reputáciu krajiny ako technologicky vyspelého a ekologicky zodpovedného partnera. Ekologická udržateľnosť nie je len otázkou nákladov, ale aj dôležitým faktorom pri získavaní medzinárodných grantov a spoluprác. Organizácie, ktoré integrujú ekologické princípy do svojej činnosti, majú často vyššiu šancu na úspech v medzinárodných výzvach.
  **Zvýšenie medzinárodnej konkurencieschopnosti**
@@ -1271,13 +1271,13 @@
  **Zlepšenie akademického a výskumného prostredia**
--Prieskumy medzi univerzitami ukazujú, že nedostatok výpočtových kapacít a úložného priestoru je jednou z hlavných prekážok moderného výskumu na Slovensku. Projekt "Dátové centrum pre vedu, výskum a inovácie" rieši tieto výzvy poskytovaním robustnej infraštruktúry, ktorá podporuje náročné vedecké úlohy. Moderné IT a non-IT riešenia umožnia univerzitám realizovať projekty, ktoré by inak neboli možné z dôvodu technických obmedzení. Študenti a vedci získajú prístup k nástrojom, ako sú superpočítače, AI platformy a pokročilé dátové úložiská, ktoré podporia kvalitu vzdelávania a výskumu.
++Prieskumy medzi univerzitami ukazujú, že nedostatok výpočtových kapacít a úložného priestoru je jednou z hlavných prekážok moderného výskumu na Slovensku. Projekt "Rozvoj DC a infraštruktúry III." rieši tieto výzvy poskytovaním robustnej infraštruktúry, ktorá podporuje náročné vedecké úlohy. Moderné IT a non-IT riešenia umožnia univerzitám realizovať projekty, ktoré by inak neboli možné z dôvodu technických obmedzení. Študenti a vedci získajú prístup k nástrojom, ako sú superpočítače, AI platformy a pokročilé dátové úložiská, ktoré podporia kvalitu vzdelávania a výskumu.
  **Projekt taktiež zlepšuje spoluprácu medzi akademickými inštitúciami a priemyslom, čím podporuje prenos znalostí a inovácie. Toto zlepšenie prispieva k zvýšeniu atraktivity slovenského akademického prostredia pre domácich aj zahraničných študentov a výskumníkov.**
--== 8. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA ==
++1. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA
  Projekt bude dodávaný v 2 inkrementoch z tohoto dôvodu uvádzame Harmonogram na úrovni projektu:
@@ -1296,8 +1296,8 @@
  |2b|Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb|05/2025|01/2026|
  |2c|Implementácia a testovanie|01/2026|08/2028|
  |2d|Nasadenie a PIP|09/2026|04/2029|
--|3.|Dokončovacia fáza|05/2029|06/2029|
--|4.|Podpora prevádzky (SLA)|05/2029|04/2034|
++|3.|Dokončovacia fáza|10/2027|12/2027|
++|4.|Podpora prevádzky (SLA)|01/2028|12/2032|
  **Realizácia projektu a jej riadenie**
@@ -1321,11 +1321,12 @@
  Projekt bude realizovaný metódou Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.
--[[image:1735258403762-519.png]]
++//[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image022.gif||alt="/Users/admin/Desktop/Snímka obrazovky 2020-08-03 o 10.37.34.png"]]//
--== 9. PROJEKTOVÝ TÍM ==
++1. PROJEKTOVÝ TÍM
++
  **Riadiaci výbor** projektu tvorí predseda riadiaceho výboru projektu a vlastníci procesov alebo nimi poverení zástupcovia.
@@ -1338,12 +1338,13 @@
  Riadiaci výbor projektu bude tvoriť:
--1. **predseda** Riadiaceho výboru projektu,
--1. **podpredseda **Riadiaceho výboru projektu,
--1. **vlastník alebo vlastníci procesov CVTI SR **(biznis vlastník infraštruktúra) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia,
--1. **zástupcu kľúčových používateľov **(end user),
--1. zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy o Dielo s Dodávateľom,
--1. projektový manažér prijímateľa PPM.
++1.
++11. **predseda** Riadiaceho výboru projektu,
++11. **podpredseda **Riadiaceho výboru projektu,
++11. **vlastník alebo vlastníci procesov CVTI SR **(biznis vlastník infraštruktúra) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia,
++11. **zástupcu kľúčových používateľov **(end user),
++11. zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy o Dielo s Dodávateľom,
++11. projektový manažér prijímateľa PPM.
  Riadiaci výbor je riadený predsedom, ktorým je zástupca Objednávateľa. V prípade neprítomnosti predsedu na zasadnutí Riadiaceho výboru, predseda musí na toto konkrétne zasadnutie písomne delegovať svoju funkciu v rozsahu svojich práv a povinností formou splnomocnenia na zástupcu, ktorým môže byť aj iný člen Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Na rokovanie Riadiaceho výboru môžu byť v prípade potreby prizvaní aj iní účastníci tak zo strany Objednávateľa alebo za stranu Dodávateľa.
@@ -1370,9 +1370,9 @@
  Zloženie riadiaceho výboru projektu
--[[image:1735258477075-154.png]]
++[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image024.gif]]
--[[image:1735258486079-462.png]]
++[[image:file:///C:/Users/PC/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image026.gif]]
  Obrázok 5 Návrh organizačnej štruktúry projektu vo vzťahu na riadiaci výbor a projektový tím
@@ -1381,7 +1381,7 @@
  **Projektový tím** bude pozostávať z pozícií:
--Projektové role:
++* Projektové role:
  * Projektový manažér,
  * Kľúčový používateľ,
@@ -1390,7 +1390,9 @@
  * IT tester,
  * Dátový špecialista,
  * Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti.
--\\Ďalšie projektové role:
++
++* Ďalšie projektové role:
++
  * Finančný manažér
  * Asistent PM
@@ -1415,7 +1415,7 @@
  |4.|TBD|TBD|TBD|Architekt IT
  |5.|TBD|TBD|TBD|IT tester
  |6.|TBD|TBD|TBD|Dátový špecialista
--|7.|TBD|Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti|TBD|Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti
++|7..|TBD|Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti|TBD|Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti
  |8.|TBD|TBD|TBD|Finančný manažér
  |9.|TBD|TBD|TBD|Asistent PM
@@ -1422,10 +1422,12 @@
  Zloženie projektového tímu projektu
--== 9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE ==
--|(% style="width:236px" %)**Projektová rola:**|(% style="width:676px" %)**PROJEKTOVÝ MANAŽÉR**
--|(% style="width:236px" %)Detailný popis rozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií:|(% style="width:676px" %)(((
++1.
++11.  PRACOVNÉ NÁPLNE
++
++|**Projektová rola:**|**PROJEKTOVÝ MANAŽÉR**
++|Detailný popis rozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií:|(((
  - zodpovedá za každodenné riadenie projektu v mene RV, za monitorovanie projektu, za plánovanie aktivít, za informovanie o projekte, atď.,
  - zodpovedá za určenie pravidiel, spôsobov, metód a nástrojov riadenia projektu a získanie podpory RV pre riadenie, plánovanie a kontrolu projektu a efektívne využívanie projektových zdrojov (ľudských a finančných),
@@ -1505,8 +1505,8 @@
  - sleduje dodržiavanie interných riadiacich aktov.
  )))
--|(% style="width:234px" %)**Projektová rola:**|(% style="width:678px" %)**IT ANALYTIK**
--|(% style="width:234px" %)Stručný popis:|(% style="width:678px" %)(((
++|**Projektová rola:**|**IT ANALYTIK**
++|Stručný popis:|(((
  - Zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek, analyzovanie a spracovanie dokumentácie.
  - Navrhuje a implementovať zlepšenia na zvýšenie efektívnosti a kvality poskytovaných služieb.
@@ -1515,7 +1515,7 @@
  - Poskytuje podporu v procese testovania, pomáha pri tvorbe a validácii testovacích scenárov a testovacích prípadov.
  )))
--|(% style="width:234px" %)Detailný popis rozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií:|(% style="width:678px" %)(((
++|Detailný popis rozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií:|(((
  - Zodpovedá za zber a analyzovanie funkčných požiadaviek, analyzovanie a spracovanie dokumentácie z pohľadu procesov, metodiky,  technických možností a inej dokumentácie. Podieľa sa na návrhu riešenia vrátane návrhu zmien procesov v oblasti biznis analýzy a analýzy  softvérových riešení. Zodpovedá za výkon analýzy IS, koordináciu a dohľad nad činnosťou SW analytikov.
  - Analyzuje požiadavky na informačný systém/softvérový systém, formálnym spôsobom zaznamenáva činnosti/procesy, vytvára analytický model  systému, okrem analýzy realizuje aj návrh systému, ten vyjadruje návrhovým modelom.
@@ -1548,8 +1548,8 @@
  - predkladanie požiadaviek na zmenu funkcionalít produktov.
  )))
--|(% style="width:233px" %)**Projektová rola:**|(% style="width:679px" %)**ASISTENT PM**
--|(% style="width:233px" %)Projektovou kanceláriou je príslušný organizačný útvar CVTI SR v zmysle organizačného poriadku, ktorý zabezpečuje podporu riadenia projektu, najmä:|(% style="width:679px" %)(((
++|**Projektová rola:**|**ASISTENT PM**
++|Projektovou kanceláriou je príslušný organizačný útvar CVTI SR v zmysle organizačného poriadku, ktorý zabezpečuje podporu riadenia projektu, najmä:|(((
  - administratívnu a technickú podporu v jednotlivých fázach životného cyklu projektu,
  - vypracovanie a odovzdanie menovacích dekrétov a odvolacích dekrétov
@@ -1607,8 +1607,8 @@
  - zabezpečenie uloženia originálov projektovej dokumentácie.
  )))
--|(% style="width:230px" %)**Projektová rola:**|(% style="width:682px" %)**MANAŽÉR KYBERNETICKEJ A INFORMAČNEJ BEZPEČNOSTI („KIB“)**
--|(% style="width:230px" %)Stručný popis:|(% style="width:682px" %)(((
++|**Projektová rola:**|**MANAŽÉR KYBERNETICKEJ A INFORMAČNEJ BEZPEČNOSTI („KIB“)**
++|Stručný popis:|(((
  - má neobmedzený aktívny prístup ku všetkým projektovým dokumentom, nástrojom a výstupom projektu, v ktorých sa opisuje predmet projektu z hľadiska jeho architektúry, funkcií, procesov, manažmentu informačnej bezpečnosti a spôsobov spracúvania dát, ako aj dát samotných,
  - má sprístupnené všetky informácie o bezpečnostných opatreniach zavádzaných projektom v zmysle § 20 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zmysle ustanovení zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
@@ -1631,7 +1631,7 @@
  - plní pokyny PM a dohody zo stretnutí projektového tímu.
  )))
--|(% style="width:230px" %)Detailný popis rozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií|(% style="width:682px" %)(((
++|Detailný popis rozsahu zodpovedností, povinností a kompetencií|(((
  - zodpovedá́ za špecifikovanie:
    - štandardov, princípov a stratégií v oblasti informačnej bezpečnosti („IB“) a kybernetickej bezpečnosti („KB“) a ich dodržiavanie,
@@ -1692,8 +1692,8 @@
  )))
--|(% style="width:228px" %)**Projektová rola:**|(% style="width:684px" %)**ČLEN PROJEKTOVÉHO TÍMU**
--|(% style="width:228px" %)Stručný popis:|(% style="width:684px" %)(((
++|**Projektová rola:**|**ČLEN PROJEKTOVÉHO TÍMU**
++|Stručný popis:|(((
  - vykonáva odbornú prácu v projekte a poskytuje odborné stanoviská a konzultácie za príslušnú oblasť,
  - aktívne sa zúčastňuje odborných stretnutí tímu, ako aj konzultácií,
@@ -1713,19 +1713,15 @@
  - zodpovedá za splnenie všetkých legislatívnych požiadaviek (právne predpisy SR a EK) a metodických a administratívnych požiadaviek súvisiacich s implementáciou projektu.
  )))
--==   ==
++1. ODKAZY
--== 10. ODKAZY ==
--
  Bez odkazov,
++1. PRÍLOHY
--== 11. PRÍLOHY ==
++**Príloha : **Zoznam rizík a závislostí (Excel): [[//https:~~/~~/www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html//>>url:https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html]]
--**Príloha : **Zoznam rizík a závislostí (Excel) predstavuje samostatnú prílohu v MetaIS.
--
--
  Koniec dokumentu

1735257539231-927.png

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-232.8 KB

Obsah

1735257626061-778.png

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-605.7 KB

Obsah

1735257706759-180.png

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-80.5 KB

Obsah

1735257770636-115.png

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-99.1 KB

Obsah

1735257834704-784.png

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-332.8 KB

Obsah

1735258182371-526.png

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-200.8 KB

Obsah

1735258213358-100.png

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-214.3 KB

Obsah

1735258253617-411.png

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-240.9 KB

Obsah

1735258332373-826.png

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-184.2 KB

Obsah

1735258343269-670.png

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-180.4 KB

Obsah

1735258403762-519.png

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-109.5 KB

Obsah

1735258477075-154.png

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-124.6 KB

Obsah

1735258486079-462.png

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-37.5 KB

Obsah

obr1.png

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-170.7 KB

Obsah

obr2.png

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk

Veľkosť

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-195.7 KB

Obsah

XWiki.XWikiComments[0]

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-xwiki:XWiki.jan\.kulavjak@mirri\.gov\.sk

Komentár

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-prosim doplnit dalsie meratelne ukazovatele v zmysle kickoff stretnutia, ide o ukazovatele, ktore budu realne odpoctovatelne po ukonceni projektu

Dátum

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-2025-01-30 10:19:46.545

Selection

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-Merateľné ukazovatele

State

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-SAFE

Target

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-Dokumenty.projekt_2557.projektovy_zamer.WebHome

XWiki.XWikiComments[1]

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-xwiki:XWiki.jan\.kulavjak@mirri\.gov\.sk

Komentár

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-prosim upravit, nakolko t9 nepredstavuje 5 rok

Dátum

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-2025-01-30 14:46:21.795

Original Selection

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-v 5 roku

Selection

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-v 8. roku

State

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-UPDATED

Target

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-Dokumenty.projekt_2557.projektovy_zamer.WebHome

XWiki.XWikiComments[2]

Autor

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-XWiki.peter\.hrcka@cvtisr\.sk

Komentár

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-Zosúladené s CBA, kde rok T9 predstavuje koeficient obdobia 8.

Dátum

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-2025-03-02 02:12:17.604

Odpovedať

...	...	@@ -1,1 +1,0 @@
1		-1

Zmeny dokumentu I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

Súhrn

Podrobnosti

Vitajte

Linky

Naposledy navštívené